sk  |  en
Nedeľa | 19.05.2019, 14:50 | meniny: Gertrúda; zajtra: Bernard
  • | Medzinárodný deň mlieka

    Medzinárodný deň mlieka sa oslavuje od roku 1957 pod záštitou Medzinárodnej mliekarskej federácie (IDF). Mlieko a mliečne výrobky predstavujú jednu z najdôležitejších a nenahraditeľných zložiek plnohodnotnej ľudskej výživy. Cieľom je poukázať a vyzdvihnúť ich biologicky významný obsah, mimoriadne nutričné vlastnosti a inšpirovať ľudí k tomu, aby mlieko zaradili do každodennej súčasti života.

  • | Svetový deň hepatitídy

    Svetový deň hepatitídy vznikol na podnet Svetovej aliancie pre hepatitídu (WHA) v roku 2008 a je sponzorovaný WHO. Vírusová hepatitída je ochorenie pečene, pri ktorom dochádza k poškodeniu až zániku pečeňových buniek. Cieľom je zvýšenie celosvetového povedomia o hepatitíde typu B a C, ktoré sú životu nebezpečné a podporiť tak jej prevenciu, diagnostiku a liečbu.

doplňte alebo opravte informácie

Augusta Herényiová-Starostová ( 88 r.)

baletná umelkyňa, sólistka baletu SND, pedagogička

Kategória: tanec

* 06.08.1930 Slovensko, Bratislava

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie žena

znamenie lev

čínske znamenie kôň

jubileum od narodenia 88 r.

Vzdelanie

1942 – 1947 Baletná škola E. Fuchsovej-Lehotskej
1957 Choreografické učilište, Moskva (4 mesiace, ped. Sulamit Messerová)

Životopis

Augusta Herényiová-Starostová bola baletná umelkyňa, rodáčka z Bratislavy. Patrí do prvej generácie slovenských interpretov klasickej baletnej literatúry. V SND pôsobila v rokoch 1947 – 1984. Od roku 1947 bola členkou baletu, od roku 1950 pôsobila na scéne SND ako sólistka a v roku 1977 sa stala baletnou majsterkou a asistentkou choreografa baletu SND.
V jej umeleckom prejave vládla dokonalá súhra medzi technickou a hereckou zložkou. Stvárnila rad baletných postáv klasického i moderného repertoáru. Účinkovala aj v baletných filmoch Slovenskej televízie.
Keď Gusta Herényiová-Starostová začínala ako útle dievčatko v roku 1942 v baletnej škole Elly Fuchsovej-Lehotskej, vnímala svoju záľubu cez obdiv k hudbe a k tanečnému umeniu. Členkou baletu Slovenského národného divadla sa stala vo veku sedemnástich rokov. Mladá baletka v sebe mala zdravú dávku ctižiadostivosti, pracovitosť a vytrvalosť – tri základné vlastnosti, ktoré musí mať človek, ktorý si zvolí toto krásne, aj keď nie ľahké povolanie. A talent, ktorý rozvíjala, podriaďujúc všetko tvrdým zákonom baletného umenia.
Skúšky a nácviky zapĺňali dni a večery Gusty Herényiovej-Starostovej, sviatky prestali existovať a život sa podriadil prísnej životospráve. Ale už pri vstupe na baletnú scénu jej vtedajší choreograf, národný umelec Miroslav Kúra zveril v roku 1984 úlohu v Gershwinovej Rapsódii v modrom a v Stravinského balete Petruška. O tri roky neskôr debutovala v Delibesovej Coppélii ako Swanilda, aby ňou vykročila za desiatkami, dokonca stovkami sólistických partov v širokom repertoári baletu SND.
Ako osobnosť príťažlivá svojím zjavom, suverénna v tanečnej technike, s vynikajúcimi hereckými schopnosťami našla plné uplatnenie pri stvárňovaní postáv rôznych žánrov. Zlatovláska z Nedbalovho baletu Z rozprávky do rozprávky (1956), lesná víla z Rozprávky o Janovi (1960). Herečka z Afanasievových Plameňov Paríža (1952) alebo Zarema z jeho Bachčisarajskej fontány (1953). Aurora z Čajkovského Spiacej krásavice (1957), Odetta a Odília z Labutieho jazera (1964), Popoluška z Prokofievovho rovnomenného baletu (1951), Pani Medenej hory z Kamenného kvietka (1958) alebo Júlia z Rómea a Júlie (1968). Mechmene Banu z Melikovovej Legendy o láske (1963) alebo Giselle a Myrta zo svetoznámeho baletu Adamovej Giselle (1956, 1966) – to je len stručný výpočet najúspešnejších postáv, ktorými očarila. V každej zo svojich úloh sa vyznačovala precíznym, priezračne čistým predvedením pohybového textu a snahou o preniknutie k podstate danej úlohy, o pôsobivé pretlmočenie danej témy.
O tom, ktorú z množstva postáv mala najradšej Gusta Herényiová-Starostová horoví: „Vari dvojúlohu Odetty-Odílie, ktorú som počas svojej dlhoročnej aktívnej činnosti tancovala v troch rôznych variantoch. Balerína tu totiž dostáva výnimočnú možnosť vytvoriť v rámci jedného predstavenia de herecky aj pohybovým prejavom odlišné úlohy. A z oblasti neoklasických baletných diel rada spomínam na Fadettu, balet vytvorený podľa rovnomennej novely George Sandovej. Bolo to predstavenie dômyselne vystavané, s veľkou dávkou emocionálneho náboja. Ale každá z úloh mala miesto v mojom srdci, a preto je ťažké jednoznačne určiť tú najmilšiu...“ (A. Pastorová: Odchodom zo scény jej umelecká práca sa neskončila. In: Hudobný život, 1980)
Sólistka baletu SND sa nikdy neuspokojila s dosiahnutým. Vždy chcela čosi viac a lepšie. „Spokojnosť je prejavom stagnácie, nespokojnosť napredovaním“ - to bolo krédo, ktoré ju viedlo na jej umeleckej ceste. Práve jemu vďačí za roky veľmi plodné, plné diania, ktoré dali jej životu pocit naplnenia a duševného uspokojenia. Za roky, ktoré znamenali síce tvrdú prácu a veľa odriekania, no na druhej strane aj šťastie, keď to „vyšlo“, keď sa dostavil úspech a uznanie. Za veľa vďačila aj svojmu manželovi, bývalému sólistovi baletu SND Milanovi Hérenyiovi a dokonalej harmónii súkromného a umeleckého života.
Svoje baletné umenie zdokonaľovala Gusta Hérenyiová-Starostová aj na štvormesačnej umeleckej stáži v Moskve u prísnej a náročnej Sulamif Meserevovovej, bývalej primabaleríny Veľkého divadla, jednej z najlepších pedagogičiek baletného umenia.
Ku každej repríze pristupovala umelkyňa ako k novej premiére, pričom sa neustále snažila zdokonaľovať pohyb na javisku a stvárnenie svojich postáv. Za svoje baletné umenie si Gusta Hérenyiová-Starostová vyslúžila vyznamenania Za vynikajúcu prácu a v roku 1966 titul zaslúžilej umelkyne.
Po ukončení kariéry na doskách baletu SND pôsobila ako pedagogička a asistentka choreografie a svoje tridsaťročné skúsenosti odovzdávala mladým sólistom baletu SND. V rokoch 1982 – 1984 pôsobila ako pedagogička V NSR.

Ocenenia:

1960 Za vynikajúcu prácu
1966 titul Zaslúžilá umelkyňa
1995 cena Literárneho fondu za celoživotné dielo

Tvorba

Súpis postáv v SND:

1948 Klasická skupina – Rapsódia v modrom / G. Gershwin
1948 Tanečnica na trhovisku – Petruška / I. Stravinskij
1948 Sylfida (zbor) – Sylfidy / F. Chopin
1948 Hladná žena – Morská panna / Z. Mrkos
1948 Polovecké dievča – Plovecké tance / A. P. Borodin
1949 Manuela; Tarantella – Rómeo a Júlia / S. S. Prokofiev
1950 Swanilda – Coppélia / L. Delibes
1950 I. romaneska, III. tanec dievčat – Raymonda / A. Glazunov
1951 Popoluška – Popoluška / S. S. Prokofiev
1952 Herečka Mireille de Poitiers – Plamene Paríža / B. V. Asafiev
1953 Zarema – Bachčisarajská fontána / B. V. Asafiev
1953 Odetta-Odília – Labutie jazero / P. I. Čajkovskij
1954 Tanec s ľaliami – Rómeo a Júlia / S. S. Prokofiev
1954 Tanec s bubienkami; 4 sólové páry / R. M. Glier
1955 Marienka; Šára – Šatôčka / J. Kenessey
1956 Princezná Zlatovláska – Z rozprávky do rozprávky / O. Nedbal
1956 Rok; Máj – Šípková Ruženka / O. Nedbal
1956 Lesný kvet – Zvieratká a zbojníci / O. Nedbal
1956 Giselle – Giselle / A. Ch. Adam
1956 Chovanka IV. ročníka; súťaž v tanci – Ples kadetov / J. Strauss
1957 Princezná Aurora; Družka Modrého vtáka – Spiaca krásavica / P. I. Čajkovskij
1958 Fadetta – Fadetta / L. Delibes
1958 Pani Medenej hory – Kamenný kvietok / S. S. Prokofiev
1959 Gajané – Gajané / A. Chačaturian
1959 Laurencia – Laurencia / A. Krejn
1959 Zobeida – Šeherezáda / N. Rimskij-Korsakov
1960 Verona – Rytierska balada / Š. Jurovský
1960 Lesná víla – Rozprávka o Janovi / O. Nedbal
1961 Sarie – Púť v búrke / Kara-Karajev
1961 Lycenion – Dafnis a Chloe / M. Ravel
1962 Váňa; Lastovička – Doktor Jajbolí / I. Morozov
1962 Beatrice – Sluha dvoch pánov / J. Burghauser
1962 Mazurka D dur – Chopiniáda / F. Chopin
1962 Herečka – Straussiád a /J. Strauss
1963 Francesca – Francesca da Rimini/P. I. Čajkovskij
1963 Ariadna – Valpurgina noc / Ch. Gounod
1963 Mechmene Banu – Legenda o láske / A. Melikov
1964 Odetta-Odília – Labutie jazero / P. I. Čajkovskij
1966 II. časť, Dievča – Nevesta – Slovanské tance / A. Dvořák
1966 Myrta – Giselle / A. Ch. Adam
1966 Svedomie – Rozkaz / W. Bukowý
1967 Ona – Američan v Paríži / G. Gershwin
1967 Sólistka – Tanečná suita / D. Šostakovič
1967 Ona – Leningradská symfónia / D. Šostakovič
1968 Júlia – Rómeo a Júlia / S. S. Prokofiev
1968 Princezná Aurora; Princezná Florina – Spiaca krásavica / P. I. Čajkovskij
1970 Krásavica – Statočný krajčír v začarovanom zámku / O. Nedbal
1970 Vodná víla – Zvieratká a zbojníci / O. Nedbal
1972 Odetta-Odília – Labutie jazero / P. I. Čajkovskij
1974 Matka – Preludio eroico / M. Vilec
zdroj: E. Vrbická: Zaslúžilá umelkyňa Augusta Herényiová-Starostová jubiluje. Slovensko 5, 1980 (archív SND).

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost