sk  |  en
Pondelok | 17.06.2019, 10:34 | meniny: Adolf; zajtra: Vratislav

doplňte alebo opravte informácie

prof. PhDr. Dobroslav Orel ( 71 r.)

bývalý rektor Univerzity Komenského v Bratislave

Kategória: spoločenské vedy, funkcionári

* 15.12.1870 Ronou nad Doubravou

† 18.02.1942 Praha

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie strelec

čínske znamenie kôň

jubileum od úmrtia 77 r.

jubileum od narodenia 148 r.

Vzdelanie

1914 PhDr. na FIF Univerzity vo Viedni
1907 FIF Karlo - Ferdinandovej univerzity (teraz Univerzita Karlova) v Prahe

Životopis

Priebeh zamestnaní:

1939 penzionovaný
1937-1938 senátor AS UK
1922/23, 1924/25, 1925/26 prodekan FIF UK
1923/24 dekan FIF UK
1932/33 prorektor UK
1931/32 rektor UK
1933-1934 súčasne prednáša hudobnú vedu na Teologickom ústave františkánov v Bratislave
1922-1938 riaditeľ Seminára hudobnej vedy FIF UK
1921-1938 riadny profesor hudobnej vedy FIF UK v Bratislave
1919 riadny profesor cirkevnej hudobnej vedy Katolíckej bohosloveckej fakulty v Bratislave
1919-1921 profesor cirkevnej hudby Teologickej fakulty UK v Prahe
1910-1919 profesor hudby na Pražskom konzervatóriu
1907-1910 katechét Reálneho gymnázia v Prahe - Holešovicích
1899-1907 učiteľ hudby na stredných školách pri teologickom ústave v Hradci Králové
1894-1899 kňaz
1894 Diecesní bohoslovecký ústav v Hradci Králové

Popredný hudobný vedec, ktorý významnou mierou prispel k objasneniu začiatkov hudobného diania v Čechách. Poukázal na jeho slohové zaujímavosti a na vplyvy rozličných európskych hudobných smerov. Vypracoval základný a vedecky prísne podložený názor na dobu našich cirkevných spevov a duchovnej piesne a osvetlil ich kultúrny význam pre Čechy a Slovensko. Po príchode na Slovensko sa podujal na evidovanie slovenských hudobných prameňov, zber a výskum slovenských ľudových piesní. V koncertnom živote pomáhal presadzovať diela pôvodných slovenských skladateľov (J. L. Bella, Š. Fajnor, M. Lichard, M. Schneider-Trnavský, V. Figuš- Bystrý). Ako hudobný pedagóg pomáhal pri zakladaní slovenského hudobného školstva a vychoval prvú generáciu slovenských muzikológov (K. Hudec, F. Zagiba, Z. Bokesová). Na filozofickej fakulte založil a vybudoval seminár hudobnej vedy a jej knižnicu. Na výzvu Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska založil roku 1921 Akademický spevácky zbor, ktorý vystupoval na slávnostiach poriadaných UK (slávnostné otvorenie FIF UK, inaugurácia rektorov a i. akciách).

Členstvo vo vedeckých spoločnostiach a odborných komisiách

Predseda Slovenského výboru Ústavu pre ľudovú pieseň, riaditeľ Ústavu pre hudobnú vedu, tajomník SND, člen Učenej spoločnosti Šafárikovej, Kuratória pre postavenie univerzitného internátu a akademickej menzy, stavebnej komisie UK, hospodársko-finančnej komisie UK, čestný člen Kola muzykolologow Poznanskej univerzity.

Vyznamenania

Veľkodôstojník Radu Rumunskej koruny
nositeľ Štátnej ceny pre hudobné umenie

Tvorba

1936 Hudební prvky svatováclavské
1935 Státní hymna Československá
1935 Štefan Fajnor, slovenský skladateľ
1931 Hudební památky Slovenska
1930 Hudební památky františkánské knihovny v Bratislavě
1928 Tschechoslowaken 1924
1928 Vít Novák a Slovensko
1925 František Liszt a Bratislava
1924 Antonín Dvořák a F. Erkel
1924 Ján Levoslav Bella
1922 Počátky umělého vícehlasu v Čechách
1922 Staročeské roráty
1922 Kancionál Franusův
1921 Český kancionál (spoluautor)
1914 Speciálnik královéhradecký - dizertačná práca
1913 Proprium provinciae Pragensis ad Gradualae Romanum (spoluvydavateľ)
1912 Gradulae parvum (spoluvydavateľ)
1910 Roráty a adventní písně s notami pro lid
Ako skladateľ zložil roku 1910 pre chlapčenský a mužský dvojzbor skladbu Ecce sacerdos magnus
1899 Rukověť chorálu římského
zdroj: UK - Bratislava

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost