V roku 2008 nás opustili Dočolomanský aj Berky-Mrenica

Aj v roku 2008 Slovensko prišlo o významné osobnosti. Herec Michal Dočolomanský, muzikant Ján Berky-Mrenica, či lekár, profesor Jaroslav Siman sa nezmazateľným písmom zapísali do kroniky dejín Slovenska. Pravda.sk vám prináša chronológiu umrtí osobností v roku 2008.

29.12.2008 11:44
Ján Berky Mrenica Foto:
debata

13. januára
Po ťažkej chorobe zomrel tenorista a sólista Opery SND Sergej Larin (1956). Rodák z Lotyšska s ruskými koreňmi vystupoval na prestížnych svetových javiskách. Jeho repertoár tvorili tenorové party v talianskych a francúzskych romantických operách. Tlieskalo mu publikum v Metropolitnej opere v New Yorku, na Salzburskom festivale, v milánskej La Scale, v Nemeckej štátnej opere v Berlíne, v Bavorskej štátnej opere v Mníchove, v parížskej Národnej opere ale aj v londýnskej Covent Garden.
Sólistom Opery SND bol od roku 1992 a medzi jeho posledné úlohy patria postavy Radamesa vo Verdiho Aide, Dona Carlosa v rovnomennej opere toho istého autora, Dona Josého v Bizetovej Carmen, Calafa v Pucciniho Turandot i Turiddu v jednoaktovke Pietra Mascagniho Sedliacka česť. Po zdanlivo úspešnej liečbe sa umelec vrátil na javisko ako Bacchus v opere Richarda Straussa Ariadna na Naxe, ktorá mala premiéru 27. apríla 2007.

24. mája
Po náhlej srdcovej príhode zomrela Irena Schusterová (1937), manželka bývalého prezidenta SR Rudolfa Schustera. Vyštudovala strednú zdravotnícku školu, odbor diétna sestra a v roku 1961 sa zosobášila s Rudolfom Schusterom, ktorý vtedy pracoval v Slovenskej akadémii vied. O rok nato sa presťahovali do Košíc a odvtedy je život rodiny Schusterovcov spojený s metropolou východného Slovenska. V rokoch 1999 až 2004 bola prvou dámou Slovenska. V tom čase založila aj nadáciu zameranú na pomoc deťom s vrodenými chybami.

5. júna
Popredný spisovateľ Ján Johanides (1934) zomrel náhle na zlyhanie srdca v nemocnici v Šali. Študoval estetiku a dejiny umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, no štúdium po troch rokoch zanechal a pracoval ako psychológ, referent vo Zväze slovenských spisovateľov, dramaturg či redaktor programového magazínu v dome kultúry a osvety v Bratislave. Od roku 1965 sa venoval prevažne slobodnému povolaniu. 

Bol jedným z najvýznamnejších prozaikov generácie nastupujúcej v 60. rokoch. Do slovenskej prózy priniesol prvky existencializmu a antirománu, využíval i prvky surrealizmu. V roku 1963 debutoval zbierkou piatich noviel Súkromie. Ďalej napísal diela Podstata kameňolomu, Nie, Nepriznané vrany, Balada o vkladnej knižke, Pochovávanie brata, Najsmutnejšia oravská balada, romány Marek koniar a uhorský pápež a Slony v Mauthausene. Články, eseje a rozhovory z 90. rokov vyšli v knihe Identita v kríze. Venoval sa aj písaniu rozhlasových a televíznych hier. V roku 1969 podľa novely Potápača priťahujú pramene mora pripravil scenár filmu 322, celovečerného debutu režiséra Dušana Hanáka. V roku 2002 získal Cenu Dominika Tatarku a Cenu vydavateľstva Slovenský spisovateľ za knihu Nepriestrelná žena.

12. júna
Po ťažkej chorobe zomrel herec a režisér Peter Rašev (1952), dlhoročný člen Štátneho divadla v Košiciach. Začínal v operete Divadla Jonáša Záborského v Prešove a potom, čo ho na druhý pokus prijali na VŠMU, skončil štúdium s červeným diplomom.

V roku 1978 nastúpil spolu s manželkou Ľubou Blaškovičovou do Štátneho divadla v Košiciach, kde s menšími prestávkami pôsobil až do nástupu na invalidný dôchodok. Stvárnil množstvo výrazných postáv zo svetovej tvorby: Hamleta, Dona Juana, Cyrana a mnohé ďalšie. Mal hudobné a pohybové nadanie, ktoré uplatnil v množstve muzikálov. Jeho nezabudnuteľný zamatový hlas znel často v rozhlasových hrách, dabingu i v televíznych dokumentárnych filmoch. V posledných rokoch bol i dramatickým autorom viacerých divadelných hier, ktoré uviedlo košické Staromestské divadlo. 

Po diagnostikovaní zákernej choroby pracoval ako režisér v dabingu, a aj za túto prácu získal profesionálne ocenenie. Košičania ho poznali aj ako tribúna zamatovej revolúcie a poslanca Federálneho zhromaždenia ČSSR.

17. júna
V Bratislave zomrel architekt, profesor Dušan Kuzma (1927). Bol zakladateľom Katedry architektúry na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a jeho pomníky i stavby patria medzi najznámejšie na Slovensku. K vrcholným Kuzmovým dielam patrí Múzeum SNP v Banskej Bystrici, na ktorom spolupracoval s akademickým sochárom Jozefom Jankovičom. Vytvoril tiež pomníky Petra Michala Bohúňa v Bratislave, Andreja Sládkoviča v Krupine či pamätník SNP v Bratislave. 

Študoval v Bratislave pod pedagogickým dohľadom Eugena Kramára, Emila Belluša a Vladimíra Karfíka. Praxoval v ateliéri svetoznámeho francúzskeho architekta Augusta Perreta, ktorý do modernej architektúry zaviedol železobetón. Spolupracoval s Jozefom Jankovičom, Antonom Cimmermannom, Jánom Kulichom a mnohými ďalšími architektami a umelcami. Je laureátom Ceny Emila Beluša a nositeľom ceny Dušana Jurkoviča. Okrem pomníkov a pamätníkov projektoval aj rodinné domy, rekreačné chaty, priemyselné objekty a budovy kultúrno-spoločenských inštitúcií. Podpísal sa napríklad aj pod stavbu Výskumného ústavu zváračského v Bratislave, zdravotníckych objektov v Dudinciach, pod najnovšiu budovu Matice slovenskej v Martine i pod komplex VŠVU v Bratislave.

19. júla
Po ťažkej chorobe zomrel v Bratislave lekár, profesor Jaroslav Siman (1938), ktorý roku 2000 úspešne oddelil siamské dvojčatá. Zároveň ako prvý na Slovensku urobil transplantáciu srdca u dieťaťa a prvú transplantáciu pečene u dieťaťa.

Za profesora bol vymenovaný roku 1997 a bol zakladateľom kardiochirurgie vrodených chýb ako samostatného odboru na Slovensku a spoluzakladateľom Detského kardiochirurgického centra Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave. Od roku 1995 bol prednostom Kliniky detskej chirurgie v Bratislave. Publikoval vyše sto štúdií doma i v zahraničí a bol ocenený viacerými cenami. Vydal reprezentatívne dielo Princípy chirurgie.

12. augusta
V Bratislave zomrela herečka, spisovateľka a astrologička Vilma Jamnická (1906). Pôvodne študovala medicínu, neskôr absolvovala Hudobnú a dramatickú akadémiu v Bratislave. V rokoch 1929–68 bola členkou Činohry Slovenského národného divadla. Hrala napr. v divadelných hrách Najdúch, Vassa Železnovová, Hra o láske a smrti, Bankrot a vo filmoch Drevená dedina, Jánošík, Keby som mal pušku. Mnoho postáv vytvorila v televízii.

Po odchode do dôchodku bola naďalej aktívna. Verejnosť ju poznala aj ako astrologičku a spisovateľku. Spolu s Marikou Studeničovou napísala knihy Elixír života a Muž môjho života.

15. augusta
Zomrel bývalý minister vnútra a exriaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS) Ladislav Pittner (1934). Od roku 1951 do roku 1953 bol v súvislosti s tzv. Katolíckou akciou uväznený za údajnú protištátnu činnosť a špionáž, neskôr po prepustení z väzenia pracoval ako robotník a vedúci ekonomického úseku. Od roku 1967 pôsobil v Ústave ekonomiky a organizácie stavebníctva. 

V roku 1990 bol vymenovaný za námestníka riaditeľa Úradu na ochranu demokracie a ústavy v Prahe. Ministrom vnútra SR bol v rokoch 1990 až 1992, v marci až novembri 1994 a v rokoch 1998 až 2001. Od apríla 2003 do  júla 2006 bol riaditeľom Slovenskej informačnej služby.

17. augusta
Zomrel herec a spevák František Zvarík (1921), ktorý bol takmer šesťdesiat rokov verný doskám Slovenského národného divadla. Členom Činohry bol v rokoch 1940 až 1997 a v rokoch 1945 až 1956 bol tiež sólistom Opery SND. Vytvoril takmer 200 postáv – činoherných i operných, účinkoval vo filmoch, v televíznych aj v rozhlasových programoch. V roku 1949 stvárnil prvého Štelinu v slávnej Suchoňovej opere Krútňava. 

K jeho profilovým postavám patrí i titulná úloha v Borisovi Godunovi (1977) a milovníci legendárneho muzikálu Na skle maľované si ho pamätajú ako Žandára Rozvážneho. Naposledy stál na javisku 2. júna 2007 v Sále činohry v novej budove SND v inscenácii Tančiareň.

17. augusta
Zomrel spisovateľ Pavel Hrúz (1941).Vyštudoval elektrotechniku na Slovenskej vysokej škole technickej, už od strednej školy sa venoval aj písaniu. Redaktorom dvojtýždenníka Matičné čítanie bol od roku 1968, v roku 1971 ho však prepustili a počas normalizácie nesmel publikovať, pracoval ako robotník. 

Od roku 1990 pôsobil v Slovenskom rozhlase v Banskej Bystrici. Autor próz Dokumenty o výhľadoch, Okultizmus, Chliev a hry, Pereat, Chlieb a kry, Párenia samotárov, Oči kuričove, Hore pupkom, pupkom sveta, Bystrica v… tom. Napísal tiež knihu esejí Lunetárium a rozhlasovú rozprávkovú hru Nedobytný hrad. Laureát Ceny Dominika Tatarku.

26. augusta
Herec Michal Dočolomanský (1942) podľahol rakovine pľúc. Dlhoročný člen Činohry Slovenského národného divadla (SND), nezabudnuteľný predstaviteľ Jánošíka z muzikálu Na skle maľované patril medzi najznámejších slovenských hercov. Začínal v ochotníckom divadle vo Svätom Jure, kde jeho prvou hrou bola Andersenova Snehová kráľovná. Napriek tomu, že sa vyučil za automechanika, vrátil sa späť k herectvu a vyštudoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave. 

Na televíznych obrazovkách sa predstavil v dráme Margity Figuli Tri gaštanové kone alebo adaptácii románu Františka Hečka Červené víno. Nezabudnuteľné úlohy stvárnil aj vo filmoch Adéla ještě nevečeřela, Tisícročná včela a Tajemství hradu v Karpatech. V roku 1982 Dočolomanský dostal titul zaslúžilý umelec. 

26. augusta
Po dlhej a ťažkej chorobe zomrela spisovateľka, pedagogička Daniela Hivešová – Šilanová (1952), dlhoročná šéfredaktorka novín Romano nevo ľil. Venovala sa deťom, divadlu aj žurnalistike. V rámci projektu 1000 žien pre Nobelovu cenu mieru bola na toto prestížne ocenenie nominovaná v roku 2005 ako jedna z dvoch Sloveniek. 

Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave vyštudovala slovenčinu – estetiku. Svoje prvotiny publikovala v Novom slove mladých. Napísala rozprávky Zuzankine motýle, Chlapec s čajkou, Vtáčatko Koráločka a Zvonček mužíček. Ako dramaturgička a scenáristka pôsobila v Podtatranskom divadle v Spišskej Novej Vsi a v profesionálnom rómskom divadle Romathan v Košiciach. Pre Rómov vytvorila divadelné hry Miesto pre Rómov / Than perdal o Roma (1992) a Veľký primáš Baro / Baro primašis Baro (1994). Vyučovala na Strednej umeleckej škole v Košiciach. Od roku 1991 pôsobila v Združení Jekhetane – Spolu, ktoré je vydavateľom novín Romano nevo ľil.

7. septembra
Zomrel režisér prírodopisných filmov Andrej Kristín (1928). Od roku 1954 do roku 1991 podpísal pod 130 filmov, ktoré získali viac ako desať ocenení na domácich a zahraničných filmových festivaloch a boli predané do mnohých svetových krajín. 

Kristín po absolvovaní Vyššej priemyselnej školy v Bratislave študoval na FAMU v Prahe, na katedre obrazu. Patril medzi najvýznamnejších tvorcov autorských filmov na Slovensku, nakrúcal reportáže, fejtóny, dokumentárne, cestopisné, školské, ekologické a populárno-vedecké filmy. Medzi jeho najvýznamnejšie filmy patria Drevorubači, Príbeh z horárne, Gorali, Martin  Kukučín, Zátoka, Beethoven na Slovensku, Živočíchy a vodné prostredie, Život na mokradiach, Ochrana dravých vtákov.

7. októbra
Herec a humorista Peter Gažo (67) zomrel v Košiciach. Hral vo viacerých slovenských divadlách – v Bratislave, Spišskej Novej Vsi, Prešove, no najplodnejšiu hereckú kariéru prežil na doskách košického Štátneho divadla. Množstvo postáv stvárnil aj na televíznej obrazovke. Slovensko ho však poznalo vďaka relácii Slovenského rozhlasu Maratóóón.

12. októbra
Po ťažkej chorobe zomrel husľový virtuóz a skladateľ Ján Berky-Mrenica starší (1939). Excelentný muzikant, svoju rodnú Očovú a celé Slovensko preslávil v mnohých krajinách sveta jedinečnou interpretáciou ľudových piesní. Ako koncertný majster pôsobil v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve (SĽUK) viac ako 32 rokov, v roku 1994 založil orchester Diabolské husle, kde pôsobil aj jeho syn, tiež huslista Ján Berky-Mrenica ml.

Za svoj život vydal dvanásť dlhohrajúcich platní, štyri CD, podieľal sa na tvorbe mnohých televíznych hudobných relácií. Zaslúžilý umelec a držiteľ ďalších vyznamenaní. O jeho kariére prezrádza viac kniha spomienok Veselo s husličkami po svete.

21. novembra
Džezmen svetového mena Dodo Šošoka (1943) podľahol ťažkej chorobe. Študoval na Pedagogickej fakulte v Nitre aj Berklee College of Music v Bostone a svoj prvý koncert odohral v roku 1958. Džezu zasvätil viac ako 40 rokov svojho života a získal si osobité postavenie jedného z najvýznamnejších sólistov bicích nástrojov a perkusií na Slovensku. 

Spolupracoval s desiatkami slovenských i svetových umelcov ako Tomasz Stanko, Charlie Mariano, Linda Sharrock, Hans Koller, Paulo Cardoso, Barbara Montgomery, Wolfgang Puschnig, Juraj Bartoš, Karel Ružička, Jay Clayton, Kathy-Segal Garcia, Damon Brown, Andy McKee, Peter Madsen či Michael del Ferro. Pre Šošokovu tvorbu je charakteristické prepojenie world music s africkými motívmi a klasiky s džezom. 

22. novembra
Tragicky zahynul bývalý generálny prokurátor SR Milan Hanzel (1947). O život prišiel nešťastnou náhodou, zavalil ho strom pri pílení. Utrpel poranenia krčnej chrbtice a následne ho transportovali vrtuľníkom do nemocnice na bratislavských Klamároch. 

Od 16. marca do 13. decembra 1994 vykonával funkciu ministra spravodlivosti SR. Pracoval v poradnej komisii Ústavnoprávneho výboru SNR a bol členom odbornej komisie Výboru Národnej rady SR pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť. V rokoch 1999 až 2004 bol generálnym prokurátorom SR.

18. decembra
Zomrel herec Marián Kleis (82), bývalý člen Štátneho divadla v Košiciach. Vytvoril množstvo divadelných, rozhlasových, televíznych a filmových postáv a celý život zostal verný svojej domovskej scéne. Posledný raz na nej vystúpil v roku 2007.

debata chyba