Napísal monografie o dramatikovi Ferkovi Urbánkovi i scénografovi Ottovi Šujanovi, Divadlo v Trnave či súbor portrétov Prví a prvoradí (herci SND). Do tlače pripravoval monografie o dvoch operných skladateľoch, Giuseppe Verdim a Richardovi Wagnerovi. Autorsky sa výrazne podieľal na vzniku dvoch najvýznamnejších kolektívnych prác slovenskej teatrológie, publikácie Kapitoly z dejín slovenského divadla a Slovenské divadlo v 20. storočí.
Celý život mal jediného zamestnávateľa, Slovenskú akadémiu vied v Bratislave. Najskôr pôsobil v oddelení divadla a filmu, ktoré bolo súčasťou Ústavu slovenskej literatúry. Keď sa v roku 1969 osamostatnilo ako Ústav divadla a filmu SAV, stal sa Ladislav Čavojský jeho prvým riaditeľom. V Kabinete divadla a filmu SAV, neskôr premenovanom na Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV, prežil vrcholné roky svojej vedeckej práce.
„Historiografický výskum slovenského divadla má v ňom jednu zo svojich najvýznamnejších a najvernejších osobností, národné divadlo s malým aj veľkým N mu bolo vždy nadovšetko ostatné. V tomto duchu zažil všetky spoločenské systémy svojho života, ani pred jedným sa nesklonil a od svojej cesty sa neodklonil,“ uviedol Miloš Mistrík, vedúci vedecký pracovník Ústavu divadelnej a filmovej vedy Slovenskej akadémie vied v Bratislave.
„Čavojského divadelno-historický výskum reprezentuje najlepšie tradície slovenského vedeckého bádania, seriózneho štúdia podkladov a prameňov, vedeckú presnosť, dôslednosť a poctivosť v skúmaní objektu. Jeho slová majú trvalú váhu, názor a hodnotu. Prezident SR mu v roku 2010 udelil Rad Ľudovíta Štúra 2. triedy,“ dodal Miloš Mistrík.
Posledná rozlúčka s Ladislavom Čavojským bude v piatok 17. januára o 12.30 na Cintoríne Vrakuňa v Bratislave.
