Vysoké školy sa zlepšili, tvrdia experti

Obidva ukazovatele svedčia o zaostávaní Slovenska za zvyškom Európy, dodali členovia agentúry.

Mimovládna organizácia ARRA sa po vlaňajšej premiére hodnotenia kvality verejných vysokých škôl zamerala aj tento rok na počet vedeckých prác, ktoré vysoké školy ponúkli, získané mimorozpočtové peniaze z grantov či úroveň učiteľského zboru. Na základe týchto údajov zostavila rebríčky príbuzných fakúlt. „Porovnávali sme porovnateľné,“ zdôvodnil rozdelenie rebríčkov člen agentúry a poslanec opozičnej SDKÚ-DS Ferdinand Devínsky.

Najlepšou z jedenástich vysokých škôl hodnotených v humanitných odboroch je po zohľadnení všetkých kritérií podľa agentúry bratislavská Vysoká škola muzických umení pred Trnavskou univerzitou a ďalšou bratislavskou Vysokou školou výtvarných umení. Vlani bola na prvom mieste práve Vysoká škola výtvarných a na treťom mieste Vysoká škola muzických umení. Na opačnom konci rebríčka skončila najmladšia verejná Katolícka univerzita v Ružomberku pred banskobystrickou Univerzitou Mateja Bela (UMB) a mladšou z dvoch trnavských vysokých škôl Univerzitou sv. Cyrila a Metoda (UCM).

V prírodných vedách obhájila prvenstvo najväčšia slovenská Univerzita Komenského pred vlani rovnako druhou Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika z Košíc a na treťom mieste vystriedala tento rok nitrianska Univerzita Konštantína Filozofa bratislavskú Slovenskú technickú univerzitu (STU). Naopak, spomedzi siedmich hodnotených škôl najhoršie obstáli UMB, Žilinská univerzita a UCM.

STU je v súčasnosti podľa rebríčka najlepšou technickou vysokou školou pred Technickou univerzitou v Košiciach a Technickou univerzitou vo Zvolene, ktorá mala najlepšie parametre vlani. Záver rebríčka šiestich hodnotených vysokých škôl v tejto kategórii obsadili Žilinská univerzita, nitrianska Slovenská poľnohospodárska univerzita a Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka.

Podobné rebríčky kvality ARRA zostavila aj v oblasti spoločenských vied medicíny a pôdohospodárstva.

Po hodnotení kvality dlhoročne volajú zástupcovia ministerstva školstva aj dvadsiatich verejných vysokých škôl. Napriek tomu minuloročné rebríčky agentúry vyvolali vlnu kritiky niektorých vysokých škôl. Rektori agentúre vyčítali, že pri hodnotení zanedbala niektoré ukazovatele. „Urobili sme niekoľko drobných zmien v tom, čo bolo kritizované a už sme napríklad nezostavili celkový rebríček vysokých škôl bez rozdelenia na odbory,“ povedal ČTK ďalší z členov organizácie Juraj Barta.

Rebríček agentúry ostane podľa odborníka a niekdajšieho ministra školstva Jána Pišúta na dlhé obdobie asi jediným porovnaním kvality slovenských vysokých škôl tohto druhu. Poradný orgán vlády – Akreditačná komisia – síce pripravuje takzvanú komplexnú akreditáciu, ktorá by mala rozdeliť školy na výskumné a vzdelávacie, jej hodnotenie však potrvá niekoľko rokov. Potom by mali mať vo svojom názve titul univerzita len asi dve až tri vysoké školy a nie 18 ako v súčasnosti. Univerzity by zároveň mali od štátu dostávať viac peňazí.

Na Slovensku existuje 20 verejných, tri štátne a desať súkromných vysokých škôl. ARRA hodnotila len verejné. Rebríčky kvality existujú aj v celosvetovom meradle. Dominujú im predovšetkým americké univerzity.