sk  |  en
Streda | 22.11.2017, 10:25 | meniny: Cecília; zajtra: Klement
  • | Sviatok sv. Cecílie, patrónky hudby, hudobníkov a spevákov

    Sv. Cecília žila pravdepodobne v 3. storočí a bola oddanou veriacou, čo sa jej stalo osudným a zomrela mučeníckou smrťou. Svoj dom v rímskom Zátiberí, kde je teraz bazilika sv. Cecílie, venovala pápežovi Urbanovi na bohoslužby. V jej životopise je zmienka, že počas svadobnej hostiny pri zvukoch orgánu sa ponorila do svojho vnútra a vo svojom srdci spievala k Bohu a prosila ho zachovanie čistoty a panenstva. Od 15. storočia je tak patrónkou hudby, hudobníkov a spevákov.

doplňte alebo opravte informácie

Fraňo Madva ( 65 r.)

Bol vychýreným slovenským „divotvorným lekárom“, ktorý bol v liečení taký úspešný, že mu vtedajší doktori začali kruto závidieť.

Kategória: veda a vzdelanie, medicína

* 14.09.1786 Slovensko, Skalica

† 20.08.1852 Slovensko, Sučany

Slovensko

2

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie panna

čínske znamenie kôň

jubileum od úmrtia 165 r.

jubileum od narodenia 231 r.

 

všeobecné informácie

František Madva v liečbe používal priekopnícke metódy, ktoré mnohí vtedajší profesionálni lekári nepoznali. Okrem liečiteľských a odborných kvalít oplýval aj tými ľudskými. Spájajúc vo svojej osobe povolanie kňaza i liečiteľa, viedol život zasvätený pomoci ľuďom. Podľa dobových záznamov pracoval od skorých ranných hodín až neskoro do noci. Denne vraj prijal 60 až 100 pacientov, čo svedčí o jeho obetavosti a ľudomilnej povahe.

Záľuba v bylinkárstve

František Madva sa narodil 14. septembra 1786 v Skalici. Jeho rodičmi boli Ondrej Madva a Kristína Šedá. Otec sa živil ako čižmár. František sa vo veku 10 rokov začal vzdelávať u Milosrdných bratov, kde si osvojil znalosti liečivých bylín. Ďalej mal príležitosť ošetrovať chorých a ranených v skalickom kláštore a asistovať pri pitvách.

Ako 14 ročný odišiel študovať na piaristické gymnázium do Nitry. Jeho gymnaziálne štúdiá pokračovali v Komárne a v Bratislave, ale samotné štúdium dokončil opäť v Nitre. V roku 1805 vstúpil do kňazského seminára v Nitre a o šesť rokov prijal kňazskú vysviacku. Ako kňaz pôsobil v Trenčíne, v Predmieri, neskôr v Trenčianskych Tepliciach, kde mal možnosť venovať sa svojim aktivitám z oblasti bylinkárstva a liečiteľstva. Po štvorročnom kňazskom pôsobení v Trenčianskych Tepliciach odišiel do Nitrianskeho Rudna. V tejto obci bol potom činný takmer celý ďalší život.

Liečil mnohé významné osobnosti

Pomerne rýchlo sa stal známym pre svoje liečiteľské zručnosti. Vyhľadávali ho ľudia z rôznych častí monarchie, ale aj spoza hraníc. Medzi jeho pacientov patrili aj známe osobnosti, napr. spisovateľ Imre Madách, básnik János Arány, maďarský revolucionár a politik Lajos Kossuth, vedec, bibliograf a literárny historik József Szinnyei, ale aj nitriansky biskup Imrich Bende.

Okrem nich Madva nadviazal aj kontakty s Ľudovítom Štúrom, Ondrejom Hodžom, Ctibohom Zochom a Jánom Francisci-Rimavským, Augustom Horislavom Škultétym a v neposlednom rade treba spomenúť aj meno veľkého slovenského básnika Jána Hollého.

Kvôli popularite sa stal nepohodlným

František Madva sa však pre svoju popularitu stal nepohodlným pre profesionálnych lekárov a lekárnikov a ich reakcia na seba nenechala príliš dlho čakať. Lekárska komora v roku 1845 vyslala k Madvovi inšpekciu, ktorú vykonal doktor Lajos Arányi;  práve on o rudnianskom farárovi a jeho činnosti podal podrobnú správu, ktorá sa podnes zachovala pod názvom „Rudnó és lelkésze 1844 és 1845 ben, meg még valami: többi közt a´mai magyar zsidó is.“

Používal priekopnícku diagnostiku aj preháňadlá

Práve vďaka tomuto dielu je možné vytvoriť si obraz o Madvovej liečiteľskej praxi, o jeho diagnostike a liečiteľských postupoch. Pri určovaní diagnóz používal tzv. irisdiagnostiku, čiže pozorovanie škvŕn a patologických zmien očných dúhoviek, zreníc a očného bielka. Veľmi dobre sa mu darilo diagnostikovať nervové ochorenia, tuberkulózu krčných lymfatických uzlín, očné neduhy, choroby pľúc, pečene, sleziny a tiež hemoroidy.

Ako prvý na Slovensku zaviedol vodoliečbu

Dôležitú úlohu v jeho liečebných postupoch zohrávali preháňadlá ako prostriedok na prečistenie organizmu. Po užití týchto prípravkov nasledovalo užívanie bylín alebo rôznych tinktúr, ktoré boli Madvovými vlastnými receptúrami. Ako príklad možno uviesť Prievidzský prášok,Rudniansku masťRudnianske pilulky. František Madva tiež patril na Slovensku medzi priekopníkov vo vodoliečbe, ktorú aplikoval najmä pri nervových ochoreniach.

Podpora národného obrodenia

Okrem liečenia bolo o Madvovi známe, že mal silné národné cítenie. Svedčia o tom jeho kontakty s predstaviteľmi slovenského národného obrodenia. V roku 1845 sa stal dokonca členom spolku Tatrín.

Skupina slovenských národovcov, ktorú tvorili medzi inými Ľudovít Štúr, Janko Francisci a Ctibor Zocha, navštívila 10. augusta 1847 Madvu osobne. Počas rozhovoru Madva povedal: „Vidíme, pán brat, my sme kolegovia.“ „Ako prosím?“ opýtal sa Štúr. Madva nato: „My obidvaja liečime náš národ. Ja telesne, vy duchovne.“

 

Neskôr Madvovi pronárodné aktivity spôsobili problémy so štátnou mocou, čo sa odrazilo aj v sťažení vykonávania jeho liečiteľskej praxe. V roku 1850 sa vzdal pôsobenia na fare v Nitrianskom Rudne a posledné roky života dožil v Nitrianskych Sučanoch, kde 20. augusta 1852 zomrel.

Pre svoje zručnosti a schopnosti sa stal Madva natoľko známym a uznávaným, že ho volali „divotvorný lekár“. Jeho pôsobenie si dodnes pripomína pomník v obci Nitrianske Rudno a tiež náučný chodník. V meste Prievidza si tohto pozoruhodného muža uctili tým, že po ňom pomenovali jednu z ulíc.

Madva sa stal žijúcou legendou

O Madvovi ešte počas jeho života kolovalo množstvo pamätných príhod. Jednou z najsilnejších spomienok bol prípad mladíka, ktorého pri práci v lese padajúci strom oskalpoval. Madva mu prišil vlasovú pokožku a mladého muža zachránil. Iného chlapca poklal vôl tak nešťastne, že mu roztrhol ústa až po ucho. Madva ranu ošetril a zašil tak znamenite, že mu na tvári ostala len malá jazva.

Nerobil rozdiely medzi pacientmi

Podľa dobových svedkov raz Madvu tajne navštívil s akýmsi neduhom vysoký vojenský hodnostár. Na záver vyšetrenia si hosť neodpustil odovzdať Madvovi svoju navštívenku so slovami: „Aby ste vedeli, kto to dnes u vás bol!“ Madva si ju prečítal a odvetil: „Prepáčte, ale to nie je ani do kuchyne, ani pre apatieku.“

Podobne reagoval, aj keď iný vysoký vojenský štátny úradník  poslal za Madvom z Pešti koč a objednal si ho, aby ho vyšetril a doma liečil. Madva však poslal prázdny koč späť s odkazom: „Povedzte jeho excelencii, že má tak ďaleko ku mne ako ja k nemu, iba s tým rozdielom, že jeho robota počká, ale moja nie. Pre jedného nemôžem predsa zanechať stovky chorých, ktorí ma potrebujú.“

 

 

galéria

zdroj: Spracoval: Mgr. Branislav Geschwandtner, Hornonitrianske múzeum v Prievidzi
posledná aktualizácia 10.10.2015

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost