sk  |  en
Streda | 20.03.2019, 04:02 | meniny: Víťazoslav, Klaudius; zajtra: Blahoslav
  • | Medzinárodný deň štastia

    20. marec bol vyhlásený za Medzinárodný deň šťastia Organizáciou spojených národov 12. júla 2012. Jeho vyhlásenie bolo iniciatívou Bhutánu, himalájskeho kráľovstva, ktoré meria prosperitu ukazovateľom hrubého národného šťastia. Rezolúcia OSN vyzýva jednotlivé členské štáty, aby Deň šťastia primeraným spôsobom oslavovali, napr. prostredníctvom vzdelávania alebo verejných aktivít.

  • | Svetový deň divadla pre deti a mládež

    Pod záštitou Medzinárodnej asociácie divadiel pre deti a mládež (ASSITEJ) sa oslavuje od roku 2001 Svetový deň divadla pre deti a mládež. Je určený na podporu práv detí a mládeže na umelecké a kultúrneho obohacovanie sa. V detskom divadle sa stáva mladé publikum svedkom nielen známych životných skúseností, ale aj doposiaľ neznámych, ktoré mu rozširujú obzory.

doplňte alebo opravte informácie

Andrej Žarnov ( 78 r.)

lekár - patológ, básnik

Kategória: medicína, spisovatelia

* 19.11.1903 Kuklov

† 16.03.1982 Poughkepsie, New York, USA

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie škorpión

čínske znamenie zajac

jubileum od úmrtia 37 r.

jubileum od narodenia 115 r.

Vzdelanie

Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Skalici a Trnave, lekársku fakultu na univerzite v Bratislave
1931-45 asistent, docent a profesor na Lekárskej fakulte a prednosta Patologického ústavu UK, resp. Slovenskej univerzity v Bratislave
Roku 1943 sa ako člen medzinárodnej vyšetrovacej komisie zúčastnil na objasňovaní masových vrážd v Katynskom lese. Po vojne ho odsúdili a po prepustení z väzenia bol odborným lekárom v Trnave, r. 1952 emigroval – do Rakúska, Nemecka, Talianska a napokon r. 1953 do USA. Stal sa medzinárodne uznávaným znalcom v odbore patológie, získal titul Diplomate of the American Board of Pathology, vymenovali ho za člena College of American Pathologists a American Medical Associaton.

Životopis

Po druhej svetovej vojne (prakticky až do roku 1989) bol absolútne vyobcovaný zo slovenskej spoločnosti a jej literatúry. Dejiny si ho však pamätajú ako spolutvorcu modernizačných línií slovenskej poézie od 20. rokov, najmä jej národnoobranných akcentov a tendencií. S Rázusom reprezentuje najsugestívnejšie činy modernej poézie pri kliesnení samostatných ciest svojho národa.

Tvorba

V mnohoročnej emigrácii, ktorú prežíval ťažko a tragicky, tvoril iba sporadicky. Z tých čias pochádza len zbierka Presievač piesku (1978). Jeho báseň z poslednej knihy s príznačným názvom Slovenský žiaľ, patrí však medzi najvyššie umelecké výkony slovenskej emigrantskej poézie. Okrem iného prirodzene ňou nadviazal na základnú významovú dikciu celej svojej básnickej tvorby: na rázne formovane údelu národa v novodobých dejinách. Na to sa odhodlal už ako dvadsaťročný gymnazista. Vydal debut (1925) s programovo transparentným názvom Stáž pri Morave. Knižka sa stretla s takou politicky búrlivou odozvou, že ju vtedajšie úrady prikázali skonfiškovať.

Žarnov, podobne ako Rázus alebo Jesenský, je jedným z významných zakladateľov národne exponovanej politickej lyriky. Dokladá to aj knihou Brázda cez úhory (1929), zbierkami Hlas krvi (1936) a Štít (1940). Kniha poézie Mŕtvy (1942) hlboko reflektuje tragizmus otca pri strate syna.

Venoval sa aj prekladateľskej činnosti, najmä z antickej (Sofokles) a poľskej poézie, okrem iného preložil výber z básní K. Wojtylu (pápeža Jána Pavla II.) pod názvom Profily (1979).
„A budem búriť tuná jak nocou čierny fantóm. Prisahám, v mútnej zemi vždy budem rebelantom!“
zdroj: Matica slovenská: Sto slávnych Slovákov. Zostavil Milan Ferko. Matica slovenská Martin 1997, www.katnoviny.sk, spracovala M. Remiašová

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost