Svet zostal bez superveľmocí

Sme, 16.2.2005

Po rýchlom páde komunizmu v Európe a rozpade Sovietskeho zväzu začiatkom deväťdesiatych rokov sa Spojené štáty americké náhle ocitli v postavení jedinej globálnej superveľmoci. Stačili tri roky 21. storočia a USA v neuveriteľne rýchlom slede udalostí toto postavenie stratili. Niektoré z nich boli mimo ich kontroly, iné výsledkom série fatálnych zlyhaní Bieleho domu. Stratu postavenia USA si mnohí ešte neuvedomujú, ale skoro všetci ju už tušia. Za dva roky USA prehrali dve vojny, stratili svoju hodnovernosť a predovšetkým stratili rešpekt v očiach obyvateľov väčšiny sveta.

Tak ako bol pád moci Sovietskeho zväzu spustený a urýchlený neúspešnou vojenskou inváziou do Afganistanu, zohrala aj pri rýchlom úpadku moci a vplyvu USA rolu neúspešná vojna v Iraku sprevádzaná radom spravodajských, diplomatických, mediálnych a vojenských zlyhaní.

Formálnym dôvodom na vpád do Iraku boli zásoby zbraní hromadného ničenia. Keďže väčšina európskych a svetových spravodajských služieb bola presvedčená, že Irak žiadne také zbrane nemá, diplomacia USA utrpela na pôde OSN fiasko a väčšina významných tradičných amerických spojencov sa odmietla na útoku zúčastniť. Koalíciu sa nakoniec USA podarilo zlepiť, ale 95 percent enormných nákladov na vojnu a 90 percent ľudských strát niesli a aj ďalej ponesú samy. Že Irak žiadne zbrane hromadného ničenia nemal, potvrdili pred niekoľkými týždňami oficiálne výsledky dvojročného úporného hľadania amerických inšpektorov.

Ako došlo k takému fatálnemu omylu americkej špionáže, sa dodnes vedú v tunajších intelektuálnych kruhoch debaty. Z toho, čo sa dostáva na verejnosť, sa zdá, že nik s istotou nevie, či bolo otcom informácií ideologicky motivované želanie Bieleho domu, alebo niečo iné. Pikantnou a osobitne dehonestujúcou možnosťou je, že sa americká exekutíva stala obeťou dobre rozohraných spravodajských hier Iránu alebo Izraela: pre oba štáty bolo zabitie irackej zmije americkými rukami vytúženým scenárom.

Na jar 2003 sa na povel Georgea Busha a za sprievodu masových protestov po celom svete spustila grandiózna vojenská operácia. O pár týždňov neskôr akoby sa iracká armáda prepadla pod zem, Bagdad padol a rozžiarený Bush sa nechal fotiť na lietadlovej lodi pred veľkým transparentom Mission Accomplished.

Z 1450 neskôr zabitých a 11 000 zranených amerických vojakov je každému jasné, že žiadna mission dovŕšená nie je. Americké ilúzie sa rozpadli. V Bielom dome už začínajú chápať a cielene znižovať ešte donedávna pestované očakávania, že po voľbách v Iraku sa veci zrazu obrátia k lepšiemu. Z koalície medzitým odišlo sedem členov a na najbližšie mesiace odchod z Iraku ohlásili ďalší: okrem "bezvízových" národov, ako sú Holanďania a Nóri, odídu aj Poliaci a Maďari, vojaci z "novej Európy" Donalda Rumsfelda. Kým oni v Iraku krvácali a zomierali, ich spoluobčania pokorne stáli v radoch na americké víza. Odchod vojakov je výstižným symbolom zmeny postavenia USA vo svete.

Kým sa okupácia Iraku vyvíjala od zlej k horšej a perspektíva jeho budúcnosti sa dostala do výberu medzi alternatívami náboženského režimu a občianskej vojny s obrovským výcvikovým táborom svetového terorizmu, bokom odsunutý Afganistan sa v tichosti premenil na ópiový štát a symbol druhého vojnového neúspechu USA v priebehu troch rokov.

Skutočnosť, že najlepšie vyzbrojená armáda sveta nie je schopná poraziť a dostať pod kontrolu 25-miliónovú krajinu, má podobný psychologický efekt ako zistenie, že Sovietska armáda nebola schopná udržať moc nad Afganistanom. To, že niekoľko desiatok tisíc odhodlaných bojovníkov podporovaných spoluobčanmi dokáže asymetricky vedenou vojnou udržať v šachu veľmoc a zabrániť jej v dosiahnutí jej politických cieľov, je užitočné poznanie. Najväčšia zmena nastala v globálnom imidži USA, v porážke Spojených štátov vo vojne obrazov a symbolov.

Ak ešte pred niekoľkými rokmi bola symbolom USA Socha slobody, dnes je to pre masu ľudí po celom svete Iračan s kapucňou a elektrickými drôtmi na rozpažených rukách. Ak časť ľudstva ešte nedávno videla amerických vojakov ako bojovníkov za slobodu, dnes tento obraz nahradili sadisti nad hromadou nahých tiel. A čo je dôležité, tieto globálne mienkotvorné obrazy dnes neprinášajú monopolné autocenzúrované americké médiá, ale stanice ako al-Džazíra a sieť svetových médií. Tieto odpudivé obrazy od USA ešte viac odcudzili väčšinu islamského a arabského sveta, do nebývalej miery rozšírili a prehĺbili Atlantik a hlboko spochybnili akékoľvek nároky USA na morálne alebo demokratické vodcovstvo vo svete.

Superveľmoc so zlým spravodajstvom, neschopná získavať pre svoje zámery diplomatickú podporu, prehrávajúca vojnu za vojnou a s odpudivým imidžom bez morálnej charizmy prestáva byť superveľmocou. Keď sa onedlho v krajine každému verných vazalov stretnú George Bush a Vladimir Putin, budú k sebe hovoriť už len predstavitelia dvoch bývalých superveľmocí. Ani jadrové hlavice nič nezmenia na tom, že znovu žijeme v multipolárnom svete.

JURAJ MESÍK
(Autor je bankovým konzultantom, pôsobí vo Washingtone)

[16. 2. 2005]