sk  |  en
Nedeľa | 02.10.2022, 19:01 | meniny: Levoslav; zajtra: Stela
  • | Medzinárodný deň bez násilia

    Medzinárodný deň bez násilia bol vyhlásený OSN v roku 2007. V tento deň roku 1869 sa narodil Mahátma Gándhí, vodca nenásilného povstania Indov proti britskej koloniálnej nadvláde, priekopník filozofie a stratégie nenásilia, nenásilného odporu. Hlavnou myšlienkou tohto dňa je šírenie odkazu a posolstva nenásilia prostredníctvom vzdelávania a informovanosti verejnosti a zabezpečenie mieru, tolerancie, porozumenia a nenásilia.

  • | Svetový deň hospodárskych zvierat

    Svetový deň hospodárskych zvierat bol vyhlásený medzinárodným fórom ochranárskych organizácií v roku 1982. Každoročne si pripomíname, že na našej planéte žije 21 miliárd hospodárskych zvierat chovaných pre naše potreby. Podstatou tohto dňa je zvýšenie kontroly chovu hospodárskych zvierat, aby boli zabezpečené ich etologické potreby.

  • | Svetový deň úsmevu

    Svetový deň úsmevu sa oslavuje od roku 1999. Iniciátorom bol Harvey Richard Ball, ktorý v roku 1963 vytvoril „smajlíka“, symbol šťastia a dobrej vôle. Tento deň je určený na dobré skutky, dobrú náladu a na pochopenie sily úsmevu, ktorý robí naše dni krajšími.

doplňte alebo opravte informácie

Anton Srholec Dr.h.c. ( 86 r.)

kňaz

Kategória: spoločnosť, cirkev

* 12.06.1929 Slovensko, Skalica

† 07.01.2016 Slovensko, Bratislava

Slovensko

2

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie blíženci

čínske znamenie had

jubileum od úmrtia 6 r.

jubileum od narodenia 93 r.

Vzdelanie

Študoval v Skalici, v Trnave a v Šaštíne, maturoval v 1951 v Bratislave. V roku 1946 vstúpil do saleziánskej spoločnosti s cieľom venovať sa výchove chudobnej mládeže.

Životopis

V roku 1951 pokúsil sa ilegálne prekročiť hranice za účelom študovať teológiu. Za tento trestný čin bol odsúdený na 12 rokov väzenia. Vo väzení strávil 10 rokov. Prevažnú časť svojho trestu odpykal v uránových baniach v Jáchymovských koncentračných táboroch.Z väzenia ho prepustili s posudkom: “ Schopný vykonávať akúkoľvek manuálnu prácu.”

Po návrate z väzenia bol ešte 10 rokov robotníkom. Neprijali ho ani ako skladníka do továrne, preto pracoval na stavbách, v továrni na výrobu betónových prefabrikátov a pri vysokých peciach v Ostravských oceliarňach. Vo väzení aj ako robotník stále študoval. Predovšetkým teológiu. V Ostrave mu bolo umožnené študovať aj cudzie jazyky, kde si urobil štátne skúšky z jazyka anglického a nemeckého. Po dva roky sa hlásil do seminára v Bratislave, ale nedali mu ani len odpoveď.

V roku 1969 počas Dubčekovej éry dostal povolenie ísť na tri mesiace do Talianska. Pobyt si predĺžil na jeden rok, dokončil teologické štúdia a Pápež Pavol VI. ho 17. 5. 1970 v Ríme vysvätil za kňaza.

Pôsobil ako kostolník s povolením vypomáhať v kňazských prácach v Blumentáli v Bratislave. Hlavný dôraz kládol na pastoračnú prácu, osobitne na kultúru slova a na prácu s mládežou. V tej dobe oslovil tisíce ľudí. Pamätníci to spomínajú ako legendu. Mal možnosť spoznať a podporovať mládežnícke skupiny a samizdatovú činnosť. Nemohlo to dlho trvať. Štátna bezpečnosť, ktorá ho neustále sledovala, mu odobrala súhlas pre Bratislavu a biskup ho s ich vedomím poslal za správcu farnosti v Perneku. Tu napísal prvú dvojdielnu zbierku kázni “ Slová pre veriacich i neveriacich”, ktorá sa veľa razy rozmnožovala technikou kópií na písacom stroji. Nakoľko do Perneka chodilo veľa veriacich priateľov, po troch rokoch ho preložili do Veľkého Zálužia a nakoniec doslova na trestné miesto do Záhorskej Vsi. V roku 1985 mu bol odobratý štátny súhlas z dôvodov, že jeho činnosť sa nezhoduje s predstavami Úradu pre veci cirkevné. Bol vyšetrovaný pre jeho aktívnu účasť na slávnostiach na Velehrade a stal sa opäť robotníkom. Veriaci z menovaných farností si dodnes spomínajú na nezabudnuteľné vzťahy a slávnosti, čo s ním spolu prežili a pokladajú ho za svojho farára. V Záhorskej Vsi, kde bolo veľa rómskych občanov, stal sa ich obhajcom a ochrancom ich práv. Posledné štyri roky pred dôchodkom pracoval ako robotník v sklade a v roku 1989 využil právo pracujúceho občana a odišiel do starobného dôchodku.

Počas dôchodku je činný v Slovenskom Helsinskom výbore pre práva menšín v slovenskej sekcii Spoločnosti pre Vedu a Umenie, bol členom rady Konta Nádeje, je činný v Konfederácii Politických Väzňov a v iných spoločenských a sociálnych organizáciách.

Od roku 1992 sa venuje bezdomovcom, pre ktorých zriadil domov v Podunajských Biskupiciach, za ktorý nesie zodpovednosť. V domove zvanom RESOTA je ubytovaných 60 bezdomovcov a 40 ich dochádza ambulantne. Je to neštátne občianske združenie, ktoré žije zo sociálnych príspevkov bezdomovcov a pomocou dobrodincov. Otec Srholec stará sa o dôstojné bývanie marginálnych ľudí a stále viac sa hlásia k nemu i tí, ktorí sú na okraji v spoločnosti, v cirkvi, alebo inakšie postihnutí občania.

Je členom Medzinárodného Ekumenického Združenia, Teologického fóra, kde sa stretáva s podobne zmýšľajúcimi teológmi na slovenskej úrovni. Podporuje pokrok teologického výskumu ako príspevok k obrode nášho národa a duchovnej obnove, čím sa snaží prispieť k uskutočneniu zásad II. Vatikánskeho Koncilu v našej Cirkvi na Slovenku. Nakoľko ovláda nemecký jazyk občas chodí na zastupovanie do Rakúska a na teologické semináre do Nemecka, kde má veľa vzácnych priateľov (napr. biskup Kamphaus z Limburgu, nebohý Karl Rahner, rakúska veľvyslankyňa Gabriele Matzner – Holzer) a delí sa s nimi o naše skúsenosti so životom podľa viery v skromnejších ekonomických podmienkach. Popri sociálnej činnosti venuje sa publicistike.

Tvorba

Experiment lásky
Nová rodina v novom svete (1989)
Každodenné zamyslenia v roku 1995

Pohľad do života väzňov, odsúdených na dlhoročné tresty opísal v knižke Svetlo z hlbín Jáchymovských lágrov.
zdroj: www.uski.sk
posledná aktualizácia 07.01.2016

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost