sk  |  en
Utorok | 25.06.2019, 07:39 | meniny: Olívia, Tadeáš; zajtra: Adriána

doplňte alebo opravte informácie

MVDr. František Nižnánsky ( 56 r.)

významný epizootológ, organizátor laboratórnej diagnostiky na Slovensku, úspešný výskumný pracovník, člen korešpondent SAV a ČSAPV

Kategória: medicína

* 27.07.1911 Veľké Brestovany, teraz súčasť obce Brestovany

† 21.12.1967 Bratislava

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie lev

čínske znamenie prasa

jubileum od úmrtia 51 r.

jubileum od narodenia 107 r.

Vzdelanie

1917 - 22 základné školské vzdelanie v Brestovanoch
1922 - 31 reálne gymnázium v Trnave
1931 - 36 Vysoká škola veterinárna v Brne

Životopis

Narodil sa vo Veľkých Brestovanoch v rodine železničiara. Po ukončení strednej školy absolvoval vysokoškolské štúdia na Vysokej škole veterinárskej v Brne ako doktor veterinárskej medicíny. Po krátkom pôsobení v praxi prešiel do armády, kde sa uplatnil ako vojenský veterinár. Keď sa v r. 1942 organizoval Štátny veterinársky diagnostický ústav v Bratislave stal sa jeho riaditeľom. Ústav pod jeho vedením vykonal záslužnú prácu nielen v oblasti tlmenia nákaz domácich zvierat, ale aj v uplatňovaní nových preventívnych metód. Zaslúžil sa i o vybudovanie radu pobočiek na Slovensku. Vo funkcii riaditeľa ŠDVÚ v Bratislave zotrval až do roku 1958, kedy sa stáva obeťou politických previerok. Po odchode z ŠDVÚ pracoval v Biologickom ústave SAV, potom v Laboratóriu experimentálneho lekárstva ČSAPV v Bratislave. Od roku 1963 riadil pobočku Výskumného ústavu veterinárskeho lekárstva Brno v Ivanke pri Dunaji.

Vo svojej odbornej práci sa venoval predovšetkým diagnostike nákazlivých ochorení domácich zvierat.

Vo výskumnej práci sa zameral najmä na problematiku nákaz prenášaných zo zvierat na ľudí, konkrétne na brucelózu a Q-horúčku, ale i ďalšie závažné nákazy. Venoval sa však najmä brucelóze a po široko založenom výskume vypracoval koncepciu boja proti tejto zooantroponóze. V šesťdesiatych rokoch sa orientoval na problémy aviárnej patológie a vypracoval priekopnícku koncepciu prevencie infekčných chorôb hydiny prenosných vertikálnou cestou.

Pracovné výsledky MVDr. F. Nižnánskeho prenikli do zahraničia, otvorili mu dvere do svetových špecializovaných pracovísk. Aktívne sa zúčastnil na mnohých zahraničných a domácich konferenciách. Ako prvý slovenský veterinár vystúpil v roku 1949 na XIV. Medzinárodnom veterinárskom kongrese v Londýne prednáškou o infekčnej anémii koní v ČSR. Bol známy ako živá encyklopédia odbornej veterinárskej literatúry a vynikajúci štylista. Vyznačoval sa neobvyklou publikačnou činnosťou, zameranou predovšetkým na závažné problémy epizootológie, ktorou sprístupňoval poznatky širokej veterinárskej a lekárskej verejnosti.

S aktivitou jemu vlastnou pôsobil ako vedecký redaktor Veterinárskeho časopisu (1956-1959), predseda Veterinárskej komisie pri poľnohospodárskej sekcii SAV, podpredseda Komisie pre epizootológiu veterinárskeho odboru ČSAPV, vedúci protibrucelóznej komisie pri Povereníctve poľnohospodárstva a celoštátneho poradného zboru pre brucelózu pri ministerstve poľnohospodárstva. Bol členom vedeckej rady Veterinárskej fakulty VŠP v Košiciach, VÚVL v Brne, Výskumného ústavu pre chov hydiny v Ivanke pri Dunaji, Ústavu epidemiológie a mikrobiológie v Bratislave, expert Výskumného ústavu hygieny v Bratislave pre hygienickú problematiku antropozoonóz, člen vedeckého kolégia špeciálnej biológie SAV a veterinárskeho odboru Ústredia poľnohospodárskeho a potravinového výskumu.

Za uvedené zásluhy a za vynikajúce výsledky vedeckej práce bol v r.1955 zvolený za člena korešpondenta SAV, v r. 1958 vymenovaný za člena korešpondenta ČSAPV a v roku 1959 menovaný členom Spoločnosti nemeckých veterinárskych patológov.

Život MVDr. F. Nižnánskeho bol plný tvorivej činnosti, ale i prekonávania ťažkostí a zdolávania nepriazni. Jeho úsilie o zlepšenie odbornej úrovne veterinárskej činnosti, a to diagnostickej či výskumnej, nebolo vždy pochopené. Nepochopenie, ale i odmietanie jeho snáh o efektívnu orientáciu boja proti nákazám hospodárskych zvierat znášal ťažko.

Aj keď oneskorene, dostalo sa mu uznania a satisfakcie zo strany Veterinárskej fakulty VŠP v Košiciach. Mesiac pred jeho smrťou /XI.1967/ bol vedeckou radou fakulty navrhnutý za profesora epizootológie. Zomrel neočakávane na následky dopravného úrazu v 56. rokoch života. Výsledkami práce sa zaradil medzi  priekopníkov a budovateľov základov modernej veterinárskej medicíny nielen na Slovensku, ale i v rámci Európy.

Pôsobenie
1937 - 39 praktický veterinár v Nitre
1939 - 42 vojenský veterinár
1942 - 58 riaditeľ Štátneho diagnostického veterinárskeho ústavu v Bratislave
1959 - 62 vedecký pracovník rôznych výskumných pracovísk SAV a ČSAPV
1963 - 67 vedúci pobočky VÚVL Brno v Ivanke pri Dunaji

Vyznamenania
1969 Zlatá medaila P. Adámiho in memoriam

Tvorba

Publikačná činnosť
1954 Boj proti brucelóze zvierat
1965 Nákazy prenosné na ľudí
1967 Salmonelózy

Monografie
Jantošovič, K. Fried, J. Pokorný, M. Kozák: Významné osobnosti veterinárskej medicíny, Inštitút vzdelávania veterinárnych lekárov Košice 2004.
MVDr. Július Molnár, CSc.: Veda na dlhé trate... Život a dielo Františka Nižnánskeho (1911-1967), Inštitút vzdelávania veterinárnych lekárov Košice 2008.

Spoluautor kníh
1966 Nemoci prasat
1967 Nákazlivé choroby hospodářskych zvířat

Autorsky spolupracoval aj na 9-tich zborníkoch, 6-tich monografiách a troch učebniciach.

V domácich a zahraničných časopisoch uverejnil 123 vedeckých prác, 59 odborných článkov, 12 kazuistických príspevkov, 8 odborno-popularizujúcich rozpráv a 29 rôznych správ.
zdroj: Encyklopédia Slovenska, IV. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1980; Významné osobnosti veterinárskej medicíny, Inštitút vzdelávania veterinárnych lekárov, 2004; spracoval Ing. František Nižnánsky

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost