Dušan Hanák nakrútil 20 krátkych filmov, ktoré boli ocenené v Oberhausene, Montevideu, Paríži a na mnohých festivaloch. Celovečerné filmy začal nakrúcať po sovietskej okupácii Československa, pričom viaceré boli zakázané. Napriek nežičlivosti obdobia, v ktorom tvoril, získal mnoho zahraničných ocenení. Hneď jeho prvý celovečerný hraný film 322 z roku 1969 získal cenu Grand Prix na 19. Medzinárodnom filmovom festivale v Mannheime. K ďalším oceneniam patrí Zlatý sestercius na MFF v Nyone, Grand Prix v Mníchove, Grand Prix na 2. MFF v Alés , Alcan Prize v Montreali, Cena Don Quijote, Cena Asociácie losangeleských filmových kritikov za najlepší dokumentárny film, ceny na 29. MFF autorských filmov v San Reme, Cena československej filmovej kritiky, Zvláštna cena poroty na MFF v Strassbourgu, cena Golden Spire v súťaži Golden Gate Award na 40. MFF San Francisco, Run-up Price na 6. MFF v Yamagate a ďalšie ceny a uznania. Retrospektívy jeho filmov sa konali v San Reme, La Rochelle, Châteauroux, Paríži, Berlíne, Lipsku, Chicagu, v Múzeu moderného umenia v New Yorku a v mnohých amerických mestách a univerzitách. K najúspešnejším filmom patria Ružové sny z roku 1976, snímka Ja milujem, ty miluješ (1980) či Tichá radosť z roku 1985. Na domácej scéne bol Dušan Hanák ocenený výročnou cenou Slovenského filmového zväzu, cenou Igric '96 za pôvodnú slovenskú audiovizuálnu tvorbu, Trilobit (1996) za film Papierové hlavy. V roku 1988 bol ocenený Cenou Paľa Bielika za réžiu diela Obrazy starého sveta. V roku 2006 získal cenu Zlatá Kamera na filmovom festivale Artfilm. V roku 1999 vydal Dušan Hanák knižnú publikáciu vlastných záznamov a fotografií s názvom Slepec a nahá slečna.