sk  |  en
Sobota | 03.12.2022, 20:58 | meniny: Oldrich; zajtra: Barbora, Barbara
  • | Medzinárodný deň osôb s postihnutím

    Medzinárodný deň osôb so zdravotným postihnutím vyhlásila Organizácia spojených národov (OSN). Myšlienkou je upozorniť na problémy ľudí so zdravotným postihnutím, pochopiť ich, podporiť ich práva a vytvoriť dôstojné a dobré podmienky pre žitie.

  • | Sviatok sv. Františka Xaverského, patrón diela šírenia viery (misionárov)

    Sv. František Xaverský sa narodil 7. apríla 1506 na zámku Xavier neďaleko Pamplony v severnom Španielsku a zomrel v roku 1552. Patrí medzi najväčších misionárov v cirkevných dejinách. Počas svojho života šíril vieru, žil s národom a dokázal v ňom prebudiť záujem o vieru. V roku 1748 bol vyhlásený za patróna Ďalekého východu a v roku 1927 ho pápež Pius XI. vyhlásil za patróna všetkých misií

doplňte alebo opravte informácie

PhDr. Ján Koška DrSc., Dr. h. c. ( 69 r.)

literárny vedec a básnik, prekladateľ

Kategória: spoločenské vedy

* 01.12.1936 Budiná

† 11.05.2006 Bratislava

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie strelec

čínske znamenie potkan

jubileum od úmrtia 16 r.

jubileum od narodenia 86 r.

Vzdelanie

1960 Filozofická fakulta UK Bratislava

Študijné pobyty:

1958 - 1959 Bulharsko

Životopis

Ján Koška sa narodil v roku 1936 v Budinej okres Lučenec. Na vedeckú činnosť sa začal pripravovať na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v odbore slovenčina - dejepis. O jeho celoživotnej vedeckej orientácii rozhodol študijný pobyt na Štátnej univerzite v Sofii v rokoch 1958 -1959, kde sa venoval štúdiu bulharského jazyka a literatúry. Už počas štúdia uverejňoval články o bulharskej literatúre a prekladal bulharské literárne diela. Bulharistika sa stala trvalou súčasťou jeho bádateľskej orientácie a publikačnej činnosti (literárna veda a kritika, preklady, pôvodná básnická tvorba).

Krátko pôsobil v redakcii denníka Smena, potom sa stal pracovníkom Československo-sovietskeho inštitútu, kde sa venoval slavistickému výskumu. Do Slovenskej akadémie vied nastúpil v roku 1961 a v tom istom roku začal pôsobiť na Filozofickej fakulte UK v Bratislave ako externý pedagóg. V rokoch 1961 - 1990 viedol prednášky a semináre v odbore dejín bulharskej literatúry, kultúry a prekladania. Vychoval niekoľko generácií slovenských bulharistov.

Ján Koška bol popredným odborníkom na dejiny bulharskej literatúry a oblasť slovensko-bulharských literárnych a kultúrnych vzťahov. Výsledky bádateľskej práce zverejnil vo vedeckých monografiách Bulharská básnická moderna, Slovenské pohľady na bulharský juh (1876 - 1878), Slovensko-bulharské literárne vzťahy, Recepcia ako tvorba a Slovensko-bulharské literárne vzťahy (1826 - 1989) vyšli v roku 2003. Jeho vedecké práce sa vyznačujú nezávislým myslením o skúmanej problematike. Vychádzali nielen doma, ale aj v zahraničí. Ich prostredníctvom, ako aj aktívnou účasťou na medzinárodných vedeckých podujatiach, prispieval k propagovaniu výsledkov slovenskej slavistiky a literárnej vedy v inonárodných vedeckých komunitách.

Ján Koška bol tiež básnikom a prekladateľom. Napísal päť pôvodných básnických zbierok: Snívanie o zbraniach, Oheň s bukmi, Prírodniny, Účasť a Letopočet. Stvárnil v nich osobné i spoločenské témy.
Rozsiahla je jeho prekladateľská činnosť z ruštiny, najmä však z bulharčiny. Vydal niekoľko desiatok knižných prekladov, ku ktorým napísal erudované doslovy. Pod názvom Slnečná Marica roku 1961 vydal reportážnu knihu o Bulharsku.

Slovenskú literárnu vedu zastupoval Ján Koška v Národnom komitéte bulharistov a v rôznych koordinačných výboroch spoločného výskumu Ústavu svetovej literatúry SAV a niektorých zahraničných vedeckovýskumných centier. Bol členom redakčnej rady bulharského vedeckého časopisu Ezik i literatura a šéfredaktorom vedeckého časopisu Ústavu svetovej literatúry SAV Slovak Review.

Ján Koška je nositeľom viacerých domácich a zahraničných ocenení. V roku 1979 získal Cenu SAV za vedecko-výskumnú činnosť, v roku 1986 Striebornú čestnú plaketa Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách SAV. Za prínos pre rozvoj a popularizáciu bulharskej kultúry bol v roku 1996 ocenený Čestným uznaním ministra kultúry Bulharskej republiky. Je tiež držiteľom titulu Doctor honoris causa Sofijskej univerzity sv. Klimenta Ochridského za vedecké dielo v oblasti literárnej vedy z roku 1997. V roku 2000 bol ocenený Radom Starej Planiny 1. st. prezidenta Bulharskej republiky za "mimoriadne veľké zásluhy o výskum a popularizovanie modernej a novej bulharskej literatúry".

Pracoviská a významné funkcie:

Literárnovedný ústav svetovej literatúry SAV (od 1992 - 2006 riaditeľ)

Ústav svetovej literatúry a jazykov SAV

Najdôležitejšie výsledky:

Opísanie bulharskej literárnej moderny. Vytvorenie interpretatívnej koncepcie medziliterárnosti a prekladu.

Členstvo vo vedeckých organizáciách:

Slovenská literárnovedná spoločnosť pri SAV

Ocenenia:

1979 Cena SAV za vedecko-výskumnú činnosť
1986 Strieborná čestná plaketa Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách SAV
1987 Cena Jána Hollého za prekladateľskú činnosť
1996 Čestné uznanie ministra kultúry Bulharskej republiky
1997 Titul Doctor honoris causa Sofijskej univerzity sv. Klimenta Ochridského
2000 Rad Starej Planiny 1. st. prezidenta Bulharskej republiky
2007 Čestná plaketa Marina Drinova, za celoživotný vedecký výskum v oblasti literárnej vedy (in memoriam ho udelia Bulharská akadémia vied)

Tvorba

Monografie:

1972 Bulharská básnická moderna
1978 Slovenské pohľady na bulharský juh (1876 - 1878)
1985 Slovensko-bulharské literárne vzťahy
2003 Recepcia ako tvorba
2003 Slovensko-bulharské literárne vzťahy (1826 - 1989)

Básnické zbierky:

1967 Snívanie o zbraniach
1970 Oheň s bukmi
1972 Prírodniny
1973 Účasť
1987 Letopočet,

Reportážna publikácia:

1961 Slnečná Marica

Ján Koška prekladalz ruštiny, najmä však z bulharčiny. Vydal niekoľko desiatok knižných prekladov, ku ktorým napísal erudované doslovy.
zdroj: Slovenská akadémia vied

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost