doplňte alebo opravte informácie
Kategória: hudba
* 25.09.1908 Slovensko, Pezinok
† 05.08.1993 Slovensko, Bartislava
Slovensko
0
domovský štát Slovensko
pohlavie muž
znamenie váhy
čínske znamenie opica
jubileum od úmrtia 25 r.
jubileum od narodenia 110 r.
Životopis
Eugen Suchoň prežil celú svoju mladosť v Pezinku. Ako mladý študent sa zapájal do kultúrneho a športového života mesta. V roku 1921 založil Športový klub, pre ktorý skomponoval skladbu Pochod pezinského športového klubu. V roku 1923 založil salónny orchester, ktorý uviedol Predohru k Figarovej svadbe. Ako dirigent v ňom uviedol žánrovo pestrú hudobnú literatúru reprezentovanú dielami Kéllera, Franza von Suppé, Čajkovského i Mozarta a Beethovena. Začína sa obdobie jeho skladateľskej tvorby. Z tohto obdobia sa zachovalo aj niekoľko desiatok jeho olejomalieb. Počas éry nemého filmu hrával na klavíri pri predstaveniach v modranskom a pezinskom kine. Pôsobil ako korepetítor u tanečného majstra Tyrolera. Nedeľné omše sprevádzal hrou na organe. Na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave začína tvoriť profesionálne. Prvou skladbou, ktorú tu skomponoval pod vedením profesora Kafendu bolo Prelúdium As dur. Štúdium ukončil absolventskou prácou Sláčikové kvarteto. V Bratislave nadviazal priateľstvá s intelektuálmi nielen z kruhov hudobných, ale aj z kruhov spisovateľských a výtvarníckych – spoznáva sa s Jánom Smrekom, Martinom Benkom, Ľudovítom Fullom, Jánom Mudrochom, Petrom Matejkom či Jankom Alexym, s básnikom Jánom Kostrom, Ladislavom Novomeským, ale i s literárnym kritikom a teoretikom Alexandrom Matuškom. Cestu do sveta otvorila Suchoňovi jeho Baladická suita, k čomu prispelo i notové vydanie skladby v nakladateľstve Universal Edition vo Viedni. Dielo v klavírnej verzii nahrala na platňu Líza Fuchsová a o týždeň uviedol Baladickú suitu Bratislavský symfonický orchester pod taktovkou Karla Nedbala. Bola uvedená v Drážďanoch, Berlíne, vo Viedni, Rotterdame, Freiburgu, v Utrechte, Bukurešti, Sofii, v Budapešti, Záhrebe, Bazileji a v ďalších európskych mestách. Napokon sa vrátila na koncertné pódium Českej filharmónie, ktorá ju uviedla v januári 1946 s dirigentom Jozefom Vincourkom. V máji toho istého roku reprezentovala Baladická suita spolu s Concertinom pre klavír a orchester od Jána Cikkera a I. symfóniou Alexandra Moyzesa slovenskú hudbu na prvej Pražskej jari. Krútňava – 1. slovenská národná opera V rokoch 1940 - 1943 sa Eugen Suchoň skladateľsky odmlčal. Pomýšľal na operu a dlhší čas sa pokúšal hľadať námet sám, no bez výsledku. V jeseni roku 1940 pozval vtedajší vládny komisár SND Dr. Dušan Úradníček básnika Jána Smreka, literárneho vedca Andreja Mráza a skladateľa Eugena Suchoňa na stretnutie a postavil ich pred neľahkú úlohu - vytvoriť slovenskú národnú operu. Suchoňovi bolo od samého začiatku jasné, že slovenská národná opera je vec privážna na to, aby sa dala vytvoriť jednoducho na objednávku. Nerezignoval, ale všetky pokusy o vytvorenie libreta postupne stroskotávali. K nájdeniu libreta mu napokon dopomohla náhoda. V roku 1941, cez veľkonočné sviatky, ktoré trávil v kúpeľoch Korytnica, sa v rukách skladateľa ocitla útla novela Mila Urbana Za vyšným mlynom. V Urbanovej novele našiel príbeh, ktorý sa odohráva na slovenskej dedine po prvej svetovej vojne. Námet mu bol veľmi blízky, lebo prejavy dedinského spôsobu života mal možnosť pozorovať už v rodnom Pezinku. Jeho zámerom bolo napísať modernú operu s námetom zo slovenskej dediny, nie však v duchu verizmu či naturalizmu. Opera mala využiť dve vrstvy hudobného prúdu - nadreálny rámec mal poukazovať na to, že dej sa odohráva vo fantázii človeka-tvorcu, reálny rámec mal predstavovať realitu v pravom zmysle slova. Premiéra opery Krútňava sa uskutočnila 10. 12. 1949 v SND v Bratislave. Libreto napísal spolu s Eugenom Suchoňom Štefan Hoza, sólista Opery SND v Bratislave. Na naštudovaní diela sa podieľali dirigent Ladislav Holoubek, zbormajster Josef Petr, pražský režisér Karel Jernek, scénu a kostýmy navrhol Václav Vích. Tance naštudovala Elena Holéczyová, hlavné postavy stvárnili Štefan Hoza, Margita Česányiová a František Zvarík. Už na jar roku 1950 súbor Opery SND uviedol Krútňavu na Pražskej jari. V januári roku 1979 bola opera Krútňava predstavená divákom v meste Lansing v štáte Michigan v Spojených štátoch amerických. Majster Suchoň dostal okrem početných pozvaní na tlačové besedy aj ponuku prednášať na jednej z najväčších amerických univerzít o svojom najnovšom teoretickom diele - Akordika od trojzvuku po dvanásťzvuk. Dielo Eugena Suchoňa je súčasné a zároveň už klasické. Tvorí mohutný nosný pilier slovenskej hudobnej kultúry. Eugen Suchoň je nielen tvorcom prvej slovenskej národnej opery, ale spolu s Alexandrom Moyzesom a Jánom Cikkerom je aj zakladateľom veľkej epochy slovenského hudobného umenia. Vo svojej tvorbe bol inšpirovaný slovenskou ľudovou melodikou. Ako jeden z prvých slovenských skladateľov prenikol na zahraničné koncertné pódiá a operné scény. Svojimi hudobnými skladbami sa stal známy nielen po celej Európe, ale aj v USA, Japonsku, Austrálii a na Blízkom východe. Vytvoril okolo 100 hudobných diel, z ktorých najväčšie uznanie získali opery Krútňava a Svätopluk. Je pochovaný v Pezinku. Návrh na jeho pomník vytvoril akademický sochár Alexander Ilečko z Grinavy.
Tvorba
1929 Bačovské piesne pre barytón (bas) a klavír
1929 - 1930 Sonáta As dur, op. 1, pre husle a klavír
1930 - 1931 Sláčikové kvarteto, op. 2
1931 - 1932 Malá suita s passacagliou, op. 3, pre klavír
1932 Nox et solitudo, op. 4, päť piesní pre mezzosoprán a klavír (malý orchester) na básne Ivana Krasku
1932 - 3193 Serenáda, op. 5 pre dychové kvinteto (sláčikový orchester)
1932 Aká si mi krásna, žiacky (ženský) zbor na báseň Petra Bellu-Horala (úprava aj pre miešaný a mužský zbor)
1933 Burleska, op. 7, pre husle a orchester
1934 Kráľ Svätopluk, op. 10, č.1, Predohra k Stodolovej dráme Kráľ Svätopluk, pre veľký orchester
1934 - 1936 Baladická suita, op. 9, pre klavír (veľký orchester)
1934 - 1942 O horách, op. 8, štyri mužské zbory na básne Rudolfa Dilonga
1935 - 1936 Kráľ Svätopluk, op. 10, č. 2, scénická hudba k Stodolovej dráme Kráľ Svätopluk
1937 Sonatína, op. 11, pre husle a klavír
1937 - 1938 Žalm zeme podkarpatskej, op. 12, kantáta pre miešaný zbor, tenorové sólo a veľký orchester na báseň Jaroslava Zatloukala
1938 - 1941 Piesne z hôr, šesť slovenských ľudových piesní pre soprán, tenor a malý orchester (klavír)
1941 - 1949: Krútňava, opera v šiestich obrazoch podľa novely Mila Urbana Za vyšným mlynom, libreto: Štefan Hoza a Eugen Suchoň
1948 Fantázia, op. 7, pre husle a orchester
1950 Boj sa skončí zajtra, hudba k filmu
1952 - 1959 Svätopluk, hudobná dráma v troch dejstvách, libreto podľa predlohy Ivana Stodolu spracovali Jela Krčméry-Vrteľová, Ivan Stodola a Eugen Suchoň
1951 - 1953 Metamorfózy, päť variácií na vlastné témy pre veľký orchester (klavír)
1952 Terchovské spevy pre miešaný zbor, barytónové sólo a malý orchester
1954 - 1955 Obrázky zo Slovenska, šesť cyklov skladieb pre klavír (alebo pre rôzne súbory)
1955 - 1963 Šesť skladieb, op. 19, pre sláčiky (kvarteto alebo sláčikový orchester)
1961 Ad astra, op. 16, päť piesní pre soprán a malý orchester (klavír) na básne Štefana Žáryho
1962 O človeku, op. 15, cyklus miešaných zborov na básne Jána Smreka
1963 Poéme macabre, op. 17, pre husle a klavír
1964 Kontemplácie, op. 18, osem skladieb pre recitátora a klavír na úryvky z diel slovenských básnikov L. Novomeského, Ľ. Feldeka, A. Marečka, M. Herza, M. Kováča, M. Lajčiaka
1965 Partita rapsodica (Rapsodická suita), op. 20, pre klavír a orchester
1966 - 1969: Kaleidoskop (Evoluzioni armoniche), cyklus skladieb pre klavír, organ, sláčikový orchester a bicie nástroje
1971 Symfonická fantázia na tému BACH, op. 21, pre organ, sláčikový orchester a bicie nástroje
1972 Slovenská pieseň pre mužský zbor (aj úprava pre miešaný zbor) na báseň Jána Smreka
1973 Elégia a Toccata pre klavír
1977 Concertino pre klarinet a orchester
1977 Pohľad do neznáma, tri piesne pre vysoký hlas a klavír (orchester) na básne Petra Štilichu
1983 Kúcanské pjesňe pre soprán a malý orchester (klavír) zo zbierky Janka Blahu
1984 Vyvolávaňí jara, detský dvojzbor so sprievodom sláčikového súboru na báseň Jána Hollého
1984 - 1985 Tri piesne pre bas a orchester (klavír) na básne Miroslava Válka, Petra Štilichu a Jána Smreka
1988 Slovenská omša (jednohlasná), Kyrie - Glória - Crédo - Sanctus
1991 Tri modlitby (Očenáš, Zdravas, Verím)
Bibliografia
CHALUPKA, Ľ.: Eugen Suchoň: Symfonická fantázia na BACH pre organ, sláčikový orchester a bicie nástroje. In: Hudobný život 2003/3, s. 26
(red.): Eugen Suchoň – živá tradícia či mýtus?. In: Slovenská hudba 1998/1–2, s. 94–112
JEGOROVA, V.: Eugen Suchoň. Sovietskij kompozytor. Moskva 1987
Skladateľ a teoretik Eugen Suchoň – katalóg diel. SHF, Bratislava 1987
BURLAS, L.: Slovenská hudobná moderna. Obzor, Bratislava 1983
SUCHOŇOVÁ, D.: Podmanený svet. Mladé letá, Bratislava 1981
KRESÁNEK, J. – VAJDA, I.: Národný umelec Eugen Suchoň. OPUS, Bratislava 1979
HRČKOVÁ, N.: Od reflexe k teorii. Rozhovor s Eugenom Suchoňom. In: Opus musicum 1978/2
ČÍŽEK, Ľ.: Rozhovory s prof. Eugenom Suchoňom o svojej mladosti. In: Hudobný život 17, 1978
ČÍŽEK, Ľ.: Suchoň o svojich učiteľoch. In: Hudobný život 1978/18
ČÍŽEK, Ľ.: Suchoň o iných. In: Hudobný život 1978/19
ČÍŽEK, Ľ.: Rozhovory s prof. Eugenom Suchoňom – Suchoň o niektorých svojich dielach. In: Hudobný život 1978/20
URSÍNYOVÁ, T.: S profesorom Eugenom Suchoňom o večnom začiatku. In: Hudobný život 1969/17
VAJDIČKA, M.: S Eugenom Suchoňom o jeho tvorbe. In: Hudební rozhledy 1967/14
(red.): Hudobná výchova – problém neriešiteľný? S národným umelcom Eugenom Suchoňom. In: Slovenská hudba 1966/7, s. 281
HRUŠOVSKÝ, I.: Slovenská hudba v profiloch a rozboroch. ŠHV, Bratislava 1964, s. 190–219
MOKRÝ, L. – TVRDOŇ, J.: Dejiny slovenskej hudby. Bratislava 1964
(red.): Naše vzťahy k strane. In: Slovenská hudba 1961/5, s. 211
KRESÁNEK, J.: Národný umelec Eugen Suchoň. SVKL, Bratislava 1961
LUKÁN, V.: 37 otázok národnému umelcovi Eugenovi Suchoňovi. In: Život 1958/46
(kol.): Dejiny slovenskej hudby. SAV, Bratislava 1957, s. 430–438
ZAVARSKÝ, E.: Eugen Suchoň – profil skladateľa. SVKL, Bratislava 1955
BOKESOVÁ, Z.: Slovenská hudba. Tatran, Bratislava 1947, s. 35–36
ANDRIĆ, J.: Slovacka glazba. Zagreb 1944, s. 99–111
BOKESOVÁ, Z.: Slovenské hudobné umenie. Čas. Bratislava 1942