Vnovom seriáli Kriminálka Staré mesto hráte nielen hlavnú úlohu, ale ste aj spoluautorkou námetu. Z čoho ste čerpali? Príbehy sú z kriminálky, takže sú naozaj reálne, dokonca druhý diel bol o bohatom českom podnikateľovi, ktorý utiekol počas zatýkania polícii, a myslím, že to bola pred dvomi rokmi dosť medializovaná kauza.

Dali ste si podmienku, že budete hrať hlavnú úlohu? Vôbec nie. Keď mi zavolali, že to ideme natáčať, povedala som im, že pred piatimi rokmi by ma celkom potešilo zahrať si v seriáli kriminalistku, ale dnes to radšej prenechám nejakej mladšej kolegyni. V tej úlohe by som najradšej videla Zuzku Kanócz.

Námet ste vraj televízii ponúkli pred piatimi rokmi, prečo sa to začalo vysielať až teraz, keď je už na obrazovke mnoho podobných seriálov? No, moja ponuka prišla v čase, keď tu ešte žiadna kriminálka nebola a zdalo sa mi, že by to mohlo byť fajn pre tento trh. Prečo sa to začalo nakrúcať až teraz, to naozaj neviem. Ja som predala námet a viac som sa o to nestarala.

Radili ste sa aj so skutočnou kriminalistkou predtým, ako ste úlohu prijali? Moja kamarátka robí v bratislavskom Starom meste na kriminálke a má na starosti domáce násilie. Párkrát bola u mňa doma, rozprávali sme sa pri víne o veciach, ktoré rieši, s čím sa stretáva, a veľmi ma to zaujalo. Je fascinujúce, aký druh ľudí sa dopúšťa domáceho násilia. Aký druh ľudí dokáže týrať vlastné deti alebo dokonca ich sexuálne zneužívať. Bolo pre mňa prekvapením, že sú to často ľudia vysokoškolsky vzdelaní i takí, ktorí pôsobia placho a okolie ich považuje za slušných.

Poznáte osobne niekoho, kto prežíval domáce násilie na vlastnej koži? Nie, našťastie, nepoznám, aj keď mám podozrenie. Dnes už môže hocikto oznámiť na polícii podozrenie, že jeho sused týra ženu a deti.

Dokázali by ste sa takto „zamiešať“ do cudzieho života? Áno, a dokonca som už aj volala políciu, keď som z okna videla, ako opitý muž mlátil svoju ženu. Hrozné bolo to, že po príchode polície povedala, že všetko je v poriadku.

Ste typ ženy, ktorá by dokázala z lásky k mužovi či kvôli udržaniu rodiny tolerovať občas nejakú facku od partnera? Určite nie.

Vychádza niečo aj z vašej osobnej skúsenosti? Našťastie, nie, ale život hlavnej hrdinky a jej syna má veľa spoločného s mojím. Je to tiež žena, ktorá pracuje aj po večeroch, domov prichádza neskoro, nemá veľa času a večne trpí výčitkami svedomia.

Vašej seriálovej postave pomáha s výchovou syna mama, no váš syn má otca, ktorý sa o neho ukážkovo stará. To je rozdiel. Áno, ale keď prídem večer domov z predstavenia a vidím ich dvoch, ako už spia, cítim sa ako vyhostená.

Raz ste sa vyjadrili, že kvôli dieťaťu urobíte čokoľvek. Bol syn veľkým argumentom, keď ste sa rozhodovali, či sa vrátite k exmanželovi po rozchode? Určite najväčším. Ale nie jediným.

Vrátim sa ešte k seriálu. Čím vás očaril český herec Matěj Hádek, že ste si ho vybrali za svojho televízneho partnera? Práve jeho som si nevyberala ja. Podmienkou bolo, že by to mal byť Čech, a Matěja mi vlastne pridelili. Typologicky sa presne hodí na svoju postavu. Taký cukríček... Ale som spokojná.

Ako ste presvedčili Milana Lasicu, ktorý sa netají s tým, že ho to už pred kamerou nebaví? V úlohe, ktorú hrá, som si nevedela predstaviť nikoho iného. Od detstva ma fascinuje Nero Wolfe. Je to nadpriemerne inteligentný detektív, ktorý nikdy nevychádza z domu a všetko rieši v hlave. Bola to moja obľúbená postava rovnako ako pán Lasica. A presviedčať som ho veľmi nemusela.

S obdivom k Milanovi Lasicovi sa vôbec netajíte. Čím vás tak fascinuje? Stručnosťou.

Keď teda potrebujete radu, či áno, alebo nie, zavoláte mu alebo sa stretnete? Áno, párkrát bol taký láskavý, že bol ochotný ísť so mnou na kávu, keď som potrebovala poradiť.

V médiách sa často vyjadrujete, ktorý muž sa vám páči, fascinuje vás. Vášmu partnerovi to neprekáža? Ale ja hovorím aj to, ktoré ženy sa mi páčia. No, to je ešte horšie… Nie, vážne. Ja tým nemyslím nič sexuálne. Keď sa tak vyjadrujem, myslím na to, akým spôsobom ten človek komunikuje, ako vystupuje. Týka sa to skôr sympatií. A môj partner je dosť sebavedomý na to, aby toto neriešil. Vôbec neviem, či tým smerom uvažuje. Keď na nejakých majstrovstvách sveta preskočil nemeckého hokejistu Marián Gáborík a dal rozhodujúci gól, stala som sa jeho oddanou hokejovou fanúšičkou a pochopiteľne som sa s tým vôbec netajila. Môj muž ma namiesto žiarlenia nahovára, či by som sa s tým Gáboríkom nemohla konečne skontaktovať, aby nám zohnal lístky na novembrový zápas Rangers.

Ani vy nežiarlite na neho? Myslím si, že obidvaja sme natoľko inteligentní, aby sme si na žiarlivosť nedávali žiadne zámienky.

Krízu aj rozchod ste už preskákali, myslíte si, že vás vo vzťahu už nič neprekvapí? Už žiadna ďalšia prísť nemôže? Bolo to už veľmi dávno, pred siedmimi rokmi. Teraz si naozaj myslím, že v našom vzťahu sa už nič stať nemôže, pretože sme si to nielen preskákali, ale aj pochopili, že rozchod k ničomu nevedie. Môj muž je trošku cynický a nemá pocit, že som dokonalá, ale vie aj to, že nikto by nemohol byť dokonalejší.

Možno práve po tej skúsenosti, ktorú ste mali, nie ste teraz až príliš podozrievavá? Neskontrolujete mu napríklad iba tak z času na čas mobil? Preboha, nie, taká hlúpa nie som. Žiadne problémy riešiť nechcem. My sme k sebe niekedy až veľmi tolerantní, pretože obaja vieme, že človeka si k sebe nemôžete pripútať nasilu. Keď chce odísť, odíde, aj keby ste mu dali železnú guľu na nohu.

Hovoríte z vlastnej skúsenosti? Áno, aj…

Zmenil vás rozchod a možno aj roky v tom, že niektoré veci vo vzťahu zbytočne neanalyzujete a iba nad nimi mávnete rukou? No, jejdanenky! Ja som sa niekedy veľmi trápila nad tým, že mi napríklad iba tak nekúpi kvet alebo darček. Alebo má pocit, že všetko zvládam, a keď mám pred premiérou a najväčšmi by som ho tu potrebovala, pokojne odíde do Chorvátska. Kedysi som to analyzovala, plakala, bolo mi to ľúto… Postupne som pochopila, že to nemá zmysel, pretože má kopu iných úžasných vlastností, ktoré mi v živote pomáhajú. A keď som si už na to zvykla a naučila sa s tým žiť, tak si predstavte, priniesol mi aj kvetinu... No, samozrejme, že som mala veľké podozrenie!

S Petrom ste teda obaja racionálne pochopili, že vám je spolu najlepšie. No netúžite sa ešte znova zamilovať? Zamilovať sa je určite super, pretože to je ako droga, no ja si to vynahrádzam v práci. Často sa ma ľudia pýtajú, prečo som raz v jednom, potom v druhom seriáli, prečo som odišla z divadla, keď niekto je tam celý život. Prečo natáčam v Česku, keď tu mám dosť práce... Mám dobrodružnú povahu a to dobrodružstvo, ktoré potrebujem, som sa rozhodla zabezpečiť si takto. Keby som mala pracovať osem hodín denne, v rovnakej kancelárii, s rovnakými každodennými rituálmi, možno by som hľadala dobrodružstvo v nejakých „bočákoch“. Takto mám pokoj a istotu, že sa mi to nestane.

Nepotrebujte aspoň na mesiac zabehaný rituál, aby ste nemuseli rozmýšľať, čo všetko počas dňa potrebujete stihnúť, kam sa presunúť a s kým sa stretnúť? To nie, ale už veľmi potrebujem rituál, ktorý sa volá nerobenie. Celé leto sme nakrúcali film Lidice, predtým Kriminálku Staré mesto, takže som si konečne našetrila na voľno. Budem sa doma tri mesiace starať o rodinu, chodiť do fitka a čítať knihy.

V Kriminálke hráte vyšetrovateľku, z ktorej sú muži v pomykove, nielen vďaka jej výzoru, ale aj vďaka humoru a intelektu. Využívate občas v súkromí na pritiahnutie pozornosti muža aj obyčajné ženské zbrane? Ženské zbrane neznášam rovnako ako dvojzmyselné reči či sexuálne narážky. To mi príde primitívne a mám dokonca pocit, že by som človeka urazila, keby som s ním začala komunikovať na takejto úrovni.

Chcete povedať, že ste mužov nikdy nezvádzali úsmevom či výstrednejším oblečením? Kedysi som sa možno naozaj väčšmi usmievala, aj som sa krajšie obliekla… Dnes už nerobím nič, to je pravda. No hlavne, ja som nikdy mužov nebalila. Ja sa vždy nechám zbaliť niekým, kto sa pre mňa rozhodne.

Čo je pre vás sexi na vašom partnerovi? V lete v Miami sme spolu chodili každé ráno do posilňovne. Zistila som, že je hrozne sexi, keď spolu vo fitnescentre bežíme vedľa seba na páse. Na vysvetlenie – Peter netancuje a mňa vždy fascinovalo, keď sa dvaja ľudia vedia zladiť pri tanci. Nám to totiž nikdy nešlo. Ale teraz som zistila, ako úžasne nám to spolu rytmicky ide na bežiacom páse. Aspoň to.

Vy ste asi naozaj osudová láska… Aj ja som to pochopila...

Zuzana Fialová: Trpím výčitkami

Výber pre vás