Vzdelanie

Základnú školu vychodil v rodisku, strednú školu absolvoval v roku 1964 v Novom Meste nad Váhom, potom rok pracoval manuálne v rodnej dedine. V roku 1965 študoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, po roku prestúpil na filmovú a televíznu dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení (1967-72).

Životopis

Do literárneho života sa Dušan Mitana zapojil otvoreným listom básnickej skupine Osamelí bežci, publikovaným v Mladej tvorbe. Debutoval poviedkou Oáza s jabloňami v Mladej tvorbe v roku 1965 a od roku 1967 bol externým redaktorom tohto časopisu. Od roku 1973 pracoval ako redaktor časopisu Romboid, zo „znormalizovanej“ redakcie však v roku 1975 odišiel a odvtedy žije v Bratislave ako spisovateľ „na voľnej nohe“.
Dušan Mitana patrí do súčasnej slovenskej prózy. Ako jeden z prvých písal experimentátorskú postmodernistickú prózu v slovenskej literatúre.
Knižným debutom Psie dni (1970) sa zaradil do silnej generácie spisovateľov, ktorí v tomto desaťročí razantne vstúpili do slovenskej literatúry. Príbehy vychádzajúce z bežných životných situácií obsahujú iracionálny motív, ktorý ich mení na poviedky s tajomstvom. Tajomstvo je prostriedkom gradácie či dokonca ako jeho pointou. Závery poviedok je preto možné interpretovať rôznymi spôsobmi, sú otvorené a nejasné. V novele Patagónia (1972) Mitana nadviazal na druhú líniu svojich debutových próz. Tento ľúbostný príbeh s mnohými autobiografickými prvkami je akoby dokumentom o „ľahkosti bytia“. V Nočných správach (1976) sa opäť do popredia dostáva absurdita a ireálno. Touto knihou zavŕšil Mitana hodnotovo veľmi produktívne obdobie – jeho pripomenutím bolo súborné vydanie poviedok Na prahu (1987). Ešte predtým však po niekoľkoročných odkladoch vyšiel spoločenskokritický román s detektívnou zápletkou Koniec hry (1984), ktorý vyznieva ako kritika morálneho stavu spoločnosti v poslednom desaťročí totalitného režimu. Svojrázne komponovaná kniha úvah, esejí, štúdií, slovníkových hesiel, lekárskych diagnóz a poviedok Hľadanie strateného autora (1991) je ukážkou postmodernej literatúry so všetkými atribútmi, ktoré k takémuto písaniu patria – od použitia princípu žánrovej koláže a medzitextového nadväzovania (príbehové zložky sa striedajú s esejistickými, nájdeme tu texty vložené do iných textov) až po sebareferenčné odkazovanie textu, v tomto prípade odkazovanie na samého autora, ktorý sa vraj stratil. Knihy poviedok Slovenský poker (1993), Patagónia (1994), Prievan (1996) sú tematicky rámcované súčasnosťou. Týmito zbierkami zároveň dokázal, že ťažisko jeho tvorby je práve v tomto žánri. Poviedky ozvláštnil skeptickým humorom. Mitana je aj autorom dvoch kníh poézie Krutohry (1992) a Maranatha (1996). Výber z rozhovorov a spoločensko-kultúrnych úvah z rokov 1990 - 1998 dostal knižnú podobu pod názvom Pocity pouličného našinca (1998). Knihou Návrat Krista (1999) Mitana štylisticky nadväzuje na Hľadanie strateného autora.
Môj rodný cintorín (2000) sa svojho vydania dočkal až po tridsiatich rokoch. Pamäti začal Mitana písať dva roky pred vydaním svojho debutu. Prvý fragment vyšiel v časopise Mladá tvorba v roku 1968 pod názvom “Hrob ako stvorený pre svadobnú noc”. Druhá kapitola mala byť uverejnená v roku 1970 v poslednom čísle Mladej tvorby, ktoré však “vďaka normalizácii” bolo zošrotované. Opisuje v nej kľúčové obdobia života, prežité so svojou rodinou, vo svojej rodnej obci, na svojom rodnom cintoríne, ktoré osudovo poznačili jeho budúci život i tvorbu.
Dušan Mitana je aj autorom básnických zbierok Krutohory (1991) a Maranatha (1997) a scenárov k viacerým televíznym filmom podľa literárnych predlôh iných autorov.

Tvorba

Psie dni (1970)
Patagónia (1972)
Nočné správy (1976)
Koniec hry (1984)
Na Prahu (1987)
Krutohory (1992)
Hľadanie strateného autora (1991)
Slovenský poker (1993)
Prievan (1996)
Maranatha (1996)
Pocity pouličného našinca (1998)
Návrat Krista (1999)
Môj rodný cintorín (2000)
Krst ohňom (2001)

Scenáre:

Škola lásky (1973)
Dynamit (1974)
Plukovník Chabert (1976)
A pobežím na kraj sveta (1979) – podľa knihy Márie Ďuríčkovej