){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
)
)
)
)
)
)
V septembri uplynulo už desať rokov od úmrtia Petra Dzúrika, 45-násobného reprezentanta, ktorý ako 41-ročný podľahol zákernej chorobe. V sobotu si ho kamaráti zo zelených trávnikov uctili účasťou na 10. ročníku halového turnaja, ktorý nesie príznačný názov „Spomienka na Petra“. Medzi „majstrami futbalového remesla“ nechýbal ani historicky najlepší strelec slovenskej reprezentácie Róbert Vittek.
„Som rád, že som sem opäť mohol prísť, stretnúť sa a zahrať si s chalanmi. Nie vždy mi to dovolí čas, teraz som bol polroka mimo Slovenska, takže ma to teší dvojnásobne,“ usmial sa 34-ročný útočník, ktorý po polroku ukončil svoje pôsobenie v maďarskom Debrecíne a k tejto zatiaľ poslednej zastávke vo svojej kariére sa nechcel vyjadrovať.
Na palubovke však bol neprehliadnuteľný, nielenže kľučkami povyzvŕtal protihráčov, ale pracoval aj smerom dozadu. „Futbal mi stále chutí, aj keď pre niektorých som možno už pristarý, pre iných zase príliš pomalý. Musím byť v prvom rade zdravý, ale pokiaľ ma futbal bude baviť, chcem ho hrať. Určite budem čakať na ďalšiu ponuku. Vnímam, že súťaže sa omladzujú, ale nie vždy mladosť znamená kvalitu a ide ruka v ruke s úspechom. Samozrejme, ak ma hranie už nebude baviť, nikto ma do toho nemôže nútiť.“
S Petrom Dzúrikom hrával v Slovane i v reprezentácii. „Na Peťa Dzúrika si spomínam len v pozitívnom zmysle slova. Bol veľmi poctivý až do konca svojej profesionálnej kariéry. Bodaj by sme mali viac takých futbalistov ako Peťo,“ podotkol smutným hlasom Vittek.
Ako vnímal o trinásť rokov staršieho spoluhráča? „Peťo bol osobnosť. Keď prišiel do kabíny a nedarilo sa nám, tak nás zvozil, ale takisto ako vedel vynadať, dokázal aj povzbudiť mladých hráčov. Ja som ho tiež zažil ešte ako mladý, práve v tomto bol pre mňa vzor. Správal sa ku mne ako druhý otec, boli sme veľmi dobrí priatelia. Je mi ľúto, že tu nemôže byť s nami.“
Foto: Peter Dzúrik zomrel po ťažkej chorobe 9. septembra 2010
Organizátorom „Spomienky na Petra“ je Marián Borbély, ktorý opäť pritiahol na palubovku tri desiatky futbalistov. „Tento ročník opäť ukázal, že sme výborná partia. Maťo Ševela, Robo Vittek, Janko Šlahor, Maťo Krnáč, Vojin Prole, Benjamin Vomáčka, Szili Németh, Samo Slovák, Peťo Petráš, Braňo Fodrek, Majo Tomčák, Ľubo Meszároš, Jano Kozák, Majo Zeman, Martin Jakubko a ďalší sem chodia desať rokov. Futbalová kvalita zúčastnených je značná, no nie je rozhodujúci výsledok, ale to, že sa stretneme aj spolu s rodinami. Sme ľudia, ktorí poznali Peťa Dzúrika, spomíname naňho a nikdy nezabudneme,“ zdôraznila duša turnaja.
Peter Dzúrik bol kapitán vo viacerých kluboch a dokonca v reprezentácii. „Keď končil v Košiciach, tak som mu zo žartu hovoril, nech príde do Slovana. Mal vtedy niečo rozrobené v Maďarsku, ale nevyšlo to. Napokon do toho Slovana prišiel a zostali sme osobní priatelia. On bol vodcovská osobnosť, mal v sebe takú charizmu, že si nemusel v kabíne vynucovať rešpekt.“
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)