sk  |  en
Štvrtok | 20.09.2018, 14:38 | meniny: Ľuboslav, Ľuboslava; zajtra: Matúš

doplňte alebo opravte informácie

Ján Bahýľ ( 58 r.)

stavebný a strojný inžinier, letecký konštruktér a vynálezca vrtuľníka, dôstojník, autor mnohých patentov

Kategória: technika

* 25.05.1856 Zvolenská Slatina

† 13.03.1915 Bratislava

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie blíženci

čínske znamenie drak

jubileum od úmrtia 103 r.

jubileum od narodenia 162 r.

Vzdelanie

1865 - 1869 Banská akadémia, Banská Štiavnica; získal diplom technického kresliča
1871 - 1876 Vojenská technická akadémia (špeciálne zameranie na vojenské opevnenia; vyradený v hodnosti poručíka), Viedeň

Životopis

Ján Bahýľ (v matričných záznamoch písaný Johann Bahily, v literatúre tiež Bahily János) sa narodil v rodine roľníka Martina Bahýľa a matky Zuzany rod. Chovancovej. Konštruoval stroje pre vojenský a strojárensky priemysel. Skonštruoval a patentoval vrtuľník. Jeho vynález však nemal kto financovať, a to ho pripravilo o svetové prvenstvo v tomto vynáleze. Realizoval niektoré svoje vynálezy, na ktoré dostal i patenty od rakúskeho cisára. Niektoré vynálezy boli z oblasti hydrauliky. Zostrojil tiež parný tank pomocou vlastných finančných prostriedkov, ktoré si sám nasporil a s úspechom ho vyskúšal pred zrakmi ruskej armády. Ruská armáda vynález odkúpila, a tak mu získané finančné prostriedky umožnili venovať sa vynálezom z oblasti vzduchoplavebnej techniky. Udelili mu 17 vojenských a iných technických patentov (na vrtuľník poháňaný benzínovým motorom, balón so vzdušnou turbínou, tank na parný pohon, zariadenie na spájanie vagónov, vynález výťahu na bratislavskom hrade, spolu s Antonom Marschallom zostrojili prvý automobil s benzínovým pohonom na Slovensku, tiež vložku do kachlí na lepšie využitie paliva, pozoruhodný patent na využitie spádu kanalizačnej siete na výrobu elektrickej energie a pod.).

Technický smer ho zaujal na strednej škole. Jeho záujem o letectvo podnietila návšteva vzduchoplaveckej výstavy vo Viedni v roku 1888. Svoje mimoriadne nadanie plne využil aj počas vojenskej služby, kde podal niekoľko podnetných technických námetov a zlepšení pre uhorskú armádu v odbore techniky a stavebníctva. Zaoberal sa množstvom rôznych problémov z odboru vojenskej vedy, vojenskej stavebnej techniky, strojárstva a pod. Vypracoval celý rad návrhov na zlepšenie delostreleckej techniky. Všimli si to aj jeho nadriadení dôstojníci. Zaradili ho do technického štábu, kde ho poverovali dôležitými a zložitými technickými a stavebnými úlohami. Na základe jeho vedomostí a preukázaného záujmu mu umožnili tiež štúdium na Vojenskej akadémii vo Viedni. Zlepšenia priniesol aj do železničnej dopravy, kde sa od roku 1888 zaoberal automatickým spájaním vlakových súprav. Pôsobil ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády a staviteľ vojenských opevnení a objektov na rozličných miestach monarchie. Venoval sa modernizácii vojenskej techniky, najmä problému lietania. Je vynálezcom horizontálnej vrtule. Jeho vynález propagovala vtedajšia tlač (Pressburger Zeitung) a podľa neho konštruovali podobné stroje v zahraničí. Keďže od armády nedostal finančnú pomoc a nepodarilo sa mu nadviazať spoluprácu s vynálezcami a podnikateľmi v USA a Nemecku, vzdal sa ďalších pokusov. Svojimi pokusmi s motorovým vrtuľníkom predstihol najmenej o štyri roky Francúzov L. Bérgueta a J. Cornua, v technickej literatúre označovaných za vynálezcov vrtuľníka.

