sk  |  en
Sobota | 31.10.2020, 05:50 | meniny: Aurélia; zajtra: Denis, Denisa
  • | Deň reformácie

    Svetový deň reformácie je spomienka na deň kedy agustiánsky mních Martin Luter pribil na dvere kostola vo Witteburgu svojich '95 téz' tiež známych ako 'Výpovede proti odpustkom'. Podstatou reformácie bol návrat k Božiemu slovu, náprava chýb a očistenie cirkvi.

  • | Svetový deň sporenia

    Svetový deň sporenia bol vyhlásený na 1. medzinárodnom bankovníckom kongrese v Miláne v októbri 1924. V roku 1989 ho schválilo OSN. Hlavným cieľom je zvýšenie povedomia verejnosti o význame úspor pre domácnosti a ekonomiku krajiny. Sú dôležitým prvkom v boji proti chudobe a prvkom sociálneho a ekonomického pokroku.

  • | Svetový týždeň detí

    1. november - 7. november. Medzinárodná spoločnosť priateľstva a dobrej vôle - ISFGW.

doplňte alebo opravte informácie

František Švantner ( 38 r.)

spisovateľ, predstaviteľ naturizmu v slovenskej próze

Kategória: spisovatelia

* 29.01.1912 Bystrá

† 13.10.1950 Praha

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie vodnár

čínske znamenie potkan

jubileum od úmrtia 70 r.

jubileum od narodenia 108 r.

Vzdelanie

Navštevoval meštiansku školu v Podbrezovej, potom učiteľský ústav v Banskej Bystrici. Hral na husle, harmoniku, klavír a organ. Po skončení vysokej školy pôsobil ako učiteľ v Mýte pod Ďumbierom (jeho kolegom bol neskôr známy hudobný skladateľ Tibor Andrašovan).

Životopis

Prozaik, vrcholný predstaviteľ slovenského naturizmu v období 30. a 40. rokov 20. storočia. František Švantner sa narodil v Bystrej (okres Brezno), v podďumbierskom kraji na Horehroní. Jeho otec bol železiarskym robotníkom. Dvaja z jeho štyroch bratov zomreli predčasne. Hĺbavý a tichý chlapec trávil detstvo pri hrách, najčastejšie u susedov, kde bolo “detí ako myší”. Jeho obľúbeným večerným relaxom doma bolo posedenie pri otcovi, ktorý hral na husliach a harmonike, prípadne čítal svojim synom pod petrolejovou lampou zo starej, švabachom písanej knihy príbehy o zázrakoch a o svätých. Najmilšími Švantnerovými spoločníkmi boli knihy a príroda. Najprv čítal rozprávky, dobrodružné a detektívne príbehy. V dvanástich rokoch čítal Dostojevského, Poea, Stephensona a Huga.

Venoval sa kresleniu, kde tiež dominovala tematika prírody. Svoje prvé literárne práce predniesol v študentskom vzdelávacom krúžku a niektoré uverejnil v študentskom časopise Svojeť pod pseudonymom Bystran. Boli sociálne ladené, čo svedčilo o jeho súcitení s nezamestnanými a proteste proti rozvíjajúcej sa hospodárskej kríze, ktorá zastihli Podbrezovú a okolie, a tiež rodinu Švantnerovcov.

V roku 1942 sa oženil s Máriou Kobányovou. V roku 1944 sa im narodil syn Juraj, o rok neskôr Matej. Mladá rodina sa presťahovala do Novej Bane, kde pôsobil dva roky ako odborný učiteľ, externý pracovník Matice slovenskej, inšpektor a vedúci Tvorivého filmového kolektívu. Poslednými pedagogickými pôsobiskami boli Hronský Beňadik a Hronov pri Banskej Bystrici. Na poslednom z nich náhle prepukla jeho vážna choroba. Strácal zrak aj hlas. V Hronove stihol otvoriť školský rok a 3. septembra ho museli hospitalizovať v Martine s diagnózou mozgový nádor. Operácia v Prahe nebola úspešná a do polnoci 13. októbra 1950 zomrel.

Tvorba

František Švantner svoju prvú poviedku Výpoveď uverejnil počas štúdií pod pseudonymom Bystran. Nasledovali ďalšie poviedky - Jarmočná anekdota o zlatom krížiku, Dve doby a Prvý sneh. Knižne vyšli v roku 1976 v súbore Novely.

Známym sa stal vďaka svojim novelám, ktoré po uverejnení v Slovenských pohľadoch vyšli knižne v zbierke noviel Malka. Po Malke uverejnil Švantner v rokoch vojny už len novelu Božia hra. Novelami Sedliak, List, Ľudská hra, Kňaz a iné, ktoré vyšli posmrtne v zbierke Dáma, reagoval na vojnovú pohromu, ktorá poznačila zmýšľanie a život ľudí. Román Nevesta hôľ, ktorý vznikol v posledných rokoch druhej svetovej vojny, je vrcholným dielom slovenského naturizmu. Najrozsiahlejší román Život bez konca dopísal v apríli 1949, ale pre predčasnú smrť sa nedožil jeho vydania. Pri výbere svojich postáv sa Švantner orientoval na ľudských vydedencov, zastieral ostré hranice medzi skutočnosťou a polovedomými, prízračnými stavmi hrdinov. Atmosféra jeho noviel je neopakovateľne „švantnerovská“ – vychádza z ľudových rozprávok, balád a povestí. Vo všetkých prózach vystupuje do popredia moment fantastiky a osudovosti. Jedným z tajomstiev autorovho novelistického umenia je konkrétny rozprávač, ktorý príbehy majstrovsky vedie.
Umelecké majstrovstvo Františka Švantnera upútalo pozornosť filmových režisérov, viaceré jeho diela boli sfilmované – Nevesta hôľ, Život bez konca (ako televízny seriál), Stretnutie, Dáma, Sedliak, Malka (ako televízne filmy).
“Dedina a jej prostredie, do ktorého som ako učiteľ zapadol, ma potom zaujala celkom. Ona a hlavne nesmierne tíšiny lúčin, pasienok, hôr a velebných vrchov okolo nej mi poskytli látku k prózam.”
zdroj: www.civil.gov.sk, www.slovakradio.sk Spracovala: M. Remiašová

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost