sk  |  en
Utorok | 21.05.2019, 11:10 | meniny: Zina; zajtra: Júlia, Juliana

doplňte alebo opravte informácie

Helena Križanová-Brindzová ( 68 r.)

autorka literatúry pre deti a mládež, poetka, dramatička, prekladateľka

Kategória: spisovatelia

* 07.01.1922 Ludanice

† 01.08.1990 Bratislava

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie žena

znamenie kozorožec

čínske znamenie pes

jubileum od úmrtia 28 r.

jubileum od narodenia 97 r.

Vzdelanie

1941 gymnázium, Nitra

Životopis

Helena Križanová-Brindzová je slovenská prozaička, poetka, dramatička a prekladateľka. Známa je predovšetkým ako autorka literatúry pre deti a mládež.
Narodila sa v roku 1922 v Ludaniciach. Navštevovala gymnázium v Nitre a v rokoch 1941 - 1948 pôsobila ako pedagogička v rodom meste. Potom sa stala pracovníčkou Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave, kde pôsobila v rokoch 1948, 1949. V rokoch 1949 - 1950 a 1953 - 1955 pracovala ako dramaturgička v Československim rozhlase v Bratislave. V rokoch 1951 -1953 bola redaktorkou v časopise Zornička, neskôr (1956 - 1959) redigovala časopis Pionier, v rokoch 1967 - 1969 časopis Rodina a škola. Od roku 1969 bola spisovateľkou v slobodnom povolaní a v roku 1976 odišla do dôchodku.
Poézii sa intenzívne začala spisovateľka venovať v období rokov 1936 - 1944. Inšpiráciu a rady čerpala z listovej korešpondencie s básnikmi Jankom Silanom a Karolom Strmeňom.
Svoju literárnu činnosť začala básňami, v ktorých sa sústredila na poetické vyjadrenie ľúbostného citu. Od roku 1943 uverejňovala svoje verše v časopisoch Kultúra, Živena a Elán, neskôr publikovala napríklad v Kultúrnom živote, Slovenke, či v Živote. Básne pre deti jej vychádzali v Ohníku, Zorničke a v iných časopisoch pre deti a mládež.
Spisovateľka debutovala zbierkou krátkych próz pre deti Makara a iné rozpráky v roku 1946. V prozaickej tvorbe pre deti pokračovala až po dlhšej odmlke, keď spracovala osobné zážitky z povstania, ktoré vydala pod názvom Poštárik v roku 1961. V prózach Dušan, Šťastnú cestu, Dušan! a Februárka – more – Artin stvárnila cestopísne zážitky svojho syna. V próze Poštárik sa vráti z roku 1976 opísala povojnové premeny slovenskej dediny. V póezii sa prezentovala zbierkou sonetov Modlitby za šťastie a zbierkou Koľko len búrok s témami lásky a osudovosti.
Pre deti napísala veršované knižky Kocúr lekárom a iné rozprávky a Traja bratia.
Prekladateľka ruskej a sovietskej poézie (A. S. Puškin, S. V. Michalkov, S. P. Ščipačov, M. K. Lukonin...), ako prvá preložila do slovenčiny ruské byliny.
Helena Križanová-Brindzová aktívne spolupracovala aj s televíziou a rozhlasom. Vytvorila desiatky televíznych a rozhlasových hier pre deti a mládež podľa predlôh ľudových rozprávok a národných povestí, väčšinou slovenských alebo ruských (Človek menom Samo, Branko, Deväť ruží stolistých, Drevená krava, Hrnček, Svetská krása, Žabka cárovná, Morský cár a Jelena Premúdra, Spiaca krásavice, Giuli – ruža z Herátu, Ivuško a zlé labute, Ivan, sedliacky syn a iné). Zdramatizovala aj niekoľko literárnych diel našich prozaikov, okrem iných Kukučínove Klbká, Timravine poviedky Na jednom dvore, V ktorú stranu?, V predvečer atď. Mnohé námety na dramatizáciu čerpala od ruských, ukrajinských, bieloruských autorov (I. Karnauchovej, M. Kočneva, N. Telešova, S. Bogomazova, P. Bažova, L. Voronkovovej, L. Kasiľa a iných). Dramaturgicky spracovala tiež niektoré vlastné prózy. Do rozhlasovej dramaturgie prispela niekoľkými časťami dlhodobého rodinného seriálu Čo nového Bielikovci?.
Pre rozhlas a televíziu pripravila aj množstvo kratších relácií (príležitostné príhovory, reportáže, medailóny, scenáre pásiem...), v ktorých upozorňovala na spoločenské problémy, pripomínala jubileá prevažne sovietskych spisovateľov atď.
Bola tiež autorokou početných novinových článkov, čŕt, úvah, reportáží, fejtónov, v ktorých si všímala spoločensko-kultúrne javy, medziľudské vzťahy. Prejavy, referáty, diskusné príspevky, ktoré tvoria menšiu časť prác, svedčia o aktívnej spoločensko-politickej angažovanosti autorky v prostredí socialistického Československa.
Významné miesto v dejinách slovenskej literatúry má Helena Križanová-Brindzová ako prekladateľka. Intenzívne prekladala z ruskej a sovietskej (najmä bieloruskej a ukrajinskej) literatúry. Časť prekladov je zaradená medzi dramatickými prácami – sú to autorské alebo ľudové rozprávky, povesti, ruské bohatierske spevy – byliny, príbehové prózy, ktoré autorka preložila z ruštiny a zdramatizovala pre rozhlas a televíziu. Osobitne vyčlenené preklady sú rozdelené do dvoch skupín. Prvú, početnejšiu skupinu tvoria preklady z ruštiny, bieloruštiny, ukrajinčiny, v druhej skupine je len preklad českej rozprávky a preklad dvoch vlastných poviedok do ruštiny. Väčšiu pozornosť so zaslúži prvá skupina, rozdelená na dve časti. V prvej sú preklady autorských prác (poézia a próza), v druhej preklady z ľudovej slovesnosti rôznych národov (rozprávky, povesti, byliny, riekanky, uspávanky, piesne). Aj svoje prekladateľské práce Helena Križanová-Brindzová venovala prevažne deťom (A. P. Čechov: Psík s bielym čelom, G. Leonardas: Lesní speváci, P. P. Jeršov: Koník hrbáčik, M. Kočnev: Strieborná priadza, U. Karatkievič: Mal som medveďa, A. S. Puškin: Rozprávky, V. A. Žukovskij: Spiaca cárovná).
Venovala sa však aj prekladom poézie a prózy určenej starším čitateľom, napr., M. Dudin: Nezabúdam, M. Lukonin: Z poézie, básne A. Prokofjeva, Peregudov: Román. V prekladoch ľudovej slovesnosti prevažujú staroruské rozprávky, povesti, byliny (Danila, Ďuk, Sadko, Dunaj ...), ale patria sem aj indické, poľské, bulharské a iné rozprávky, preložené pravdepodobne z ruštiny.

Tvorba

Poézia:

1948 Modlitby za šťastie
1949 Koľko len búrok
1950 Kocúrik lekárom a iné rozprávky (veršovaná knižka pre deti)
1952 Traja bratia (veršovaná knižka pre deti)


Próza:

Makara a iné rozprávky
Bolo nás sedemnásť
Chalupári
Najmladší z rodiny
V krajine zlatého rúna

Romány:

...aj keby dieťa odpustilo...
Brieždenie
Poštárik
Poštárik sa vráti
Dušan
Šťastnú cestu, Dušan!
Februárka – more – Artin

Televízne a rozhlasové hry:

Človek menom Samo
Branko
Deväť ruží stolistých
Drevená krava
Hrnček
Svetská krása
Giuli – ruža z Herátu
Ivuško a zlé labute
zdroj: Slovenská národná knižnica, www.snk.sk; Lexikón slovenských žien – Ľ. Ďuranová, A. Šourková, A. Táborecká. Martin, Slovenská národná knižnica, 2003, s. 135 – 136. Spracovala: Zlatica Mokrá

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost