Bratislava 28. októbra (TASR) - Rok Ľudovíta Štúra si pripomínajú aj krajania v zahraničí. Najaktívnejší sú dolnozemskí Slováci v srbskej Vojvodine a ich Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci, ktoré prinieslo ročenku Národný kalendár na rok 2015. Zostavil ho Vladimír Valentík a výročie narodenia Ľudovíta Štúra je v ňom prezentované esejou Samuela Koruniaka "Ľudovít Štúr, štúrovci a Dolná zem".

Štúra charakterizuje takto: "Štúr bol polyhistor, polyglot, perfektný mysliteľ, dobrý pedagóg, trefný rečník, politik, filozof na tú dobu veľmi vyspelý, snaživý literát a výnimočný lingvista." Najviac pozornosti venuje autor jeho lingvistickej činnosti a úsiliu o kodifikáciu slovenského jazyka a o postojoch dolnozemských Slovákov, predovšetkým kultúrnych a pedagogických pracovníkov k tomuto historickému činu Štúra, jeho najbližších priateľov a spolupracovníkov a celej ich generácie, ktorá vlastne rozhodla o tom, že tejto časti našich dejín hovoríme "štúrovské obdobie". "Kodifikovanou slovenčinou stanovil, akým smerom sa bude uberať jazyk a aká forma nárečia bude všeobecne platná. Vieme, že za základ slovenského jazyka si Štúr zobral stredoslovenské nárečie, ktoré mu azda bolo blízke, možno aj ľubozvučné, ale predovšetkým na základe svojich špecifických a jedinečných vlastností si ho zobral ako alfa a omega pre svoje lingvistické a jazykové úvahy, čiže pre kodifikáciu," píše autor a v ďalšom odseku dodáva: "Samozrejme, týmto jazykom hovoríme aj my, tu žijúci Slováci. (...) Práve naša slovenčina, ktorá prešla mnohými zmenami, bola a je ovplyvnená iným jazykom, v tom pravom zmysle slova zachováva a pripomína tie črty nárečovej podoby jazyka, ktorú si práve Štúr zobral ako základ pre kodifikovanie slovenčiny. V mnohom sa odráža tá ľubozvučnosť a tá gramatická stavba jazyka, ktorú akoby podporoval a hlásal Štúr vo svojich prácach."

V ďalšom texte eseje autor uvádza najvýraznejšie osobnosti, ktoré sa zaslúžili o zachovanie kultúry, reči a národného povedomia slovenských predkov, ktorí pred 270 rokmi začali osídľovať toto územie strednej Európy. Na prvom mieste Janka Kráľa, ktorý pôsobil v Kulpíne ako vychovávateľ v Stratimirovskom kaštieli. Potom štúrovcov Michala Godru, Jána a Juraja Rohoňovcov, Mateja Ambrózyho, Jozefa Podhradského, Štefana Homolu, zakladateľa Nedeľnej školy a knižnice v Petrovci a niektorých iných.

Málo známa je informácia, že Štúrove Slovenské národné noviny mali v Petrovci troch odberateľov a že ešte predtým "petrovský zbor na Ústav reči a literatúry slovenskej v Bratislave odhlasoval pomoc 50 zlatých". Autor zakončil esej málo známym citátom z diela Ľudovíta Štúra "Nie je šťastie nad druhými sa vypínať a druhých utláčať, ale šťastie s druhými žiť, rovne vzdelanými, rovne šťastnými, rovne spokojnými".