sk  |  en
Utorok | 20.11.2018, 21:06 | meniny: Félix; zajtra: Elvíra
  • | Deň spriemyselnenia Afriky

    V decembri 1989 Valné zhromaždenie OSN uznalo 20. november Dňom spriemyselnenia Afriky (Africa Industrialization Day). Jedná sa o deň, kedy vlády a ostatné organizácie v mnohých Afrických krajinách prezentujú skúmané spôsoby stimulácie Africkej industrializácie.

  • | Medzinárodný deň bez fajčenia

    Medzinárodný deň bez fajčenia, alebo tiež nefajčiarsky deň, je podporovaný Medzinárodnou úniou boja proti rakovine (UICC). Tento deň je venovaný prevencii, zvýšeniu informovanosti o cigaretách, o ich negatívnom vplyve na ľudský organizmus, o riziku ochorenia na rakovinu pľúc a vzniku srdcovo – cievnych chorôb. Hlavným cieľom je presvedčiť ľudí, aby sa vzdali tejto drogy a spoločne vyvinuli úsilie boja proti zákerným chorobám vedúcich k predčasnej smrti.

  • | Medzinárodný deň modlitieb za prenasledovanú cirkev a prenasledovaných kresťanov

    Medzinárodný deň modlitieb za prenasledovanú cirkev a prenasledovaných kresťanov je podporovaný Medzinárodnou evanjelickou alianciou od roku 1996. Deň je venovaný modlitbám za veriacich po celom svete, ktorí kvôli viere v Ježiša Krista trpia prenasledovaním a násilím. Cieľom je upozorniť na túto skutočnosť a vytvoriť vhodné opatrenia k vytvoreniu náboženskej slobody.

  • | Svetový deň detí

    Hoci na Slovensku sa Medzinárodný deň detí oslavuje 1. júna, celosvetovo bolo jeho stanovenie odporúčané na 20. novembra. Odporučenie dalo Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov uznesením 836 (IX) zo dňa 14. decembra 1954. V tento deň by sme si mali pripomínať bratstvo a porozumenie medzi deťmi a mali by sme ho venovať aktivitám s deťmi, myslieť na ich dobro a životné podmienky vo svete. Výbor tiež odporúčal zasvätiť tento deň myšlienke a cieľom Charty národov.

doplňte alebo opravte informácie

Izabela Textorisová ( 83 r.)

prvá slovenská botanička, zberateľka, poštová úradníčka, aktivistka ženského hnutia

Kategória: prírodné vedy

* 16.03.1866 Ratková

† 12.09.1949 Krupina

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie žena

znamenie ryby

čínske znamenie tiger

jubileum od úmrtia 69 r.

jubileum od narodenia 152 r.

Vzdelanie

Po skončení šiestej triedy základnej školy v r. 1877 sa už ďalej vzdelávala iba ako samouk.
1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej

Životopis

Narodila sa v rodine advokáta. Od detstva mala vzťah k prírode. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole. Ako botanik prvý u nej postrehol záujem a danosti v tejto oblasti. Naučil ju určovať rastliny, radil jej, ako ich má zbierať, sušiť a ako zakladať herbár. Prikázal jej, aby si dala vytlačiť lístky s názvom Herbarium Textoris. K hlbšiemu štúdiu botaniky ju doviedol Andrej Kmeť. Na jeho podnet zbierala a určovala nielen kvitnúce rastliny, ale aj machy a lišajníky. Neskôr si s Holubym vymieňala herbárové exempláre a on kontroloval niektoré ňou identifikované rastliny, prípadne určoval tie, ktoré sama nevedela určiť.

Chcela sa stať učiteľkou, ale otec jej predurčil povolanie poštárky. Túžba po vzdelaní bola u nej taká silná, že popri náročnej poštárskej práci v Blatnici, starostlivosti o rodičov a tri sestry a napriek všetkým predsudkom voči práci žien vo svojej dobe, naučila sa niekoľko jazykov – latinčinu (základy), nemecký, francúzsky, ruský, čiastočne taliansky a rumunský - intenzívne sa venovala štúdiu prírodných vied - rastlín, minerálov a speleológii. Žila veľmi skromne, veď v Blatnici v tom čase nebol zavedený ani elektrický prúd. Pracovala pri petrolejke, v izbe, kde okrem nej bývali jej rodičia i sestry. Vďaka svojej vytrvalosti získala také odborné vedomosti z botaniky, že mohla korešpondovať s významnými slovenskými, uhorskými, ba i európskymi botanikmi. Pri spoznávaní prírodných hodnôt prostredí Veľkej Fatry, Blatnickej a Gaderskej doliny objavila niekoľko vzácnych rastlín, napríklad lykovec voňavý, cyklámen európsky, plesnivec alpínsky. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila zaujímavý bodliak, dosiaľ neznámy, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Pri svojej botanickej práci používala len lupu a niekoľko českých, maďarských a nemeckých odborných botanických kníh. V odbore botaniky sa stala známou a uznávanou odborníčkou (najmä v znalosti flóry Turca). Zberala a určovala rastliny. Popísala viac než sto rastlín v regióne Turca. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Herbárové položky si vymieňala s mnohými známymi odborníkmi. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi (Andrej Kmeť, Ľ. Holuby, J. Petrikovich, V. Borbás a S. Jávorka). Z jej rozsiahleho herbára, ktorý je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, čerpali a čerpajú informácie mnohí významní odborníci. Aktívne sa využíva na vedecké a pedagogické účely dodnes. Aj keď nemala odborné školské vzdelanie, stala sa známou a uznávanou odborníčkou a celá botanická obec si vysoko váži jej prínos pre slovenskú vedu a považuje ju za prvú slovenskú ženu - botaničku.

Okrem botaniky mala ďalšie všestranné záujmy. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii. Zbierala tiež dialektologický materiál. Ako znamenitá pozorovateľka národného života sa aktívne zapájala do kultúrneho a národného diania u nás, kontaktovala sa s mnohými slovenskými vzdelancami, najmä spisovateľmi. Veľa čítala.

Zomrela v Krupine, odkiaľ bola v roku 1981 prevezená na Národný cintorín v Martine.

Pôsobenie
učiteľka, Belá a Telgárt
1886 – 1949 štátna kráľovská poštárka na novozriadenom poštovom úrade; neskôr vedúca úradu, Blatnica

Tvorba

Odborná literatúra
1913 Floristické údaje z Turčianskej stolice (vydané v časopise Botanikai Kozleményiek; uvádza v nej vyše 1OO rastlín, ktorých výskyt nebol dovtedy z Turca známy)
1930 O turčianskej flóre (prácu poslala do súbehu v Matici slovenskej, ostala však v rukopise)

Pocty
Významný maďarský botanik A. Margittai pomenoval nový druh bodliaka, ktorý I. Textorisová objavila v roku 1893, jej menom - Carduus textorisianus Marg.

Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV pomenovala podľa nej novú planétku objavenú P. Kušnirákom v Ondřejove 30. 4. 2004 - (30252) Textorisová = 2000 HE24.

Príležitostné poštové známky
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo 3.5.1996 v rámci emisného radu "Europa" s tematickým zameraním na významné ženy sériu Izabela Textorisová s 2 príležitostnými poštovými známkami v nominálnych hodnotách po 8 Sk. Autorom výtvarných návrhov emisie je akad. maliar Jozef Baláž. Rytiny známok a medzihárčia vytvoril akad. maliar Martin Činovský, rytinu FDC František Horniak.

Bibliografia
Runkovičová, M., Runkovič, G.: Izabela Textorisová, 
 prvá slovenská botanička, Zv.  22/1994, str. 92-95. 
Valehrachová, Margita. Izabela Textorisová; zo života slovenskej botaničky. Bratislava : Mladé letá, 1975.
Prvá slovenská botanička: Svoju životnú púť skončila v Krupine In: Hontianske noviny. - . Roč. 1, č. 17 (24. 9. 1992) s. 6.
Sliacky, J.: "Každý kvietok bol mi milým, tvoril môj svet..." : Pred päťdesiatimi rokmi zomrela v Krupine prvá slovenská botanička Izabela Textorisová. In: Nový Vpred Žurnál. Roč. 8, č. 39 (28. 9. 1999) s. 4.
Kušnírová, K.: Prvá slovenská botanička. In: Učiteľské noviny. Roč. 46, č. 12 (21. 3. 1996) s. 11.
zdroj: Encyklopédia Slovenska, VI. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1982; Prírodovedecká fakulta UK; www.uniag.sk; www.astroportal.sk; www.telekom.gov.sk; spracovala Viola Tothová

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost