sk  |  en
Piatok | 20.09.2019, 09:53 | meniny: Ľuboslav, Ľuboslava; zajtra: Matúš

doplňte alebo opravte informácie

Alexander Matuška PhDr., DrSc. ( 65 r.)

literárny vedec a kritik, esejista, publicista

Kategória: spisovatelia, novinári

* 26.02.1910 Vlkanová

† 01.04.1975 Bratislava

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie ryby

čínske znamenie pes

jubileum od úmrtia 44 r.

jubileum od narodenia 109 r.

Vzdelanie

1920 - 1928 gymnázium, Banská Bystrica
1928 - 1935 Filozofická fakulta Karlovej univerzity, Praha (klasická filológia: latinčina - gréčtina, filozofia a moderné jazyky)
1934 doktorát filozofie
1964 hodnosť doktora vied

Životopis

Alexander Matuška bol synom hospodárskeho správcu. Patrí k zakladajúcim osobnostiam modernej slovenskej literatúry, jeden z vrcholných predstaviteľov modernej literárnej kritiky a esejistiky na Slovensku v 20. storočí. Do literatúry vstúpil ako 20-ročný poslucháč filozofie v roku 1930 článkom Hra na fujaru a pokrok.
Literárnokritickú činnosť začal v roku 1930 v českých časopisoch Přítomnost, Legionářský týden a Slovenské hlasy v prílohe časopisu Národní osvobození. V 30. rokoch sa jeho meno zjavuje v DAV-e, neskôr písal do Tvorby, Živeny, Nového slova, Elánu, Kultúrneho života. V tlači uverejnil množstvo glos, rozhovorov, esejí, pričom zvýšenú pozornosť venoval dielu Ladislava Novomeského. Vystupoval proti malomeštiackemu filisterstvu a s tým súvisiacemu povrchnému vzťahu ku kultúre, proti frázovitému nacionalizmu, milujúcemu „veľké zjavy slovenskej minulosti“, proti rozkolísaniu slovenskej národnej povahy, nízkej intelektuálnej úrovni viacerých autorov i kritikov.
Okrem toho písal štúdie o ruských a francúzskych klasikoch. Literatúru chápal ako súčasť širšieho kontextu nielen ako súbor estetických, ale aj iných ideových a spoločensky dôležitých hodnôt. Na tejto báze si vybudoval vlastnú koncepciu literárnej kritiky. Jeho najvlastnejším žánrom sa stala esej.

Pôsobenie:

1935 - 1938 profesor na učiteľskom ústave, Levice
1938 - 1939 profesor na reálnom gymnáziu, Bratislava
1939 - 1941 v Michalovciach
1941 - 1944 profesor na učiteľskej akadémii, Banská Bystrica
1944 - 1945 zástupca vedúceho tlačového odboru pri SNR
1945 vedúci propagačného odboru na Povereníctve informácií
1945 - 1946 redaktor Národnej obrody
1947 - 1948 redaktor vydavateľstva Pravda
1949 - 1952 referent Povereníctva školstva
1953 - 1958 šéfredaktor Slovenských pohľadov
1959 - 1973 vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV
1968 - 1971 poslanec SNR a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSSR
1973 Literárnovedný ústav SAV, Bratislava
1965 člen korešpondent SAV

Ocenenia:

1957 Laureát štátnej ceny Klementa Gottwalda
1964 nositeľ Radu práce
1969 titul národný umelec

Tvorba

1934 Portréty slovenských spisovateľov
1946 Vajanský prozaik
1956 literárnokritické články v knihe Pre a proti
1946 Profily
1948 Štúrovci
1950 Nové profily
1953 Vavríny nevädnúce
1960 Medailóny
1967 Človek v slove
1971 Pripomienky a podĺžnosti
1973 O literatúre
monografie
1963 Človek proti skaze
1964 Rudolf Jašík
1970 Jozef Cíger Hronský

recenzie domácich autorov:

Plávku, Červeňa, Chrobáka, Gráfa, Gabaja, Švantnera

recenzie románov cudzích autorov:

Lagerlöfovej, Gudmundssona

Eseje a štúdie:

o Sládkovičovej Maríne, Jankovi Kráľovi, Štefánikovi, Dostojevskom, Nietzschem, Schopenhauerovi

Syntetické práce:

1956 Rozospievajme v našej poézii myšlienky a city nového človeka
1959 Od včerajška k dnešku

Edičná činnosť:

1953 - 1957 zredigoval 5 zväzkov Vybraných spisov Š. Krčméryho
spoluredigoval zborníky o jednotlivých osobnostiach slovenskej literatúry „v kritike a spomienkach“:
1955 Jesenský
1956 Tajovský
1957 Kukučín
1958 Timrava
1959 Jégé
zdroj: Encyklopédia Slovenska, III. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1977; Encyklopédia spisovateľov Slovenska, Obzor – Bratislava, 1984; Malá encyklopédia žurnalistiky, Obzor, Bratislava 1982; Drahoslav Machala: Majstri slova, Perfekt 2002; spracovala Viola Tóthová

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost