Vzdelanie

1953 gymnázium, Zvolen
1958 odbor rozhlasovej, filmovej a televíznej techniky na Českom vysokom učení technickom v Prahe

Životopis

Profesor Ivan Stadtrucker sa narodil v Krupine. Maturoval v roku 1953 na zvolenskom gymnáziu. V roku 1958 študoval odbor rozhlasovej, filmovej a televíznej techniky na Českom učení technickom, ktoré ukončil ako inžinier elektrotechniky.
Po ukončení štúdia začal pracovať ako pracovník televíznej techniky v Slovenskej televízii v Bratislave, po dvoch rokoch sa stal vedúcim zvukovej výroby. V roku 1970 prešiel v rámci televízie na miesto redaktora vo Filmovom vysielaní. Od roku 1972 zároveň prednášal na VŠMU v Bratislave odbor estetika filmu, najprv ako odborný asistent, neskôr ako docent.
V roku 1975 začal pôsobiť v Hlavnej redakcii literárno-dramatického vysielania. Vo funkcii dramaturga celovečerných inscenácií tu pôsobil až do roku 1990, kedy sa stal vedúcim vysielania zahraničných filmov z anglosaskej oblasti.
V roku 1991 bol vymenovaný za univerzitného profesora a z televízie odišiel. Začal sa venovať pedagogickej práci na VŠMU.
V roku 1994 bol Ivan Stadtrucker vymenovaný do funkcie ústredného riaditeľa Slovenskej televízie, z ktorej ho po voľbách koncom toho istého roka odvolali.
V minulosti bol dekanom Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a neskôr pôsobil tiež ako dekan na Fakulte dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici.
V súčasnosti vedie Katedru filmovej dramaturgie a scénaristiky Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici.

Profesor Stadtrucker pôsobí tak v odborno-pedagogickej ako aj v literárno-umeleckej spisovateľskej tvorbe. Debutoval v roku 1964 scenárom k filmu Každý týždeň sedem dní. Neskôr to boli scenáre k dokumentárnym filmom, najmä z oblasti histórie umenia. V jeho dramaturgii Slovenská televízia uviedla viac ako päťdesiat inscenácií. Je autorom niekoľkých desiatok scenárov, podľa ktorých vznikli televízne inscenácie Posledné interview s Dr. Schweitzerom, Poslední parlamentári, "A" ako Alžbeta, Jablčná Siska, Tam je hviezda Sírius, Oddychový čas pre sudcu, Pod cudzím nebom , Medik a hraný film Pasodoble pre troch.
V oblasti umeleckej literatúry knižne debutoval zbierkou poviedok Belasý jantár z roku 1980, v ktorej na citových vzťahoch mužov a žien zobrazil každodenný život súčasnej mestskej society. V románe Chuť jabĺk vyrozprával príbeh mladej mileneckej dvojice, ktorá sa túži rovnocenne zaradiť do spoločnosti. K ďalším dielam patrí esejisticky napísaný cestopis Amerika na vlastnej koži, dráma Ohne vo vinohradoch a román Kto zhasol svätojánsku mušku?.
K dielam odbornej literatúry patrí estetika filmového umenia v publikácii Krása tmy, odborná publikácia Zvukový majster vo filme a televízii, práca z oblasti teórie televíznej komunikácie Čas projektívnej kultúry, odborná publikácia Videozáznam v umení a kultúre a teoretická práca Dramaturgia hraného filmu.

Tvorba

Próza:

1980 Belasý jantár
1992 Amerika na vlastnej koži
1983 Chuť jabĺk
1989 Ohne vo vinohradoch
1989 Kto zhasol svätojánsku mušku?

Odborná literatúra:

1971 Krása tmy
1972 Zvukový majster vo filme a televízii
1983 Čas projektívnej kultúry
1983 Videozáznam v umení a kultúre
1991 Dramaturgia hraného filmu

Scenáre:

1964 Každý týždeň sedem dní
1986 Pasodoble pre troch

Dramaturgicky sa podieľal na vyše päťdesiatich inscenáciách:

1975 Posledné interview s Dr. Schweitzerom
1977 Poslední parlamentári
1981 Jablčná Siska
1983 "A" ako Alžbeta
1983 Tam je hviezda Sírius
1984 Oddychový čas pre sudcu
1984 Pod cudzím nebom
1985 Medik