Základnú školu vychodil v rodisku, potom sa vyučil za spojára v Strednom odbornom učilišti spojov v Košiciach. Popri zamestnaní absolvoval Gymnázium v Prievidzi. Po maturite roku 1965 študoval novinárstvo na FF UK v Bratislave.
Životopis
Narodil sa v rodine poľnohospodárskeho robotníka, neskôr banníka. Po skončení štúdia sa stal redaktorom, potom zástupcom šéfredaktora a neskôr šéfredaktorm spoločenského týždenníka Sloboda. Po novembri 1989 pracoval ako redaktor a neskôr šéfredaktor Slovenského denníka. V rokoch 1991 - 1993 bol politickým pracovníkom Kresťanskej sociálnej únie. V rokoch 1993 - 1996 pracoval v Kancelárii prezidenta SR, odtiaľ prešiel v roku 1996 do Národného literárneho centra ako odborný pracovník. Od roku 1999 pracuje v Národnom centre mediálnej komunikácie.
V prevažnej časti tvorby sa prejavil ako románopisec. Dominujú v nej rozhodujúce spoločensko-politické udalosti, z ktorých sa zrodila socialistická prítomnosť. Ťažiskom je ekologická problematika, otázky sústavného porušovania biologickej rovnováhy v prírode výrobným odpadom, zamorujúcim pôdu, vodu i vzduch. Ekologickú problematiku pokladá za rozhodujúcu pre súčasnosť a jeho dielo je okrem iného aj dôraznou výzvou na ochranu prírodného prostredia, v ktorom žije človek a rozvíja sa spoločnosť. Zaoberal sa aj problémom vedecko-technickej revolúcie, najmä s jej kladnými a zápornými vplyvmi na život človeka a prírodu, prostitúciou na Slovensku v päťdesiatych rokoch. Nevyhol sa ani kriticko-spoločenskému postoju v posledných rokoch totalitného režimu.
Patrí k prozaikom, ktorí chápu s plnou zodpovednosťou tzv. sociálnu objednávku a chcú vypovedať nielen o individuálnej, ale najmä o spoločenskej skúsenosti.
„Moje príbehy vždy smerovali k tomu, aby čitateľa nielen pobavili, ale aj poučili, aby mu ukázali svet, v ktorom musia žiť a že len na nich záleží, aký obsah svojmu životu dajú. Camus v jednom románe povedal, že milovať niekoho neznamená veľa, ak si láska nevie nájsť svoj vlastný výraz. Vždy som sa aj ja ako človek aj ako spisovateľ snažil dať svojim knihám i svojmu životu osobitý výraz, naplniť ich zmyslom tak, aby sa mi oplatilo žiť a aby sa oplatilo čitateľovi aj čítať moje knihy.“
Je autorom aj rozhlasových a televíznych scenárov.
Pôsobenie 1959 – 65 Okresná správa spojov, Prievidza 1970 redaktor, neskôr zástupca šéfredaktora a šéfredaktor týždenníka Sloboda 1989 redaktor a neskôr šéfredaktor Slovenského denníka 1991 – 93 politický pracovník Kresťanskej sociálnej únie 1993 – 96 pracoval v Kancelárii prezidenta SR 1996 odborný pracovník Národného literárneho centra 1999 pracuje v Národnom centre mediálnej komunikácie
Ocenenia 1983 Cena Zväzu slovenských spisovateľov za román Tu musíš žiť 2003 Cena Slovenského centra PEN za rok 2003 za dielo Bohovia ročných období
Prémie Slovenského literárneho fondu za romány Sen pivníc, Tiene minulosti a Skleníková Venuša
Ceny a prémie na domácich i zahraničných festivaloch rozhlasových hier (hry Žiť bez Adama, V hlbokom snehu vašej pamäti, Trhlina)
Tvorba
Próza 1970 Bohovia ročných období (zošrotované, opakovane vyšlo v roku 2003) 1977 Sen pivníc 1978 Tiene minulosti 1980 Skleníkova Venuša (sfilmovaná 1983) 1983 Tu musíš žiť 1985 Chirurgický dekameron 1992 Hijó, kone Stalinove 1993, 1997 Tábor padlých žien (sfilmované 1997) 1995 Kým žiješ, miluj 1996 Vysoká pri Morave (od praveku po dnešok) 1997 Kronika šťastných zajtrajškov 1998 Penelopin návrat 2000 Krajina zabudnutia 2003 Bohovia ročných období 2004 Nežná volavka
Rozhlasová tvorba 1982 Žiť bez Adama 1984 V hlbokom snehu vašej pamäti 1994 Trhlina 1996 Tajná spoveď Fera Kukáča 1999 Oživovanie 2003 Ofélia nie je mŕtva
Editorská činnosť
2003 Česká čítanka modernej slovenskej literatúry pre stredné školy
Próza pre mládež
1986 Kreslo pre dvoch
Preložené diela
1986 Tu musíš žiť (po poľsky)
1998 Tábor padlých žien (po česky)
zdroj:
Encyklopédia spisovateľov Slovenska, Obzor – Bratislava, 1984; Slovník slovenských spisovateľov, Nakladateľstvo LIBRI, Praha 1999; Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia, Slovenská národná knižnica 2001; spracovala Viola Tóthová