1963 - 1967

Gymnázium Modra

-

tiež súkromne študovala spevu u prof. B. Turbu

1967

Spočiatku spievala najmä repertoár černošských speváčok, najmä A. Franklinovú, E. Fitzeraldovú a i. Jej prvé významné vystúpenie v r. 1967 v TV súťaži Zlatá kamera s piesňou Summertime, získala II. miesto za Evou Mázikovou;

1969

prvý významnejší úspech s rozhlasovými nahrávkami (napr. šansón Stále tá hra), i jedna z prvých rozhlasových nahrávok V Tramtárii na Hrade (h. M. Novák) s Evou Kostolányiovou;

1970

sólistka Vojenského umeleckého súboru v Bratislave, kde pôsobila od 1968 do 1994;

1967-1972

Ako speváčka populárnych piesní vynikla najmä v období 1967-1972, keď popri práci vo vojenskom súbore účinkovala aj ako speváčka hlavného prúdu slovenskej populárnej hudby, prejavilo sa to najmä vďaka TV relácii Malá televízna hitparáda, kde účinkovala niekoľkokrát a vždy s veľkým úspechom – napr. piesňami Tvoj hlas, Aj z mája máj;

1969

sa prvýkrát predstavila na Bratislavskej lýre s piesňou Ktosi prosí (h. I. Horváth, t. I. Úradníček); úspešná bola aj v roku 1970 s piesňou Tvoje ústa (h. T. Seidmann, t. T. Janovic); no najmä v roku 1971 s piesňou Stará mama (h. V. Matušík, t. B. Droppa);

v 70. rokoch

jej úspechy i popularita v širokom meradle poklesla, a to najmä pre špecifické zameranie programov vo Vojenskom umeleckom súbore pod vedením umeleckého šéfa M. Nováka; účinkovala v niekoľkých jeho programoch a s piesňami s armádnou tematikou sa predstavovala aj na dobových čs. festivaloch, najmä Zlatý palcát, martinskom festivale i na podobnom festivale v poľskom Kolobrzegu; na všetkých podujatiach boli jej vystúpenia spojené s mimoriadnym úspechom – získavala zväčša 1. miesto alebo cenu laureáta festivalu;

1976-1988

S tematikou vojenského života pripravila v rokoch 1976 - 88 spolu s orchestrom Vojenského umeleckého súboru v OPUSe niekoľko LP platní (okrem nej účinkovali na LP najmä E. Červená a M. Švába)

Repertoár pre vysielanie rozhlasu tvorili najmä skladby tzv. juhoslovanského soundu ale i skladby Igora Bázlika, Tomáša Janovica, Ivana Horvátha a Vieroslava Matušíka.

Vo Vojenskom umeleckom súbore sa zoznámila s hudobníkom, pozaunistom a autorom Jurajom Rózsom (ich synom je známy hudobník a producent Oskar Rózsa), ktorý najmä od konca 70. rokov pre E. Biháryovú písal (skladby Brečtan, Taká chvíľa, Uspávanka a i.)

Podľa kritík je Biháryová impozantne disponovanou speváčkou so špecificky zafarbeným hlasom a na rozdiel od odbornej kritiky širšie obecenstvo nedocenilo jej evidentné kvality

V OPUSe nahrala 10 SP platní, v archíve Slovenského rozhlasu nahrala 47 skladieb, z toho 1 so sestrou Máriou (Sám a sám)