sk  |  en
Nedeľa | 04.12.2022, 22:19 | meniny: Barbora, Barbara; zajtra: Oto
  • | Sviatok sv. Barbory

    Sv. Barbora žila na konci 3. storočia v Nikomédii v Turecku. Narodila sa v pohanskej rodine. Pre nenaplnenie vôle otca Dioskura vydať sa skončila zavretá vo veži s dvomi oknami, kde tajne študovala, prijala krst a dala vybúrať tretie okno, čo pre ňu symbolizovalo Najsvätejšiu trojicu. Otec ju za tento čin potrestal smrťou. Potrestaný bol aj jej otec, ktorého zasiahol blesk a bol predvedený pred Boží súd. Sv. Barbora je patrónkou baníkov, delostrelcov, veží, roľníkov, architektov, stavebných robotníkov, zvonárov, kováčov a zajatcov.

doplňte alebo opravte informácie

doc. MUDr. Ivan Hečko ( 81 r.)

odborný detský lekár

Kategória: medicína

* 26.11.1900 Hybe (okr. Lipt. Mikuláš)

† 19.12.1981 Bratislava

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie strelec

čínske znamenie potkan

jubileum od úmrtia 40 r.

jubileum od narodenia 122 r.

Vzdelanie

Študoval na právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Po dvoch rokoch prestúpil na lekársku fakultu, na ktorej prvých šesť semestrov absolvoval v Prahe a posledné štyri v Bratislave na Slovenskej univerzite. Ešte pred promóciou pracoval ako medik na propedeutickej klinike prof. Netouška a na novozriadenom ústave pre všeobecnú a experimentálnu patológiu.

Životopis

V júni 1923 začal pracovať na detskej klinike v Bratislave. Neskôr, až do začiatku druhej svetovej vojny pracoval na detskej klinike Karlovej univerzity v Prahe.
Vo vojnovom období pracoval ako odborný detský lekár, odborný detský poradca, lekár poradne pre matky a deti, zástupca mestského lekára a školský lekár v Prešove. Okrem lekárskej praxe prednášal a vzdelával verejnosť, najmä matky o hygiene, stravovaní, a zdravotnej prevencií detí. V každej so svojich činností podporoval, propagoval a uplatňoval preventívny charakter práce.

Od roku 1939 bol dôverníkom Spolku lekárov Slovenského štátu, po reorganizácii Lekárskej komory aj členom poradného zboru. V novembri 1943 sa stal vedúcim lekárom novozriadeného detského oddelenia v prešovskej štátnej nemocnici s titulom „zdravotný koncipista“. Koncom februára 1945, viac ako mesiac po oslobodení Prešova, bol preložený do Košíc, kde do septembra 1945 okrem vedenia detského oddelenia zorganizoval aj núdzovú zdravotnú správu pre východné Slovensko.

Ešte v lete 1945 požiadal profesorský zbor Lekárskej fakulty Slovenskej univerzity o jeho uvoľnenie z Košíc pre vedenie Kliniky detských chorôb v Bratislave. V septembri 1945 bol poverený jej dočasným vedením. Bola mu udelená docentúra pre odbor detského lekárstva. V roku 1945 sa stal členom správneho výboru ústredia starostlivosti o mládež, členom kuratória mestskej starostlivosti o matky a kojencov v Bratislave, členom Masarykovej ligy proti tuberkulóze, predsedom pediatrickej spoločnosti v Bratislave, členom Spolku lekárov a podpredsedom Československej pediatrickej spoločnosti.

Naďalej sa venoval šíreniu zdravotnej osvety u širokej verejnosti pomocou tlače, rozhlasu, ale predovšetkým osobne v poradniach pre matky a deti a na školách. Od začiatku zimného semestra 1945/1946 prednášal medikom na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Vzdelával aj pôrodné asistentky, sociálne pracovníčky a ošetrovateľky. V júli 1947 sa zúčastnil piateho medzinárodného kongresu pediatrov v New Yorku, kde prednášal o vrodených chybách srdca. Koncom roku 1947 navrhlo vedenie Lekárskej fakulty Slovenskej univerzity menovať ho za mimoriadneho plateného profesora detského lekárstva na lekárskej fakulte.
Po prevrate vo februári 1948 sa stal nepohodlným pre novonastúpený režim. Žiadosti vedenia Lekárskej fakulty na udelenie profesúry nevyhoveli a preložili ho do Detského domova v Prešove. Neskôr, už na dôchodku, pracoval až do svojich 76 rokov vo Výskumnom ústave hygieny v Bratislave.
Umrel ako 81-ročný v Bratislave.

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost