sk  |  en
Utorok | 11.12.2018, 12:02 | meniny: Hilda; zajtra: Otília
  • | Medzinárodný deň hôr

    Medzinárodný deň hôr bol vyhlásený 11. decembra 2003 na Valnom zhromaždení OSN. Rozhodnutie vyplynulo z úspechu Medzinárodného roku hôr v roku 2002. Zvýšil celkové povedomie o význame hôr, inicioval vznik národných komitétov v 78 krajinách a podporil vytvorenie medzinárodného partnerstva pre trvalo udržateľný rozvoj v horských regiónoch známeho ako Partnerstvo hôr. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo FAO koordinovala aktivity Medzinárodného roku hôr a venuje pozornosť tiež Medzinárodnému dňu hôr.

  • | Medzinárodný deň vysielania pre deti

    Medzinárodný deň vysielania pre deti bol založený v roku 1946 organizáciou UNICEF. Deťom je v tento deň poskytnutý priestor za mikrofónom a pred kamerou. Môžu tak vyjadriť svoje názory, upozorniť na problémy, ktorým čelia, posilniť svoje vzťahy s pedagógmi, rodičmi a prezentovať svoje vnímanie sveta

doplňte alebo opravte informácie

Ján Čomaj ( 83 r.)

spisovateľ, novinár, publicista

Kategória: spisovatelia

* 17.04.1935 Radzovce

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie baran

čínske znamenie prasa

jubileum od narodenia 83 r.

Vzdelanie

1953 gymnázium Lučenec
1953 gymnázium Zvolen
1954 - 1960 Filozofická fakulta, Univerzita Komenského, Bratislava

V Kokave nad Rimavicou vychodil prvé dve triedy ľudovej školy. Tretiu a štvrtú triedu vychodil vo Zvolene, kde sa opätovne presťahovala celá rodina. Po skončení vojny a prinavrátení okupovaných území rodina odišla do Lučenca. Tu začal v roku 1945 chodiť do Gymnázia B. S. Timravy. Po roku však jeho otca znova preložili do Zvolena, preto pokračoval v štúdiu na Gymnáziu vo Zvolene, kde v roku 1953 aj zmaturoval. V rokoch 1953 - 1960 študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Najskôr literárnu vedu a slovenčinu, neskôr novinárstvo.

Životopis

Už počas vysokoškolského štúdia začal pracovať v denníku Smena, kde sa postupne zaradil medzi popredných slovenských reportérov. Roku 1965 inicioval vznik Smeny na nedeľu a v rokoch 1966 - 1967 a 1969 bol jej vedúcim redaktorom. Na sklonku roka 1969 ho pre jeho postoje v roku 1968 k okupácii vyhodili zo zamestnania. Na krátky čas sa zamestnal ako riaditeľ vydavateľsko-dokumentačného strediska A-Press pri Zväze slovenských architektov. Po necelom roku však musel opustiť aj toto pracovisko. V rokoch 1971 - 1972 bol montážnym robotníkom aranžérskej dielne Slovšportu a v rokoch 1973 - 1990 fotolaborantom, náborárom a dispečerom vo výrobnom družstve Služba v Bratislave. V rokoch 1990 - 1991 bol riaditeľom Tlačového a informačného odboru Úradu vlády Slovenskej republiky a v roku 1992 riaditeľom a. s. Národná obroda.
Žije v Bratislave.

Priebeh zamestnaní:

* 1954 - 1969 denník Smena (elév, redaktor, voľný reportér, vedúci redaktor Smeny na nedeľu)
* 1970 - 1971 Vydavateľstvo Zväzu slovenských architektov (riaditeľ)
* 1971 - 1990 robotník, laborant, dispečer vo Výrobnom družstve invalidov Služba Bratislava
* 1990 - 1991 Tlačový odbor Úradu vlády SR (riaditeľ)
* 1991 - 1992 Národná obroda, a.s. (riaditeľ)
* 1993 - 1998 Fakulta masmediálnej komunikácie, UCM, Trnava (externý lektor)
* 1999 - 2000 Akadémia umení, Banksá Bystrica (externý prednášateľ)
* od roku 1999 slobodné povolanie

Ocenenia:

1964 Cena Zväzu československých architektov
1964, 1966, 1967, 1968 Cena mladých novinárov
1964, 1965, 1967 ocenenia v Celoštátnej novinárskej súťaži
1966, 1967 víťazstvo v ankete Dvanásť najobľúbenejších
1967 Cena Československého rozhlasu
1968 Štátne vyznamenanie k 50. výročiu ČSR
1968 Cena vydavateľstva Smena
1990, 1995 Výročná cena Literárneho fondu
1997 Cena Ľudovíta Štúra
1998 Plaketa Sv. Cyrila a Metoda
1999 Prémia Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov
2003 Hlavná cena PEN clubu za tvorbu r. 2000

Tvorba

Literárne začiatky Jána Čomaja sú spojené s denníkom Smena a neskôr s týždenníkom Smena na nedeľu. Na pôde týchto mládežníckych časopisov sa zaradil do silnej skupiny slovenských reportérov, ktorých reportérska činnosť presiahla konvenčné publicistické žánre a svojimi literárno-estetickými kvalitami zasahovala do umeleckej literatúry. Zároveň spolupracoval s populárnymi mládežníckymi vysielaniami rozhlasu (Na modrej vlne) a televízie (Mladými očami). Knižne debutoval knihou reportáží Hviezdy spievajú (1963) o životnom štýle populárnych spevákov. Tragické okamihy a osudy ľudí rôznych povolaní a z rôznych sociálnych prostredí opísal v druhej reportážnej knihe Smrť sedí vpredu (1965). O ľuďoch, ktorí sa často náhodne alebo zhlukom nešťastných okolností, ale aj vlastným ľahkovážnym prístupom k životu dostali do rozporu so zákonom, rozpráva ďalšia kniha reportáží Počmáraný život (1967, 1968). Spoločne s Jurajom Verešom napísal dokumentárnu knihu o zákulisí udalostí roku 1968 Čo nebolo v novinách - August 68 (1990). V knihe reportáží Veľký biliardový stôl (1993) vyrozprával tragické osudy mnohých bývalých dôstojníkov Slovenskej armády a veliteľov SNP, ktorí sa neskôr dostali zásluhou politických intríg do nemilosti novej moci a boli politicky prenasledovaní, väznení a týraní. Mnohí z nich v dôsledku toho predčasne umreli, a to aj priamo vo väzniciach. V knihe cestopisných reportáží Túlačky (1995) opísal svoje zážitky z ciest po Kanade, Grécku, Francúzsku, Sardínii a Izraeli. Dojmy z ciest zároveň komentoval nadčasovými úvahami. V najnovšej knihe biografických esejí Kruté osudy (1997) vyrozprával životné príbehy slovenských osobností z oblasti politiky, umenia a športu, ktorých život bol predčasne a násilne pretrhnutý tragickými okolnosťami. Sú to príbehy o politikovi Alexandrovi Dubčekovi, novinárovi Gavrilovi Gryzlovovi, hercoch Jánovi Jamnickom a Ivanovi Mistríkovi, horolezcovi Jozefovi Psotkovi a iných. Je spoluautorom memoárových kníh Predčasné pamäti (Milan Bako, 1997), Žena menom Katarína (Katarína Pospíchalová, 1998) a Spomínanie bez konca (William Schiffer, 1998).

Diela:

1963 Kniha reportáží Hviezdy spievajú
1965 Smrť sedí vpredu
1967, 1968 Počmáraný život
1990 Čo nebolo v novinách - August 68
1993 Veľký biliardový stôl
1995 Túlačky
1997 Kruté osudy
1997 Predčasné pamäti (Milan Bako)
1998 Žena menom Katarína (Katarína Pospíchalová)
1998 Spomínanie bez konca (William Schiffer)
2006 Tisíc a jedna žena Tibora Bártfaya
2006 Fenomén Zamarovský/Perfekt/
zdroj: Spolok slovenských spisovateľov; F. Janícek: Who is who v Slovenskej republike. 2003, s. 90; foto: internet

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost