Zomrela Trúda Boudová-Tašká, Balet SND jej venuje predstavenie Labutieho jazera

Bratislava – Slovenské národné divadlo informovalo o úmrtí bývalej primabaleríny Trúdy Boudovej-Taškej. S úctou k jej dlhoročnej oslňujúcej kariére na doskách našej prvej scény jej Balet SND venuje predstavenie Labutieho jazera v deň jej nedožitých 91. narodenín v sobotu 24. júna 2017.

Trúda Boudová-Tašká sa narodila 24. júna 1926 v Bratislave, zomrela 20. júna 2017 v Nemecku. V Balete SND pôsobila od roku 1941. Jej posledným predstavením v SND boli v roku 1968 Slovanské tance. Stvárnila desiatky hlavných postáv v inscenáciách prevažne klasického repertoáru. Od samého začiatku pútala pozornosť svojím talentom, zjavom, hereckým nadaním, vynikajúcou technikou, krehkosťou, gracióznosťou i neuveriteľnou energiou, s ktorou stvárňovala i tie najnáročnejšie javiskové kreácie. Veľmi rýchlo sa vypracovala na poprednú sólistku a významnú predstaviteľku slovenského baletného umenia. Množstvom tanečných postáv, ktoré charakterizovalo vysoké umelecké majstrovstvo sa zapísala do histórie slovenského baletu, či to bola prvá veľká úloha Kolombína v Karnevale, Zobeida, Amor v prvom slovenskom balete Orfeus a Eurydika, Coppélia, Raymonda, Mária, Júlia, Zlatovláska, Giselle, Máša, Gajané, Princezná Aurora, Fadetta, Frasquita, Jelena v Rytierskej balade, Dievča v Zázračnom mandarínovi a mnohé iné…

V minuloročnom rozhovore pri príležitosti jej jubilea povedala, že roky odriekania stáli za potlesk, lebo tancovala pre svoje potešenie a pre divákov, vždy s celým srdcom a dušou. „Boli mi blízke postavy, ktorých osud aj na javisku voňal človečinou… Aurora v Spiacej krásavici, Mášenka v balete Luskáčik, Giselle, Júlia, Mária v Bachčisarajskej fontáne…“

Kritici chválili Trúdu Boudovú-Taškú aj za výnimočné herecké schopnosti, ktoré mala možnosť uplatniť nielen v balete. Účinkovala v prelomovom hudobnom filme Jozefa Macha z roku 1953 Rodná zem, v menšej postave v slovenskej filmovej komédii Štvorylka (1955). Dôkaz jej tanečnej a hereckej všestrannosti ponúkajú aj baletné inscenácie Slovenskej televízie z konca 50. a začiatku 60. rokov (Coppélia Léa Delibesa, Z rozprávky do rozprávky Oskara Nedbala) a televízny prenos opery Faust s veľkým baletným obrazom Valpurgina noc zo SND a ďalšie. Trúda Boudová-Tašká účinkovala aj v prvom slovenskom farebnom baletnom filme Červený mak z roku 1955, kde stvárňuje hlavnú postavu po boku dlhoročného tanečného partnera Jozefa Zajka. Jej postavy označovali v kritikách ako „plné temperamentu, srdečnosti, dramatické, herecky bohaté…“

Od roku 1959 pani Trúda Boudová-Tašká externe pôsobila ako profesorka na tanečnom oddelení Štátneho konzervatória v Bratislave. Jemná, graciózna dáma objavila v sebe po boku svojho manžela popri balete aj ďalšiu vášeň – cestovateľskú. Architekt Ing. Paul Walter Bouda pracoval v šesťdesiatych rokoch pre OSN, pani Trúda ho na niektorých pôsobiskách nasledovala a tak si otvorila súkromnú baletnú školu pre vyše sto žiakov striedavo v Kongu i na Haiti. V posledných rokoch žila v Nemecku.

V Trúde Boudovej-Taškej stráca slovenské baletné umenie jednu z najvýraznejších osobností.

Informovala: Izabela Pažítková, SND

podrobný životopis umelkyne si prečítate TU…