„Chcela som si súťaž užiť a nestresovať sa. Prvá jazda bol veľký boj a druhé kolo nesmierny zážitok,“ povedala pre denník Pravda 30-ročná slovenská zjazdárka.
Čo momentálne prežívate?
Po pretekoch som mala zmiešané pocity, ale neskôr som si uvedomila, že som šla na maximum. Potrebovala som si dať facku a zobudiť sa. Nemám si čo vyčítať. Prvýkrát v kariére som bola na vyhlasovaní najlepších pretekárov na zaplnenom námestí. Bol to skvelý zážitok.
Ako hodnotíte svoje jazdy?
Prvé kolo bolo neštandardné, bránky extrémne zatočené. Nedokázala som od začiatku chytiť rytmus a nieslo sa to so mnou až do cieľa. Druhé kolo postavil tatino, ušil mi ho na mieru. Bolo rýchlejšie, plynulejšie.
Na bronz ste stratili 17 stotín sekundy. Nemrzí vás to?
Do určitej miery áno. Avšak nebola som v pozícii favoritky. Vo Svetovom pohári som v aktuálnej sezóne nestála ani raz na stupni víťazov. Mohlo to dopadnúť horšie, ale aj lepšie. Medailu som stratila v prvom kole. Je to už za mnou a budem sa sústrediť na ďalšie preteky, sezóna sa ešte neskončila.
Vo Vaile ste si pred troma mesiacmi na tréningu odštiepili kúsok z menisku. Mali ste to v podvedomí?
Po príchode na šampionát som hneď prvý tréning absolvovala na osudnom kopci, kde som sa zranila. Pred tromi mesiacmi som odtiaľto odchádzala s tým, že sa sezóna pre mňa skončila. Teraz odídem s pocitom, že som štvrtá najlepšia slalomárka na svete.
Ako ste trávili čas medzi oboma jazdami?
Celý deň bol náročný a čakanie veľmi dlhé. Už o šiestej ráno som vstávala a prvé kolo bolo o štvrť na jedenásť. Po ňom som sa presunula s francúzskym tímom do prenajatého bytu. Tam som si zašliapala na stacionárnom bicykli a dýchala kyslík. Tiež som sa najedla a na kopci sa tradične rozcvičila.
Ako ste sa vysporiadali s teplým počasím (10 stupňov)?
To bolo najnáročnejšie. Celé telo sa prehrievalo a chcela sa mi spať. Stále som sa musela hýbať, nech prekonám únavu. Lyžiarky som si však v snehu nechladila, nemám ich také tvrdé ako ostatné súperky.
Aká bola zjazdovka „Birds of Prey“ (Dravce)?
Na súťaži som si ju vyskúšala prvýkrát, lebo predtým sme na nej nemohli trénovať. Nebola komplikovaná, patrila k tým jednoduchším.
Pred SP vo Flachau (5. miesto) ste vymenili servismana. Kto sa vám staral o lyže na šampionáte?
Mala som francúzskeho servismana. Všetko fungovalo podľa predstáv.
Ako dlho ste sa rozhodovali či pôjdete tímovú súťaž?
Bolo mi ľúto, že sme napokon neštartovali. Tešila som sa na súťaž, ale plány mi zmenili dva skoky na trati. Keď som videla, ako si tam nemecká lyžiarka roztrhla krížny väz, rozhodla som sa správne, že som nesúťažila. Nemala som chuť zbytočne riskovať, najmä po tom, čo som si preskákala za posledný rok a pol.
Ako ste strávili týždeň v Beaver Creeku? Videli ste iné súťaže?
Bola som v jednom kolotoči. Doobeda som lyžovala, neskôr mala kondičný tréning a regeneráciu. Večer som bola vždy poriadne unavená. Na iné súťaže som nemala čas.
Ste poverčivá?
Možno trochu. Najmä v piatok trinásteho som si dávala pozor, čo robím (smiech).
A čo tak postupnosť na MS: 2007 Aare – 13. miesto, 2011 Garmisch-Partenkirchen – 10., 2013 Schladming – 7., 2015 Beaver Creek – 4. V St. Moritzi 2017 by ste mali podľa nej zvíťaziť…
Bolo by to krásne. Budem sa snažiť robiť všetko preto, aby to vyšlo. Dva roky sú však dlhá doba. Snáď to ešte nebol môj posledný šampionát. Budúci rok mám o motiváciu postarané. Zažila som veľa Svetových pohárov, majstrovstiev sveta či olympijských hier. Prvýkrát však bude SP na Slovensku – v Jasnej. Doma to bude výnimočné a chcem to aspoň raz zažiť.
O konci kariéry teda neuvažujete?
Pokiaľ mi bude slúžiť zdravie a budem mať z lyžovania radosť, nevidím dôvod, prečo by som mala skončiť. Sú aj staršie lyžiarky odo mňa, ktoré stále súťažia.