Traja muži, ktorí trebárs navŕtajú do snehu slalomovú bránku, dobre namažú lyže, urobia masáž či len potešia vľúdnym slovom. Otec a tréner v jednej osobe Timotej Zuzula, fyzioterapeut Jozef Kunyi a servisman Vladimír Kovár.
„Sme ako jedna rodina,“ pochvaľuje si 23-ročná slalomárka. „Pre mňa je to najlepší tím na svete. Všetci traja sú mi veľmi blízki, všetko s nimi rozoberám, všetko o mne vedia,“ dodáva.
Keď si skraja roka vyjazdila v slalome Svetového pohára v Špindlerovom Mlyne druhé miesto, Kovárovi s Kunyim sa do očí tisli slzy. „Cítila som, že sú šťastní. Keď som videla ich radosť, viac som nepotrebovala,“ opisovala Zuzulová, ktorú v tejto sezóne čakajú ešte dva slalomy SP – najbližší v nemeckom Zwieseli, kde sa pred štyrmi rokmi prvý raz v kariére postavila na pódium.
Uplynulý týždeň trénovala na svojom domovskom kopci vo Vrátnej. Budíček skoro ráno, už na svitaní jazdila medzi bránkami. Na kopci je uvoľnená nálada, jazdenie sa strieda s vtipkovaním. Skrátka pohoda. „Jej podiel na mojich výsledkoch je veľmi veľký. Pohoda vyplýva z výbornej práce všetkých troch členov tímu. Výborne si rozumieme,“ rozoberá rodáčka z Bratislavy po tréningu, kým jej otec s Kovárom a Kunyim balia techniku a slalomové bránky a nakladajú ich do auta. Obďaleč stojí skupinka detí a zbiera odvahu ísť si po podpis či spoločnú fotografiu.
Zloženie tímu si pochvaľuje aj jeho šéf Zuzula. „Navzájom sa dopĺňame. Každý má síce niekedy svoj deň, ale nevyvolávame konflikty. Každý žije pre tím,“ rozoberá. ,,Sme spolu už piaty rok a to o niečom svedčí," pridáva sa Kunyi.
**====== Ako sa dával tím dokopy ======
**
„Keď začala Veronika jazdiť dobre v Európskych pohároch, lyžiarsky zväz mi umožnil rozšíriť tím,“ približuje Timotej Zuzula. „Keď som oslovil Vlada Kovára, povedal mi, že si to nechá uležať v hlave. Pracoval vtedy ako tréner slovenských mužov. Po roku mi povedal, že ide s nami. Jožko Kunyi je už náš tretí fyzioterapeut. Najprv sme mali Ivetu Kohútovú, bývalú slovenskú reprezentantku, ale tá po nezhodách s bývalým vedením lyžiarskeho zväzu od nás odišla v polovici sezóny. Potom s nami spolupracoval Martin Sasák, ale po roku s nami skončil, lebo náš život je rokenrol a on má radšej reagge. Ale zachoval sa k nám veľmi seriózne. S Veronikou strávil po vážnom zranení kolena veľa času a patrí mu vďaka, že sa z toho rýchlo zotavila. Keď ráno vstala z postele, Martin už bol u nás a cvičil s ňou. Keď od nás odchádzal, nechcel nás nechať v štichu a našiel nám Joža Kunyiho. Odvtedy sme kompletný tím a s takým zabezpečením, aké potrebujeme. Navyše ešte spolupracujeme aj s ďalšími ľuďmi, ktorí nie sú na kopci – s kondičným trénerom Ivanom Jamriškom či doktorom Ernestom Zacharom,“ vraví Zuzula.
**====== Pred štartom dostanem za krk sneh ======
**
„Mať dobrý tím je pre lyžiara jedna z najdôležitejších vecí. Bez toho nie sú výsledky, chýba pohoda. Sme pokope už niekoľko rokov, vychádzame spolu výborne a veľa ľudí nám to závidí,“ hovorí o svojom tíme slalomárka Veronika Zuzulová.
Cítite ešte pred štartom pretekov napätie?
Už skoro vôbec nie. Ani keď som po prvom kole na poprednom mieste. Už som sa s tým zžila, mám viac skúseností.
Kto je s vami v priestore štartu?
Vlado Kovár s Jožkom Kunyim. Vlado ma obuje do lyží, skontroluje ich. Jožko mi zase dá masáž.
Dokážete v predštartovom sústredení ešte niečo vnímať?
Trošku áno. Snažím sa však vnímať len ich dvoch. Keď na štarte zapichnem palice, povedia mi ešte zopár slov. Potom je to už iba na mne.
Čo vám hovoria?
Povzbudia ma, väčšinou je to rovnaké. A Jožko mi dá zakaždým pred štartom za krk sneh.
Váš otec vraví, že fyzioterapeut Kunyi je zároveň vaším spovedníkom.
Jožko je pre mňa veľmi blízka osoba, môžem sa s ním porozprávať o všetkom. V mnohých veciach mi vedel pomôcť a bolo by mi ťažko, keby z tímu odišiel.
V čom vám pomohol?
Tiež športoval, bol kajakárom a mal rovnaký problém ako ja – v tréningoch jazdil lepšie ako v pretekoch. Pomohol mi to prekonať.
Čo má na starosti Vladimír Kovár?
Pripravuje mi lyže. Výborne. Sám robil súťažne zjazdové lyžovanie, takže tomu rozumie. Ale nie je iba servismanom, zároveň je ocinovým asistentom a často má pripomienky aj k mojim jazdám.
Kde je váš otec, keď stojíte na štarte pretekov?
Dole v cieli. Sme spojení vysielačkou, dáva mi pokyny podľa toho, čo vidí na trati.
Prvé kolá slalomu sa väčšinou jazdia ráno o deviatej. Kedy mávate budíček?
Podľa toho, ako ďaleko to máme na kopec. Väčšinou musím vstávať veľmi skoro, neraz aj pred šiestou. Tie dni sú naozaj dlhé a vyčerpávajúce.
Večer púšťate lyžovanie z hlavy, alebo sa myšlienkami vraciate k pretekom?
To druhé. Hlavne ak dosiahnem pódiové umiestnenie. Keď si večer ľahnem do postele, mám konečne pokoj a čas iba sama pre seba. Až vtedy mi to všetko dochádza.
Prežívate obdobie, v ktorom vám lyžovanie robí najväčšiu radosť?
Áno. Tešia ma tie výsledky. Teraz to práve všetko prichádza, začína to byť najlepšie.
Na začiatku sezóny vás pribrzdili problémy s astmou. Ako sa cítite teraz?
Momentálne je to v pohode, ale stále sa to môže zhoršiť.
**====== Tri týždne v Argentíne? To je na mŕtvicu ======
**
Je to podarená dvojica. Servisman Vladimír Kovár sa narodil v Žiline a žije v Banskej Bystrici. Fyzioterapeut Jozef Kunyi je rodený Komárňan a rozpráva s citeľným maďarským prízvukom.
„A to maďarčinu už pätnásť rokov nepoužívam, lebo v Komárne nežijem. Ale ešte by som sa nestratil, určite by som si vedel vypýtať jedlo,“ hovorí s úsmevom bývalý rýchlostný kanoista. K Zuzulovcom sa dostal náhodou. ,,Oslovili ma, tak som to vyskúšal a už som ostal. Predtým som síce stál iba na bežkách, ale na zjazdovky som si zvykol rýchlo," dodáva.
Zuzula prikývne. „Hoci predtým takmer nestál na snehu, od prvej chvíle sa vžil do lyžiarskeho prostredia. Je to športovec telom aj dušou a špičkový odborník – ako fyzioterapeut, aj ako kondičný tréner,“ rozoberá hlavný kouč.
Naopak, Kovár mal k zjazdovkám vždy blízko – bol slovenským reprezentantom a neskôr trénerom. „Je to najlepší servisman na svete,“ hovorí o ňom Zuzula.
„Také slová sa dobre počúvajú,“ reaguje Kovár. „Som samouk. Keď som ešte jazdil, lyže som si mazal sám. Postupne som sa zdokonaľoval, získaval skúsenosti. Ak človek nie je drevo, naučí sa to rýchlo. Netreba na to vysokú školu,“ približuje. Prácu pre Zuzulovú si chváli. „Veronika dozrieva, fyzicky aj psychicky. Je srdečná a kamarátska. Dobrá baba do pohody,“ charakterizuje Kovár.
Pre Zuzulovcov pracuje už siedmy rok, Kunyi piaty. Obom tiahne na tridsiatku, obaja sú ženatí a obaja občas zatínajú zuby. „Mám štvorročnú dcérku a hlavne na začiatku to bolo ťažké. Keď má človek z ulice žiť s niekým, kto je tak rozcestovaný ako Veronika, je to na nervy. A tri týždne sústredenia v Argentíne – to je na mŕtvicu,“ so smiechom prirovnáva Kovár.
„Ale moja žena je zlatá, toleruje mi to, podporuje ma. Pre mňa je táto práca koníčkom, mám ju rád. Rodina si zvykla a tiež žije lyžovaním. A dcérka strašne fandí Veronike – keď sa jej nedarí, tak plače a je nešťastná,“ opisuje servisman.
„Zima je naozaj ťažká. Nemôžem povedať, že som si zvykol, ale prispôsobil som sa,“ súhlasí aj Kunyi. ,,Šport mám však rád. Nemusím sedieť v kancelárii, som vonku, v pohybe, nie je to každý deň o tom istom. Navyše, všetci v tíme máme dobrú dávku zmyslu pre humor. Je to živý život," dopĺňa.
**====== Zuzula: Rodinné podniky sú tragédiou východnej Európy ======
**
Keď si Veronika Zuzulová v Záhrebe vyjazdila nateraz posledné pódiové umiestnenie vo Svetovom pohári, rozprávala zahraničným novinárom o svojom otcovi – trénerovi. „Je úžasné, čo so mnou dokázal, hoci on sám nebol profesionálnym lyžiarom,“ vravela.
„Odmalička som všetok čas venoval športu, ale nemal som možnosť stať sa dobrým lyžiarom,“ vysvetľuje Zuzula, 48-ročný rodák z Novej Bane. Tak sa vrhol na štúdium lyžiarskeho trénerstva a získal z neho vysokoškolský diplom.
Keď prišiel so snom, že vychová lyžiarku svetovej úrovne, nikto mu spočiatku neveril. V preklade – zháňanie financií bolo náročnejšie, ako samotná lyžiarska drina. Bojoval o každú korunu, aby dcéra mala čo najlepšie podmienky.
Keď sa Slovenský lyžiarsky zväz, hlavný zdroj dotácií, dostal do finančných problémov, hrozilo, že s lyžovaním bude koniec. Zuzula sa však nepoddal, otvorene kritizoval podmienky v slovenskom športe, hľadal podporu, stretol sa dokonca s vtedajším premiérom Mikulášom Dzurindom. A napokon našiel spôsob, ako ísť ďalej. Podobne ako Kosteličovci v Chorvátsku či Záhrobskí v Česku. Aj oni mali doma problémy so systémom a funkcionármi.
Výsledky ukazujú, kto má pravdu. Janica Kosteličová je jedinou lyžiarkou z východnej Európy, ktorá vyhrala olympiádu (má štyri zlaté) a stala sa celkovou víťazkou Svetového pohára (trikrát). V takmer 80-ročnej histórii zjazdárskych majstrovstiev sveta siahli na zlatú medailu iba tri lyžiarky z východnej Európy – pred dvadsiatimi rokmi Slovinka Mateja Svetová, potom päťkrát Kosteličová a vlani Češka Šárka Záhrobská. Model s otcom-trénerom a dcérou-lyžiarkou sa v ostatnom období ukazuje ako jedna z mála možností, ako preniknúť do svetovej špičky.
„To nie je recept ale tragédia východnej Európy,“ hovorí Zuzula o systéme ,,rodinných podnikov" v lyžovaní. ,,Nemám na mysli trénerov a pretekárov, ale hlavne okolie, ktoré by malo vytvárať podmienky pre šport. Tam je chyba. Je tragédia, že to musia robiť rodičia. Nie sme schopní vytvoriť seriózne tímy a dať do športu toľko prostriedkov, aby fungoval ako v zahraničí. Keď som si pred pár rokmi otvoril ústa, neviedlo to k ničomu. Ľudia ma uznanlivo tľapkali po pleciach, že som sa ozval, ale oni sa nepridali," dodáva.
Z problémov sa vymanil, jeho tím zbiera úspechy. A pôsobí, akoby to bola najväčšia samozrejmosť. Bez nejakých veľkých emócií. ,,Neviem, ako si vychutnávať tieto výsledky. Radosť vždy trvá len chvíľočku po pretekoch, do rána. Príde nový deň a nové preteky. Neviem… Možno budem viac rekapitulovať a vychutnávať si to, keď skončím s trénovaním. Teraz je to kolotoč," naznačí.
Jeho dcéra pred týždňom oznámila, že v budúcej sezóne chce zaútočiť na krištáľový glóbus za celkové prvenstvo v slalome SP. ,,Som rád, že si dala taký cieľ. Nie je nereálny. Keď už je človek vpredu, musí si dávať vysoké ciele. Inak sa uspokojí s tým, čo má. Nechceme slabšie umiestnenia, keď je opodstatnená šanca bojovať o najvyššie méty," tvrdí Zuzula.