Srholec: Demokraciu sme si vykúpili krvou, pripomínajme si obete

Demokracia nám nenapršala ako milosť božia, ale bola vykúpená ľudskou krvou, mali by sme si preto pripomínať ľudí, ktorí v boji za slobodu položili svoje životy.

21.08.2012 14:49
Anton Srholec Foto:
Predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska Anton Srholec.
debata (194)

Na pietnej spomienke v Bratislave venovanej obetiam 21. augusta 1968 to povedal predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska Anton Srholec. Pamiatku obetí invázie vojsk Varšavskej zmluvy si prišlo uctiť niekoľko desiatok ľudí vrátane politikov.

„Bolo by pekné, aj keď dnes nie je štátny sviatok, ale keď je 17. november, aby ľudia vyšli do ulíc a pripomínali si tieto udalosti,“ uviedol Srholec pri pamätnej tabuli venovanej obetiam 21. augusta 1968, ktorá je na budove Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. „Vtedy sme sa nadýchli a vo svojej naivite sme verili, že keď sa dá komunizmu ľudská tvár, že sa postupne všetko zmení a dostane do starých koľají,“ spomína. Zdôraznil však, že niečo, čo má krvavé ruky, nemôže mať ľudskú tvár.

Na pietnu spomienku prišli okrem bývalých politických väzňov aj viacerí politici, ktorí v prítomnosti čestnej stráže kládli k pamätnej tabuli kvety. Padlých v auguste 1968 si prišiel uctiť aj prezident Ivan Gašparovič. „Ja si spomínam aj na tých, ktorí sa po roku 1968 nemohli uplatniť, pretože Československo sa stalo krajinou, ktorá konala na príkaz,“ povedal. 21. august 1968 bola podľa prezidenta veľmi vážna udalosť, na ktorú Česi aj Slováci 44 rokov doplácali.

Podľa predsedu SDKÚ Pavla Freša patrí august 1968 spolu s rokom 1944 a 1989 k najpamätnej­ším momentom slovenskej histórie. „Sú to tie časy, keď ľudia ukázali aj na tomto námestí, na koho strane stoja,“ poznamenal. „Pred 44 rokmi toto námestie bolo vo vojnovom stave. Nielen tanky a naplno ozbrojení príslušníci piatich tzv. spojeneckých armád, ale aj krviprelievanie, obete, vraždy, zabíjanie, toto bol 21. august 1968,“ podčiarkol vo svojom príhovore líder KDH Ján Figeľ.

V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy bez Rumunska do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa stiahli až v roku 1991. Nádeje vkladané do obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti boli okupáciou zmarené a nastúpila politika normalizácie.

Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala v septembri 1968 od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov.

Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií mala výška priamych škôd dosahovať 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté až na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním sovietskych vojsk do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.

194 debata chyba