sk  |  en
Pondelok | 01.06.2020, 21:33 | meniny: Žaneta; zajtra: Xénia, Oxana
  • | Deň za správne rozhodnutie

    Deň na správne rozhodnutie: Hoď si mincu. Tento deň siaha až do obdobia, kedy žil Julius Caesar. Podľa tradícií si Julius Caesar hodil micu vždy, keď potreboval zistiť správne rozhodnutie. Odpoveďou mu bola „hlava“ na minci, kde bol jeho portrét.

  • | Medzinárodný deň detí

    Medzinárodný deň detí (MDD) je sviatok detí, ktorý sa oslavuje v mnohých krajinách sveta. Medzinárodný deň detí sa zvyčajne (ale nie všade) oslavuje 1. júna. Na Slovensku (a v niektorých ďalších krajinách bývalého sovietskeho bloku) sa slávi od roku 1952.

doplňte alebo opravte informácie

Fraňo Štefunko ( 70 r.)

Slovenský sochár, výtvarný pedagóg a redaktor

Kategória: výtvarné umenie

* 04.08.1903 Dudváh - Vlčkovce pri Trnave

† 06.04.1974 Martin

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie lev

čínske znamenie zajac

jubileum od úmrtia 46 r.

jubileum od narodenia 116 r.

Životopis

Po ukončení ľudovej školy si jeho talent všimli profesori z trnavského gymnázia a zaobstarali mu stretnutie s Jánom Koniarkom, ktorý ho zaúčal umeniu v r. 1922 a vystavil mu doporučenie na ďalšie štúdium. Od r. 1922 začal navštevovať Štátnu učebnú dielňu pre spracovanie dreva - rezbársku školu - v Starej Turej. Tu zložil zároveň aj skúšky z meštianskej školy.
Roku 1925 začal študovať rezbárstvo na Umelecko-priemyselnej škole v Prahe, od roku 1927 dekoratívne modelovanie a úžitkovú sochársku tvorbu. Popri štúdiu sa zúčastňoval aj na reštaurátorských prácach v katedrále Sv. Víta v Prahe. Po skončení pražských štúdií odišiel na štipendijnú prax do hračkárskej továrne v Hartmaniciach, kde vytvoril niekoľko návrhov hračiek pre Lipský veľtrh.

V roku 1932 začal v Martine pôsobiť ako inštruktor - učiteľ rezbárskeho kurzu. Vytvoril prvé veľké a umelecky vysokohodnotené dielo, bustu - portrét dr. Jozefa Škultétyho (bronz). Bustu zakúpili ako prvé dielo slovenského sochárstva do pražskej Modernej galérie. Štefunko sa natrvalo usadil v Martine ako samostatný výtvarník. Pracoval dobrovoľne aj ako konzervátor Slovenského národného múzea v Martine. V roku 1933 po prvý raz vystavoval so Spolkom slovenských umelcov v pavilóne u Myslbeka v Prahe a viedol aj pravidelnú rubriku o umení v Slovenských pohľadoch.
V rokoch 1936-1937 bol členom vo vedeckých odboroch MS-Matice slovenskej. 30.-te a 40.-te roky boli veľmi plodné a vytvoril množstvo významných diel a rovnako tak aj medailí, ktoré patria medzi vysoko hodnotené slovenské medaile vytvorené na našom území. Jeho prvý pomník je pomník P.O.Hviezdoslava v Dolnom Kubíne. V Martine bol v styku z rôznymi umelcami najmä s M. Galandom, M. Th. Mitrovským, K. Ondreičkom, J. Alexym a neskôr aj s M. Benkom a Ľ. Fullom. Pred vypuknutím druhej svetovej vojny vytvoril pomník Turčianskych dobrovoľníkov v Martine, ktorému odhaleniu zabránila druhá svetová vojna. Počas Slovenského štátu pracoval najmä na zbojníckej fontáne v Martine a navrhol temer 90 percent vojenských vyznamenaní a navrhol aj 20ks mincu. Vytvoril sochu A. Hlinku pre Slovenský snem. V r. 1943 získal Štátnu cenu v oblasti umenia-sochárstva.
V r. 1944 sa aktívne zapojil do povstania, neskoršie ho zajali nacisti a uväznili. Bol odsúdený na trest smrti, pred popravou ho však zachránili priatelia. Po vojne slávnostne odhalili pomník Turčianskych dobrovoľníkov v Martine a vytvoril množstvo diel slovenských národných dejateľov a množstvo monumentálnych pomníkov a pamätníkov, medailí najmä k téme Slovenského národného povstania. Jeho najrozsiahlejšie dielo je pomník SNP v Priekope nazvaný Legenda o práci a boji. Je dlhý 20 metrov. V roku 1949 sa stal prvým profesorom monumentálneho sochárstva na novovytvorenej VŠVÚ-Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Stal sa členom Spolku slovenských výtvarných umelcov a aj Trojštít a takisto jej zakladateľom.
Zúčastnil sa mnohých výstav a súťaží v ktorých aj úspešne uspel. Konal aj vlastné výstavy. Získal ocenenie zaslúžilý umelec a neskôr národný umelec.
Počas svojho života napísal aj dve publikácie - o svojej rodne dedine a o svojom učiteľovi Jánovi Koniarkovi.
Zomrel 6. apríla 1974 a pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine. Diela Fraňa Štefunka patria medzi významné a vysokohodnotené slovenské diela, stretávame sa s nimi všade, najmä v Martine. Je to jedna z prvých a zakladajúcich osobností slovenskej sochárskej moderny.

Tvorba

1929 - Štúdia ženského aktu (hlina), Dlaždiari (drevo), Portrét spolužiaka (sadra).
1932 - Portrét dr. Jozefa Škultétyho (bronz)
1933 – 1938 - Portréty S. H. Vajanského, J. Palárika., L. Nádaši-Jégého, M. Th. Mitrovského, Michelangela, Dona Quiotta, A. Hlinku, M. Hodžu, náhrobník V. Roya, pomníky P. O. Hviezdoslava, J. Kalinčiaka, A. Hlinku pre Vrútky, J. Palárika s bustou, Pomník turčianskych dobrovoľníkov, T. G. Masaryka, medaily J. Škultétyho, k Pribinovým oslavám, Sloven. ochotnícke divadlo, súsošie Deti, Kvetinárka, znak mesta Martin

1939-1945:
Antická družica, sakrálne plastiky a sochy Krucifix, Márie, Jána Evanjelistu, portrét Vierka Č., Hela H., Jánošík, realizoval súsošie Zbojnícka fontána v Martine, navrhol vojenské vyznamenania a aj 20 ks Cyrila a Metoda počas SR a iné...

1945-1974:
Privítanie, Súzvuk, Inšpirácia, Čitateľka, cyklus šiestich reliéfov Boj proti fašizmu, navrhol prvé pamätné tabule padlým v Povstaní, Povstalecký cintorín v Priekope (Legenda o práci a boji), sochy pred budovou Divadla SNP v Martine, pomník J. Kollára pre Mošovce, pomník A. Sládkoviča pre Krupinu, sochu Slepec Matej Hrebenda, pomník P. O. Hviezdoslava v Námestove a sochu Thálie do vestibulu divadla v Trnave, portréty Ľ. Štúr, B. S. Timrava, P. Jilemnický, P. M. Bohúň, A. Kmeť, M. Kukučín, P.O. Hviezdoslav, Š. Moyses, J. Francisci, K. Kuzmány, A. Sládkovič, J. Kollár a iné...

medaily:
medaila SNP, A Kmeťa, mesta Martin, B. Nemcovej, k 100-ročnici Matice Slovenskej a iné...

Monumentálne práce venoval slovenskej histórii (1.a 2. svetová vojna, SNP, nár. dejatelia)

V r. 1933 - 1934 viedol v Slovenských pohľadoch rubriku o výtvarnom umení, roku 1955 vydal knihu spomienok na J. Koniarka, roku 1970 knihu o svojej rodnej obci.

Fraňo Štefunko získal ceny za odznaky a medaily k oslavám výročia Slovenského národného povstania, diplom za sochárske dielo, niekoľko cien a ocenení v súťažiach. Roku 1959 dostal titul zaslúžilý umelec a roku 1968 mu prezident ČSSR za celoživotné dielo udelil titul národný umelec.
zdroj: www.wikipedia.org; foto:internet

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost