Plagát teraz musia zvesiť, Marián Hossa tretíkrát v profilige mení dres. Aby si naplnil sen o Stanleyho pohári.
V NHL šetrí fintami, nie dôrazom
Žartom hovorí, že vo výraznom nose skrýva čuch na góly. Osobný rekord si vytvoril v juniorke, keď v jedinom zápase prekonal brankára deväťkrát.
Odstaviť Hossu od puku je ťažké, zraziť ho na ľad sa podarí málokomu. Obľubuje súboje jeden na jedného. Vie kľučkovať, vynikajúco vystreliť i v pravú chvíľu prihrať. Hoci rád podrží puk na hokejke, nie je sebec.
Dokáže tvoriť, má zmysel pre kombináciu. Na korčuliach pripomína blesk, okúzľuje zrýchlením. „Bože, čo ten Marián robí? Od puku môže byť aj šesť metrov ďaleko, ale beztak je pri ňom vždy prvý,“ strúhal mu kompliment atlantský brankár Lehtonen.
Na smutnej olympiáde v Salt Lake City 2002 sa blysol neskutočným gólom. Necelé dve minúty pred koncom súboja s Francúzskom o 13. miesto predviedol svoju „nechávaciu fintu.“ Po úniku korčuľoval popred bránku, jeho pohyb kopíroval gólman Rolland. Vzápätí v plnej jazde pustil puk vedľa bezmocného brankára do odkrytého ľavého rohu.
„Mám to naskúšané z tréningu. Ale v NHL som fintu nepoužil. V zápasoch zvyčajne nebýva taký veľký náskok,“ vravel po výhre 7:1. Chlap s osemnástkou na drese však nepatrí medzi fajnových strelcov ekvilibristických gólov. Občas sa vie aj pobiť. „Vrhnem sa do toho len vtedy, keď je treba. Ak ma niekto rozhnevá. Ale tiež sa pozriem, kto proti mne stojí. Na bitkárov – najťažšie váhy si netrúfam. To by sa nemuselo vyplatiť,“ približoval s úsmevom.
V Ottawe sa bavil, trofeje mu ale unikali
V Ottawe vyrástol na hokejovú hviezdu. Za šesť sezón – po prvej ho v NHL vybrali medzi kandidátov na Calderovu trofej pre najlepšieho nováčika – nastrieľal dve stovky gólov, každý rok si zahral play-off. A dobre sa pritom zabával. Silná komunita hráčov z Česka a Slovenska v mladom tíme Senators nemala nikdy ďaleko ku kanadským žartíkom.
V zápase raz zadýchaný Hossa skočil na striedačku a siahol po fľaši s nápojom. Lenže na svoje prekvapenie sa napil šampónu. „Rýchlo som to vypľul a následne na dúšok vypil fľašu vody. A potom prišiel vrchol – z úst mi začali vychádzať bublinky,“ bavil pred šiestimi rokmi po zápase zámorských novinárov.
Pred piatimi, keď po druhý raz nastúpil na Zápas hviezd NHL a brat Marcel si zahral v stretnutí mladých hviezd, otca Františka s mamou Marikou sa v zámorí vypytovali, či nemajú ešte tretieho syna. Pod otcovým vedením, či skôr ešte pred ním, za trénerov Filca a Šterbáka, sa stal jedným z ťahúňov slovenskej reprezentácie. Medaila, rovnako ako Stanleyho pohár, mu ale dodnes uniká. Na majstrovstvách sveta k nej mal najbližšie v roku 2004, v Prahe prehralo Slovensko s Američanmi v boji o bronz 0:1 až po samostatných nájazdoch. O rok predtým, keď Slováci vyhrali bronz, bojoval v zámorí o finále Stanley Cupu. Ušlo mu, Senators prehrali v siedmom zápase s neskorším víťazom New Jersey. O gól. Azda dodnes ho škrie, že v rozhodujúcom zápase ho brankár Brodeur vychytal.
V Atlante vyrástol na tichú superstar
Nečakaná výmena do priemernej Atlanty mu paradoxne pomohla – na juhu sa definitívne presadil medzi najužšiu špičku ligy. Ako hráč dozrel. Naučil sa šetriť sily, číhať na šancu. Ale aj zodpovedne sa vracať. „Keď som bol mladší, stále som útočil. Až postupne som sa naučil pomáhať aj obrane,“ spomínal na lanskom udeľovaní Zlatých pukov pre najlepšieho slovenského hokejistu. V prvej sezóne mu v Atlante chýbalo ku stovke osem kanadských bodov, vlani ju ako druhý Slovák po Petrovi Šťastnom dosiahol – presne na bod.
Na ľade stále jasnejšie dominoval, mimo neho sa nemenil – ostal stále rovnako zdržanlivý. „Tichá superhviezda,“ ujala sa prezývka, ktorú mu vymyslel kapitán Thrashers Bobby Holík. Možno preto mu v Atlante vyhovovala – aspoň relatívna – anonymita. „Novinára, čo za nami každý deň chodí do šatne, máme len jedného, a je to dobrý chlapík,“ pochvaľoval si ešte nedávno.
Nebol však spokojný s nevyrovnanými výkonmi mužstva. Obrovské sklamanie zažil vlani, keď Atlantu hneď v prvom kole play-off zdeptali newyorskí Rangers 4:0 na zápasy, sám získal jediný bod za asistenciu. Na začiatku tejto sezóny sa zranil, dlho sa mu nedarilo, a Atlante s ním. „Nejaké posily sme získali, ale nie také, aké by som si predstavoval,“ vravel ešte v lete. „tlanta je na hrane – môže sa dostať do play-off, ale aj nemusí. Ja chcem vyhrávať.“
Má rád Ronaldinha, Nedvěda a suši
Je veľký fanúšik futbalu. Ako divák za ním vycestoval do Portugalska na Euro 2004, bol tiež na svetovom šampionáte v Nemecku. Má aj svoj rebríček. Na prvom mieste FC Barcelona a Ronaldinho, nasleduje Juventus Turín a Nedvěd. V kabíne Atlanty chodil z recesie oblečený v drese futbalovej Barcelony, na zázraky však neverí – ani ako skalný. „Je cenné, že naši vyhrali vo Walese 5:1,“ vravel po kvalifikačnom zápase na EURO 2008. „Ale to neznamená, že Nemci proti nám už nebudú favoriti. Musíme si dávať pozor, majú veľmi silný tím,“ zdôrazňoval. O dva dni prehralo Slovensko na Tehelnom poli 1:4.
S partnerkou Jankou sa doma starajú zatiaľ len o maznáčika, anglického buldoga Bona. Od hokeja si oddýchne aj pri golfe či na koncerte, na jedálnom lístku uprednostňuje dary mora. Rád si dá najmä suši. „Môžem ho jesť donekonečna – v Atlante však sa dajú zohnať aj bryndzové halušky,“ vraví. Nehrozí, že by mu šiel nos dohora. Kariéra ani peniaze ho nezmenili. Na ľade ho neprehliadnete, mimo neho však nápadný nie je. Skôr kamarátsky. „Vždy vedel pomôcť slabším,“ spomína Kristián Sliva, spolužiak zo železničného učilišťa v Trenčíne. ,,Keď sme hrali hokejbal, do útoku si zakaždým vyberal najslabších hráčov a vravel im, že budú jeho pravou rukou."
Hossa maturoval vo všeobecnom odbore komerčný pracovník v doprave. „Všetko bral poctivo, nemal žiadne problémy so štúdiom či správaním. Máloktorý športovec je tak vzorný,“ približuje jeho triedna profesorka Dana Gabčová. Z predmetov obľuboval telesnú výchovu. ,„Ale šla mu aj matematika,“ dopĺňa spolužiak. Stalo sa, že študent Hossa na hodine prepočul, že má ísť k tabuli. Zahĺbil sa totiž do kreslenia dresov klubov NHL. Jeho najobľúbenejším tímom bolo Chicago.
V kráľovskej lige zatiaľ dres favorita z detstva neobliekol. Ani by sa to nehodilo – je to tím, ktorý nevie vyhrávať.
Marián Hossa v NHL
Ottawa Senators
467 zápasov, 188 gólov, 202 asistencií
Atlanta Thrashers
222 zápasov, 108 gólov, 140 asistencií