Štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Branislav Ondruš (Smer) tvrdí, že vláda s nezamestnanosťou bojuje dobre, pretože jej opatrenia sú konkrétne.
Vláda sa momentálne intenzívne sústreďuje na hľadanie konkrétnych riešení pre ľudí, ktorí nepracujú, ale chcú pracovať, tvrdí Ondruš. O nezamestnanosti podľa jeho vyjadrení nechce hovoriť, ani z nej vytĺkať politický kapitál. Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) dosiahla podľa Ondruša už niekoľko významných výsledkov. Sú nimi projekty, ktoré v prvej fáze prinesú 3 800 a neskôr ďalších 5 000 pracovných miest. Minister práce Ján Richter (Smer-SD) sa na východe Slovenska stretol so zástupcami firiem a hovoril s nimi o tom, ako im pomôcť pri tom, aby zamestnali stovky nových ľudí. Má ísť o pracovné miesta určené pre ľudí s vysokoškolským vzdelaním ale aj o robotnícke profesie, vysvetlil Ondruš. Vláda sa sústreďuje na to, aby nachádzala konkrétnych investorov a firmy, ktorí rozširujú výrobu, alebo ktoré ako nové prichádzajú na trh s ponukou nových pracovných miest.
Rezort práce sa podľa Ondrušových vyjadrení snaží seriózne analyzovať vplyv novely Zákonníka práce a ďalších opatrení na nárast nezamestnanosti. Pri porovnaní januára 2013 s predchádzajúcimi rokmi vyplynulo, že do evidencie pribudlo tento rok najmenej čerstvých nezamestnaných za posledné štyri roky. To podľa Brocku súvisí s faktom, že nový Zákonník práce je menej pružný a pre zamestnávateľa je prepúšťanie zamestnancov drahé. Dôležité je podľa Brocku to, že ak v minulom období prišlo o prácu 30-tisíc ľudí, títo si hneď zamestnanie aj našli. Ondruš podľa poslanca vytrháva januárovú štatistiku z kontextu a zabúda spomenúť, koľko pracovných miest sa v minulosti vytvorilo. Takýto trend momentálne na Slovensku neplatí a tým pádom nezamestnanosť u nás rastie rýchlejšie ako v iných krajinách.
V čase, kedy sa ekonomický rast spomaľuje a strácajú sa prirodzené pracovné miesta, musí štát prísť s nápadmi, ako pomôcť vytvárať pracovné miesta, povedal Ondruš. „Naliať peniaze“ do vytvárania pracovných miest je podľa neho dobré preto, lebo aj v čase hospodárskeho rastu sú najhoršie zamestnateľní ľudia, ktorí dlho nepracovali. Štátu sa teda oplatí ľudí, ktorí prídu o prácu, zaradiť do nejakej štátom podporovanej pracovnej činnosti, pretože naďalej pracujú, majú návyky, nestrácajú kvalifikáciu a potom, keď sa ekonomika začne oživovať, bez problémov nastúpia do zamestnania. Takéto ohraničenie zodpovednosti za stav podľa Brocku nestačí.