Do histórie slovenského tenisu sa zapísal ako jedna z najvýznamnejších hrácskych osobností povojnovej éry, neskôr ako úspešný tréner a funkcionár.

Po príchode na vysokoškolské štúdiá do Bratislavy však už definitívne zvítazil v jeho športových záujmoch tenis.

Pevný tréningový režim a silná konkurencia vynikajúcich hrácov mu otvorili cestu do absolútnej slovenskej špicky. Vynikal razanciou všetkých úderov a povestným bol najmä jeho skvelý forhend.

V tom čase sa už aktívne zapojil aj do funkcionárskej práce, pri organizovaní medzinárodných turnajov, pri riešení sociálnych problémov hrácov a neskôr najmä pri prevodoch pôvodne len užívaného majetku do vlastníctva TK Slovan Bratislava.