Po uvoľnení z armády žil istý čas v Pezinku. Okolo roku 1900 odišiel do Bratislavy, kde pracoval v Marshallovej továrni na výrobu vozov a kočov. V roku 1892 sa v Bratislave oženil s Rozáliou Schwanzerovou, dcérou zámožného vinohradníka z Rače. V manželstve sa im narodili tri deti, dve dcéry Frida a Vilhelmína a syn Gustáv.

Pochovaný je na evanjelickom cintoríne pri Kozej bráne v Bratislave pod náhrobkom, ktorý si navrhol.

Pôsobenie:

1870 vojenská služba, Lučenec
1871 vojenská služba, Komárno
1876 - 1878 vojenský staviteľ vo Ľvove a Krakove
1880 - 1890 pôsobil v Charkove, Petrohrade a Kyjeve
1888 navštívil vo Viedni vzduchoplaveckú výstavu, kde sa oboznámil s problematikou vzduchoplavby
1890 - 1891 pôsobil v Dubrovníku, kde projektoval mnohé vojenské objekty a opevnenia a viedol ich stavbu
1892 - 1895 pôsobil v juhoslovanskom Trebeníku
1895 presťahoval sa do Bratislavy, kde si sám vyprojektoval a postavil jednoposchodový dom na Holubyho ulici
1895 - 1914 predseda vzduchoplavebnej organizácie v Bratislave
1900 Marshallova továreň na výrobu vozov a kočov

Ocenenie:

vyznamenaný diplomom Františka Jozefa za tzv. letecký patent a návrhy a realizáciu vojenských opevnení a objektov

Uznanie vo forme filmu

1978 nakrútený dokumentárny film "Premožiteľ Edisona" - o význame Bahýľovho diela a jeho života

Príležitostná známka

Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác vydalo 20. 4. 1995 príležitostnú poštovú známku "Ján Bahýľ" zo série Osobnosti v nominálnej hodnote 6 Sk (autori výtvarného návrhu Igor Piačka a Bohumil Šneider).

Tvorba

Vynálezy, patenty:

1894 vypracoval návrh konštrukcie vrtuľníka s pohonom ľudskou silou
1894 zostrojil vznášacie balóny kombinované so vzdušnou turbínou, ktoré úspešne vyskúšal a dostal na ne patenty
13. augusta 1895 dostal od cisára Františka Jozefa I. patentnú listinu č. 3392 za konštrukciu vrtuľníka s dvoma stupňami štvorlistových ružíc s motorickým pohonom na benzín; vrtuľník bol dlhý 6,5 m a mal hmotnosť 50 kg; vzniesol sa 50 cm nad zem
1895 zostrojil vrtuľník poháňaný benzínovým motorom
1895 - 1897 spolu s A. Marshallom zostrojili prvý automobil s benzínovým motorom a akumulátorom na Slovensku
1900 - 1902 zostrojil druhý prototyp vrtuľníka nazvaný Avion; 1903 vzniesol sa do výšky 1,5 metra; v máji 1905 prihlásený na uhorskú ohlasovňu v Budapešti; 1905 vzlietol na ňom do výšky 4 metre a preletel vzdialenosť 1500 metrov - pokus zaprotokolovala aj Medzinárodná vzduchoplavebná organizácia; Uhorská ohlasovňa im vydala v januári 1906 tzv. Szabadalmi leiráš, ale ďalší osud vrtuľníka nieje známy
- vynález tanku na parný pohon
- zariadenie na spájanie vagónov
- vynález horizontálnej vrtule
- vynález výťahu na Bratislavskom hrade a i.

Cena Jána Bahýľa:

udeľuje predseda Úradu priemyselného vlastníctva v dvojročných intervaloch za mimoriadne hodnotné priemyselno-právne chránené slovenské riešenie. Jej cieľom je motivovať a podporiť rozvoj tvorivosti na Slovensku.
zdroj: www.upv.sk; www.telecom.gov.sk; www.astroportal.sk; spracovala Viola Tóthová

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost