sk  |  en
Nedeľa | 24.10.2021, 15:16 | meniny: Kvetoslava; zajtra: Aurel
  • | Deň organizácie spojených národov

    24. októbra 1945 vstúpila do platnosti Charta OSN, ktorá je dňom vzniku Organizácie spojených národov. Od roku 1948 sa tento deň pripomína ako Deň OSN. Tento deň tradične sprevádzajú verejné zhromaždenia, diskusie a konferencie pripomínajúce vznik Organizácie spojených národov, jej aktivity, ciele a výsledky. Organizácia spojených národov bola založená po druhej svetovej vojne 51 krajinami, ktoré sa zaviazali k zachovávaniu medzinárodného mieru a bezpečnosti, rozvoju priateľských vzťahov medzi národmi a podpore sociálneho rozvoja, lepšej životnej úrovne a ľudských práv. V súčasnosti má OSN 192 členov.

  • | Medzinárodný deň školských knižníc

    Medzinárodný deň školských knižníc vyhlásila Dr. Blanche Woolls, prezidentka Medzinárodnej asociácie školského knihovníctva (IASL) a pripomína sa od roku 1999. Deň je oslavou školských knižníc, ich významu a prínosu pri vzdelávaní detí. Hlavnou myšlienkou je podpora vzťahu žiakov ku knihám, školskej knižnici, čítaniu a poznávaniu a získanie si väčšieho počtu milovníkov literatúry.

  • | Svetový deň informovanosti o rozvoji

    Svetový deň informovanosti o rozvoji vyhlásila Organizácia spojených národov v roku 1972. O dva roky skôr, práve 24. októbra 1970, bola prijatá medzinárodná rozvojová stratégia pre Druhú rozvojovú dekádu OSN. Cieľom Svetového dňa informovanosti o rozvoji je upozorniť celosvetovú verejnosť na rozvojové problémy a potrebu posilniť medzinárodnú spoluprácu na ich riešenie. Dátum svetového dňa sa zhoduje s Dňom OSN, aby zdôraznil kľúčovú úlohu OSN pri riešení rozvojových problémov.

doplňte alebo opravte informácie

Alexander Trizuljak ( 69 r.)

sochár

Kategória: výtvarné umenie

* 15.05.1921 Varín, okr. Žilina

† 15.10.1990 Bratislava

Slovensko

1

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie býk

čínske znamenie kohút

jubileum od úmrtia 31 r.

jubileum od narodenia 100 r.

Vzdelanie

1932 – 1939 Československá štátna reálka v Žiline, kde jeho talent – podobne ako talent o niečo staršieho priateľa Vincenta Hložníka – objavil učiteľ kreslenia Zdeněk Balaš.
1943 – 1944 Slovenská vysoká škola technická v Bratislave, oddelenie kreslenia a maľovania, u profesorov M. Schurmana a J. Kostku.
1945 – 1949 Akadémia výtvarných umení v Prahe u prof. K. Pokorného.

Životopis

Alexander Trizuljak bol popredným predstaviteľom slovenského sochárstva II. polovice 20. storočia.
Jeho verejne najznámejším dielom je socha "Víťazstvo" na pylóne bratislavského Slavína.
Popri takmer 10-ročnej práci na monumentálnom slavínskom zadaní sochár v svojej tvorbe rozvíjal modernistickú líniu. Trizuljakov priekopnícky experiment s novými materiálmi a technológiami vyvrcholil v 60. rokoch do série konštruktivistických plastík, ktoré dnes predstavujú neprekonaný progres v modernom slovenskom sochárstve 20. storočia.
Jeho verejne najznámejším dielom je socha "Víťazstvo" na pylóne bratislavského Slavína.
Výstavou Trizuljakovej tvorby odštartovala v roku 1961 legendárna Socha Piešťanských parkov, ktorej sa stal Trizuljak spoluzakladateľom a dlhoročným predsedom organizačného výboru. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia sa Trizuljak intenzívne zaoberal sakrálnou sochárskou a interiérovou tvorbou do tzv. "Dubčekových" kostolov.
Vystavoval samostatne i kolektívne doma i v zahraničí (Bienále Benátky 1956, Bienále Sao Paulo v Brazílii 1957, Slovenské výtvarné umenie v Jazdiarni pražského hradu 1963...).
Trizuljakova tvorba je zastúpená v zbierkach SNG Bratislava, NG Praha.
Popri bohatej umeleckej tvorbe pôsobil počas svojho života Trizuljak ako organizátor spoločenského života výtvarných umelcov, zaslúžil sa o založenie galérií: Galéria hl. mesta SR Bratislavy, galérie v Trenčíne, Nitre, Komárne a v Humennom... Stál pri zrode slovenských stredných umeleckých škôl. Z jeho iniciatívy vznikol Slovenský Fond Výtvarných Umení ako i dnes už neexistujúce dielne Umeleckých remesiel v Bratislave.

Prierez kariéry:

1947 Prvýkrát vystavuje spolu s J. Filom a E. Paulovičom v Banskej Bystrici.
1945 - 1949 Absolvuje štúdium na pražskej Akadémii Výtvarných Umení v ateliéri profesora Karla Pokorného.
1949 Začiatok pedagogickej činnosti na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Popri školských povinnostiach usilovne tvorivo pracuje, čoho výsledkom je pravidelná účasť na domácich výstavách. Na VŠVU pôsobil až do roku 1972.
1950 Svadba s Evou Řehůřkovou – Trizuljakovou, študentkou druhého ročníka VŠVU. Prvá účasť na zahraničnej výstave česko-slovenskej plastiky vo Viedni. Potom nasledovalo množstvo ďalších výstav v zahraničí v rámci česko-slovenských, slovenských alebo medzinárodných expozícií.
1958 Stal sa členom skupiny 29. augusta, s ktorou až do roku 1961 pravidelne vystavuje.
1959 Laureát Štátnej ceny Klementa Gottwalda za plastiku Víťazstvo pre pylón bratislavského Slavína. Udelená osobitná cena za účasť na výstave a súťaži k 15. výročiu oslobodenia Česko-Slovenska v Prahe a Bratislave.
1961 Založil tradíciu pravidelného sochárskeho podujatia Socha piešťanských parkov, ktorá sa začala jeho súbornou výstavou v Piešťanoch. V rokoch 1961 – 1970 bol predsedom organizačného výboru.
1963 Organizuje a absolvuje zváračský kurz so sochármi J. Hovorkom, J. Jankovičom a J. Kulichom.
1964 – 1969 Člen výboru a predsedníctva Zväzu slovenských výtvarných umelcov; predseda sekcie maliarov, sochárov, grafikov a reštaurátorov.
1967 Menovaný za predsedu organizačného výboru medzinárodnej výstavy mladých umelcov Danuvius v Bratislave. Bol aj zakladateľom Sympózia v kove v Košiciach a spoluorganizátor sympózií v maľbe a dreve Moravanoch. Zaslúžil sa o zriadenie Galérie mesta Bratislavy, Galérie M. A. Bazovského v Trenčíne, galérie v Komárne a naposledy v Humennom (1988 – 1989).
1972 V dôsledku „normalizácie spoločensko-politickej situácie“ musel zanechať pedagogickú prácu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a stiahnuť sa z verejného a spoločenského života takmer na 20 rokov. Počas týchto rokov sa intenzívnejšie venoval výtvarnému dotvoreniu sakrálneho priestoru, vytvoril nespočetné množstvo plastík s náboženskou témou (Ukrižovanie, postavy svätcov), návrhy na oltáre, ambony, svätostánky.

Ocenenia:

1951 Udelili mu Národnú cenu za sochárstvo a II. cena za účasť v súťaži k 10. výročiu oslobodenia
Česko-Slovenska.
1956 1. cena za účasť v celoštátnej súťaži na Pamätník Slovenského národného povstania v Banskej
Bystrici (s Ing. arch. K. Palušom).
1957 1. cena za účasť v celoštátnej súťaži na Pamätník pre bratislavský Slavín (v kolektíve s T. Barffayom a J. Kulichom). Ocenený striebornou medailou za účasť na Bienále v Sao Paulo.
1966 Udelená cena Cypriána Majerníka.
1985 Udelený titul zaslúžilý umelec.
2006 Ocenený Cenou Fra Angelica, in memoriam, ktorú udeľuje Rada pre vedu, vzdelanie a kultúru Konferencie biskupov Slovenska za význačný prínos pri tvorbe a šírení kresťanského umenia a kultúry na Slovensku.
zdroj: Klement Trizuljak, spracovala Monika Martišková, www.bratislava.sk

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost