Jeho manželka Martina Formanová v sobotu telefonicky ČTK povedala, že zomrel náhle 13. apríla po krátkej chorobe. Čáslavský rodák mal 86 rokov.
„Jeho odchod bol pokojný a po celú dobu bol obklopený rodinou a svojimi najbližšími,“ dodala. Posledná rozlúčka bude v úzkom rodinnom kruhu, povedala.
Režisér Miloš Forman, ktorý v piatok zomrel v USA vo veku 86 rokov, bol jednou z najväčších osobností československej novej filmovej vlny 60. rokov a zďaleka najúspešnejším českým filmárom, ktorý sa presadil aj v zahraničí.
Za svoje snímky získal dva Oscary, na konte má aj tri Zlaté glóbusy či francúzskeho Césara. Najväčšej slávy sa síce Forman dočkal za filmy natočené po odchode do Ameriky, ako Prelet nad kukučím hniezdom alebo Amadeus, stopu v dejinách kinematografie ale zanechal už debutom Konkurz alebo filmom Hoří, má panenko.
Naposledy stál Miloš Forman za kamerou pred viac ako desiatimi rokmi, keď v Španielsku nakrúcal Goyove prízraky (2006). Za historický film, v ktorom sa svojím spôsobom vysporiadal aj s tragickým osudom svojich rodičov z druhej svetovej vojny, však príliš uznanie od kritiky ani divákov nezaznamenal. Oveľa lepšie ale dopadla Formanova úplne posledný réžia, inscenácia jazzovej opery Suchého a Šlitra Dobre platená prechádzka, ktorú v roku 2007 pripravil pre pražské Národné divadlo. Úspešná inscenácia, na ktorej spolupracoval so synmi Petrom a Matejom, sa dočkala aj televízneho záznamu, a stala sa tak vlastne posledným Formanovým tvorivým počinom.
Prácu pre javisko pritom Miloš Forman nikdy veľmi nevyhľadával. „Ja sa v divadle necítim pohodlne. Prejsť z filmu na pódium, to je ako točiť scénu na jednu kameru z jedného uhla,“ zveril sa raz Forman, ktorý si krátko po svojom príchode do Spojených štátov vyskúšal aj réžiu divadelnej hry na Broadwayi.
Foto: SITA/AP, Dave Allocca
Do Ameriky prišiel Forman už ako uznávaný filmový režisér na samom konci 60. rokov. Absolvent pražskej FAMU mal v tú dobu za sebou úspechy s Čiernym Petrom (1963), ktorý získal cenu okrem iného na festivale v Locarne, alebo Lásky jedné plavovlásky (1965), ktoré si priviezli cenu z Benátok. Hasičská tragikomédia Hoří, má panenko (1969) potom Milošovi Formanovi dokonca vyniesla nomináciu na Oscara. Za oceánom sa ale cez všetky skúsenosti a talent presadzoval len s ťažkosťami.
Formanov prvý americký film Taking Off (1971) bol prijatý len vlažne. „Musel som začať robiť film inak. Ukončiť film bez ukončenia príbehu, to americké publikum nechcelo,“ uvedomil si Forman. „Rozhodol som sa skúsiť to ešte raz. Vedel som, že dokážem urobiť v Amerike úspešný film,“ spomínal na dobu, keď mu Michael Douglas ponúkol réžiu knihy Vyhoďte ho z kola von. Cez počiatočnú nedôveru aj problémy s obsadením sa zrodila filmová legenda Prelet nad kukučím hniezdom (1975).
Snímka s rozpočtom troch miliónov dolárov utŕžila len v pokladniach kín vyše sto miliónov dolárov – hlavne ale uspel u americkej filmovej akadémie, ktorá film ocenila piatimi Oscarmi v hlavných kategóriách vrátane réžie. To už bol Forman oficiálne v emigrácii, keď po Taking Off nedostal od československých úradov súhlas na ďalšiu prácu za hranicami. Úspech „Preletu“, príbehu o vôli po slobode a snahe o zachovanie dôstojnosti, mu nakoniec otvoril cestu k ďalším projektom, ktorými dokázal nevšedné nadanie. Od muzikálu Vlasy (1979), cez osemoscarového Amadea (1984), natáčaného v Československu, po Ľud verzus Larry Flynt (1996).
Foto: SITA/AP, Evan Agostini
„Nie je o pornografii a časopise Hustler, ale o udalostiach v živote pána Flynta, ktoré viedli k tomu, že ten najhorší z najhorších zaštítil to najlepšie z najlepšieho, čo ľudia poznajú – slobodu slova,“ vysvetlil Forman najkontroverznejšiu snímku kariéry, ktorá získala Zlatý glóbus i Zlatého medveďa na Berlinale (kde o tri roky neskôr ocenili aj Muža na Mesiaci).
Keď zostal v Amerike, nechal Forman doma svoju druhú ženu Věru Křesadlovú, ktorá chcela zostať v Prahe, i synov-dvojičky Petra a Mateja. „Chlapcov som so sebou do Ameriky vziať nemohol a kvôli tomu, čo som sám zažil, by som ich nikdy o mamu ani nepripravil,“ spomínal Forman, ktorý o rodičov prišiel za vojny (a až dlho po nej sa dozvedel, že jeho biologickým otcom bol židovský architekt Otto Kohn, s ktorým sa ale nikdy nevidel; za otca považuje čáslavského učiteľa Rudolfa Formana).
Svoj osud pritom nevnímal malý Forman nijako tragicky, v spomienkach opisuje, ako sa tešil z pozornosti okolia a užíval si nezávislosti. Po vojne sa ako vojnová sirota stal študentom prestížnej internátnej školy v Poděbradoch, kde sa stretol napríklad s Václavom Havlom. Neskôr sa pokúšal dostať na DAMU, nakoniec absolvoval scenáristiku na FAMU. Za štúdií zbieral skúsenosti ako moderátor v televízii, vyskúšal si aj menšie filmové úlohy. A v roku 1963 prvýkrát očaril publikum svojím debutom Konkurz.
Už predtým sa uplatnil ako scenárista, napríklad filmu Šteňatá (1957), vďaka ktorému sa zoznámil s Janou Brejchovu, svojou prvou ženou. Zväzok vydržal len štyri roky. Druhýkrát sa oženil v roku 1964, vzal si jednu z predstaviteliek Konkurzu Věru Kresadlovú. Formanovou treťou manželkou sa v roku 1999 stala spisovateľka Martina Zbořilová, matka jeho dnes už dospelých dvojčiat Andyho a Jima, ktorá režiséra spoznala pri konzultáciách svojej diplomovej práce na FAMU.
Filmografia Miloša Formana
Laterna magika II (1960) – Dokument podľa Formanovho scenára, na ktorom sa podieľalo viacero ďalších režisérov – Karel Zeman, Vladimír Svitáček, Ján Roháč, Alfréd Radok, Elmar Klos, Ján Kadár a Emil Radok.
Konkurz (1963) – Polodokumentárny film zložený z autentických dokumentárnych záberov zo speváckeho konkurzu i zo zákulisia divadla Semafor v Prahe. Súčasťou snímky je hudobný fejtón Kdyby ty muziky nebyly. Za kamerou stál neskoršie Formanov dvorný kameraman Miroslav Ondříček.
Černý Petr (1963) – Formanova celovečerná prvotina. Tragikomédia o šestnásťročnom mládencovi, ktorý je v prvom zamestnaní konfrontovaný s pokrytectvom dospelého sveta. Vo filme prvýkrát zažiaril jeden z neskorších idolov nastupujúcej novej vlny Vladimír Pucholt.
Lásky jedné plavovlásky (1965) – Film s Vladimírom Pucholtom a Hanou Brejchovou v hlavných úlohách priniesol Formanovi prvé veľké medzinárodné úspechy, okrem iného získal nominácie na Oscara a Zlatý glóbus.
Dobře placená procházka (1966) – Televízny prepis úspešného predstavenia divadla Semafor, na ktorom Forman spolupracoval s režisérom Jánom Roháčom.
Hoří, má panenko (1967) – Snímka opisujúca peripetie plesu dobrovoľných hasičov na provinčnom malomeste bola takisto nominovaná na Oscara. Do filmu Forman obsadil prevažne nehercov.
Taking Off (1971) – Prvý Formanov film natočený v USA je vtipným a tragikomickým pohľadom na generáciu 70. rokov.
I Miss Sonia Henie (1971) – Krátkometrážny experimentálny film, ktorý vznikol počas jednej noci v priebehu medzinárodného filmového festivalu v Belehrade.
Viděno osmi: Desetiboj (1973) – Kolektívny film nakrútený pri príležitosti olympijských hier v Mníchove v roku 1972, na ktorom Forman pracoval ako jeden z ôsmich význačných režisérov vrátane Jurija Ozerova, Arthura Penna, Kona Ičikawu, Clauda Leloucha a Johna Schlesingera. Forman sa zameral na komické aspekty olympijských hier.
Prelet nad kukučím hniezdom (1975) – Filmom o túžbe po slobode a boji s nemocničnou šikanou podľa knihy Vyhoďte ho z kola von sa Forman priradil k filmovým velikánom. Film s rozpočtom tri milióny dolárov utŕžil len v pokladniach kín vyše sto miliónov dolárov, hlavne ale uspel u americkej filmovej akadémie, ktorá film ocenila piatimi Oscarmi v hlavných kategóriách vrátane réžie.
Vlasy (1979) – Film podľa slávneho broadwayského muzikálu odsudzujúceho vojnu vo Vietname a malomeštiacku ľahostajnosť a o generácii hippies.
Ragtime (1981) – Dráma o rasovej neznášanlivosti podľa románu Edgara Lawrence Doctorowa, ktorá získala osem nominácií na Oscara, žiadnu však nepremenila.
Amadeus (1984) – Jeden z najúspešnejších filmov histórie. Formanovo netradičné spracovanie sváru medzi geniálnym skladateľom Wolfgangom Amadeom Mozartom a jeho rivalom Antoniom Salierim podľa scenára anglického dramatika Petera Shaffera vynieslo filmu štyri desiatky ocenení, medzi nimi aj osem prestížnych zlatých sošiek Oscara (z 13 nominácií).
Valmont (1989) – Formanovo voľné spracovanie presláveného románu Choderlose de Laclos Nebezpečné známosti.
Ľud verzus Larry Flynt (1996) – Najkontroverznejší film Formanovej kariéry, ktorý získal Zlatý glóbus i Zlatého medveďa na Berlinale. Hlavným hrdinom je kontroverzný vydavateľ pornografie, ktorý bojuje za slobodu slova.
Muž na Mesiaci (1999) – Film venovaný životu televízneho komika Andyho Kaufmana, tiež ocenený na Berlinale.
Goyove prízraky (2006) – Historický film o slávnom maliarovi a jeho strete s inkvizíciou v čase napoleonských vojen.
Dobře placená procházka (2009) – Filmový záznam divadelného predstavenia, ktoré v roku 2007 Forman pripravil spolu so synmi Petrom a Matejom pre pražské Národné divadlo.