Podobne exminister obrany za Smer a veľvyslanec pri NATO František Kašický sa stal hneď veľvyslancom v Nórsku. Býva pritom zvykom, že veľvyslanci po návrate na Slovensko strávia nejaký čas v ústredí. Rezort diplomacie hovorí, že také pravidlo neexistuje. Bývalý dvojnásobný minister zahraničných vecí a europoslanec Eduard Kukan (SDKÚ) tvrdí, že v prípadoch Weissa či Kašického ide o veľmi zriedkavú výnimku. Niekdajší predseda Strany demokratickej ľavice (SDĽ) Weiss pôsobil ako veľvyslanec v Maďarsku od roku 2009, Kašický v Bruseli od roku 2008.
„Neexistuje pravidlo, že by museli po ukončení svojej misie odpracovať nejaký čas v ústredí. Spravidla to tak býva pri radových diplomatoch, ale u veľvyslancov sa ich ďalšie zaradenie podriaďuje aktuálnym potrebám zahraničnej služby,“ reagoval šéf tlačového odboru rezortu zahraničia Peter Susko. Rozhodnutie o návrate veľvyslancov do ústredia alebo o ich ďalšom vyslaní tak podľa Suska závisí od potrieb slovenskej diplomacie a je výsledkom konzultácií medzi ministrom zahraničných vecí, premiérom a prezidentom. Weiss či Kašický podľa Suska nie sú ani prví ani jediní, rovnakým spôsobom rezort postupoval v minulosti pri menovaní veľvyslancov Petra Kmeca, Jána Kuderjavého či Milana Zachara.
Exminister zahraničia Kukan hovorí, že na Slovensku sa používa systém rotácie. Znamená to, že veľvyslanca vyšlú do zahraničia zvyčajne na štyri roky, potom sa vracia do ústredia, kde odpracuje dva alebo tri roky. „Ak veľvyslanec po uplynutí tých troch či štyroch rokov je priamo vyslaný do inej krajiny, to je výnimka. Na Slovensku sa to využíva veľmi zriedkavo, ale takéto výnimky sa už vyskytli,“ dodal.