Vzdelanie

gymnázium, Bratislava
1907 univerzita, Budapešť

Životopis

Narodil sa v Malackách, v rodine slovenského národovca dr. J. Dérera. Po absolvovaní gymnázia v Bratislave študoval práva na univerzite v Budapešti, kde roku 1907 získal titul doktora práv. Potom bol advokátskym koncipientom a od roku 1910 advokátom v Bratislave.
V rokoch 1912 - 1914 spoluredigoval týždenník Národný hlásnik; v ňom na začiatku prvej svetovej vojny uverejnil úvodník Hyeny chcú vojnu, za ktorý bol zatknutý. Po veľmi krátkom väznení bol však prepustený a narukoval k 71. pluku, v ktorom slúžili výlučne slovenskí vojaci. Dérer bol zranený a zvyšok vojny prežil vo Viedni, kde sa stretával so slovenskými a českými politikmi.
Bol spolutvorcom a signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a ako člen Slovenskej národnej rady dopravil tento dokument do Prahy. Stal sa členom revolučného Národného zhromaždenia a v Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska mal na starosti referát pre spravodlivosť.
V rokoch 1930 - 1938 bol poslancom Národného zhromaždenia za Československú sociálnodemokratickú stranu robotnícku, bol členom jej Ústredného výboru, v rokoch 1934 - 1938 bol podpredsedom strany a súčasne v rokoch 1936 - 1938 predsedom Krajinského výkonného výboru na Slovensku.
Skoro počas celého trvania prvej ČSR vykonával dr. Dérer funkciu ministra v rozličných rezortoch: už roku 1920 sa stal v druhej Tusarovej vláde ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska, v rokoch 1921 - 1926 bol ministrom unifikácie, v rokoch 1929 - 1934 ministrom školstva (v roku 1933 vypracoval návrh na poštátnenie cirkevného školstva) a v rokoch 1934 - 1938 ministrom spravodlivosti.
Po rozpade ČSR v roku 1939 zostal v Prahe, kde sa zapojil do ilegálneho protifašistického odboja. V rokoch 1944 a 1945 bol nacistami väznený na Pankráci a neskôr internovaný v Terezíne. Z koncentračného tábora sa vrátil natoľko oslabený, že sa po vojne nemohol plne venovať politickému životu. V roku 1946, keď bola na Slovensku založená Strana práce, stal sa jej čestným predsedom. V rokoch 1946 - 1948 vykonával funkciu predsedu Najvyššieho súdu.
V roku 1954 bol zatknutý a odsúdený na tri a pol roka väzenia - v roku 1955 bol však po amnestii prepustený.
Je autorom viacerých publikácií, odrážajúcich politické dianie u nás od vzniku ČSR až po jej obnovenie po druhej svetovej vojne. Posmrtne vyšiel roku 1993 (v češtine) prvý diel jeho politických pamätí z rokov 1945 - 1949 pod názvom Antifierlinger I., druhý diel nebol zatiaľ publikovaný.
Za zásluhy v budovaní a rozvoj školstva (na Slovensku po roku 1918 vybudoval I. Dérer školstvo takpovediac od nuly) dostal v roku 1969 Rad republiky a v roku 1992 bol in memoriam vyznamenaný Radom T. G. Masaryka.
Zomrel v Prahe dňa 10. 3. 1973 a tam je aj pochovaný (na cintoríne vo Veľkej Chuchli).