sk  |  en
Utorok | 16.10.2018, 17:29 | meniny: Vladimíra; zajtra: Hedviga
  • | Deň šéfov

    (iniciovaný v USA v 1958, oficiálne vyhlásený v 1962)

  • | Svetový deň chrbtice

    Organizácie, združenia, aj lekári sa snažia o zvýšenie informovanosti o tomto dni, bližšie sa venujúcom chrbtici, kostiam, kĺbom, ochoreniam chrbtice (bolesti chrbta, krčnej chrbtice, skoliózy a choroby diskov). Tieto choroby majú vplyv na život človeka a celkové zdravie.

  • | Svetový deň výživy /aj potravy/

    Deň 16. október ako Svetový deň potravy alebo Svetový deň výživy sa zapísal do dejín v roku 1979. V ten rok bol vyhlásený na konferencii Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo FAO – Food and Agriculture Organisation of the United.

doplňte alebo opravte informácie

prof. Ján Stanislav DrSc. ( 72 r.)

jazykovedec, slavista, univerzitný profesor

Kategória: veda a vzdelanie, spoločenské vedy, funkcionári

* 12.12.1904 Slovensko, Liptovský Ján

† 29.07.1977 Slovensko, Liptovský Mikuláš

Slovensko

1

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie strelec

čínske znamenie drak

jubileum od úmrtia 41 r.

jubileum od narodenia 113 r.

 

všeobecné informácie

Vzdelanie

Základnú školu navštevoval v rokoch 1910-1915 v Liptovskom Mikuláši.
V rokoch 1915-1924 študoval na gymnázách v Levoči a Liptovskom Mikuláši (Gymnázium Michala Miloslava Hodžu), kde aj v júni 1924 maturoval.
V roku 1924 pokračoval štúdiom slavistiky a romanistiky na FF UK v Bratislave, ktoré ukončil v rok 1928. 
Dňa 14. decembra 1928 obhájil prácu Nárečia východnej tretiny Liptova a bol mu udelený titul PhDr.
Po skončení štúdia pracoval v rokoch 1929-1938 ako asistent a neskôr docent v Slovanskom seminári FF UK v Prahe, od roku 1939 až do smrti pôsobil ako profesor na filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

1939 univerzitný profesor
1956 titul DrSc.

Absolvoval študijné pobyty v Belehrade, Ľubľane, Krakove a v Paríži


Životopis

Jazykovedec a univerzitný profesor Ján Stanislav pochádzal z Liptovského Jána, kde sa narodil v roku 1904. Po maturite na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši študoval v rokoch 1924 - 1928 slavistiku a romanistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Ako asistent a docent v Slovanskom seminári Filozofickej fakulty pôsobil v rokoch 1929 - 1936. Od roku 1936 bol profesorom porovnávacej slovanskej jazykovedy a staroslovienčiny na FF UK v Bratislave. Svojimi prácami vytvoril Ján Stanislav základ ďalšieho historického výskumu slovenčiny aj vo vzťahu k slovanským jazykom.

Pôsobenie:
1929 - 1936 asistent a docent v Slovanskom seminári FF UK v Prahe
Od 1936 profesor porovnávacej slovanskej jazykovedy a staroslovienčiny na FF UKv Bratislave

Ocenenia:

Prezident Ivan Gašparovič ocenil 1. septembra 2005 Jána Stanislava in memoriam.

Pocty:

Jeho meno nesie aj dnešný Slavistický ústav Jána Stanislava.

Tvorba

Dielo:
Jazykové znalosti z rodiska a moderné jazykovedné názory pri štúdiu dialektológie uplatnil v monografii Liptovské nárečia (1932).
Náležite osvetlil jazykovú problematiku slovenského východu v štúdii Pôvod východoslovenských nárečí (1935).
Náčrt vývinu slovenčiny podal v Československej mluvnici (1933).
Pre vysokoškolákov vydal štvorzväzkové skriptá Slovenská historická gramatika (1955 -1962).
Syntézou jeho vedeckého úsilia sú päťzväzkové Dejiny slovenského jazyka (1956 - 1973), v ktorých uplatnil široké znalosti historického vývinu slovenčiny v konfrontácii s vývinom slovanských jazykov. Takisto k fundamentálnym dielam slovenskej historickej jazykovedy patrí dvojdielny Slovenský juh v stredoveku (1948) s mapovými prílohami, kde dokázal historické súvislosti slovenského osídlenia aj mimo hraníc Slovenska po roku 1918. V úsilí objasniť problematiku vývinu slovenčiny zhodnotil zakladateľské dielo A. Bernoláka v kritickom vydaní jeho Dizertácie a Ortografie – K jazykovednému dielu Antona Bernoláka (1941). Obdobie slovensko-ruských vzťahov zachytil v dokumentoch Z rusko-slovenských kultúrnych stykov v časoch Jána Hollého a Ľudovíta Štúra (1957). Jazykovej kultúre sa venoval v mnohých rozhlasových reláciách a v knihách Slovenská výslovnosť (1953) a Hudba, spev, reč (1978). Problematiku Veľkej Moravy analyzoval Ján Stanislav v prekladoch tzv. Panónskych legiend Životy slovanských apoštolov Cyrila a Metoda (1933), Bulharskej a Ochridskej legendy Osudy Cyrila a Metoda a ich učeníkov (1950), v štúdii Pribinovi veľmoži (1939), Slovienska liturgia na Slovensku a sídlo Metodovo a Gorazdovo (1940) atď. Vyvrcholením v tomto smere je dielo Starosloviensky jazyk I. - II. (1978,1987). Vedecko-publicistická činnosť J. Stanislava je dodnes mimoriadne aktuálna a prehľad o nej podáva L. Dvonč v Súpise prác prof. Jána Stanislava za roky 1925 - 1964 a za roky 1965 - 1973.

 

tvorba

Diela:

Knižné práce:
Liptovské nárečia (1932)
Československá mluvnica pre odborných učiteľov a vysokoškolákov (1938)
K jazykovednému dielu Antona Bernoláka : kritické vydanie spisov Dissertatio a Orthographia (1941)
Kultúra starých Slovákov (1944, 1997)
Slovanskí apoštoli Cyril a Metod a ich činnosť vo Veľkomoravskej ríši (1945)
Odkryté mená slovenských miest a dedín (1947, 2008)
Po stopách predkov : staroslovenská čítanka pre vyššie triedy stredných škôl (1948)
Slovenský juh v stredoveku I.-II. (1948; 1999, 2004)
Zo života slov a našich predkov (1950)
Slovenská výslovnosť : príručka pre umelcov a iných verejných pracovníkov (1953)
Kultúra slovenského hovoreného jazyka (1955)
Dejiny slovenského jazyka I. - V. (1956, 1957, 1958, 1973)
Zo vzťahov medzi rečou, hudbou a spevom (1956)
Z rusko-slovenských kultúrnych stykov v časoch Jána Hollého a Ľudovíta Štúra (1957)
Slowakische Grammatik (1977)
Hudba, spev, reč (1978)
Starosloviensky jazyk 1.-2. (1978, 1987)

Vysokoškolské skriptá:
Vývin slovenského jazyka (1951)
Slovenská historická gramatika 1-4 (1955-1962)

Spoluautor:
OLIVA, Karel; STANISLAV, Ján. Teória literatúry (1936, 2. vyd. 1949)

Editor, prekladateľ:
Ríša Veľkomoravská : sborník vedeckých prác (1933, 1935)
Osudy Cyrila a Metoda a ich učeníkov v živote Klimentovom : preklad bulharskej a ochridskej legendy s úvodom (1950)
Životy slovanských apoštolov Cyrila a Metoda (1933, 2. vyd. 1934, 3. vyd. 1950 s názvom: Životy slovanských apoštolov Cyrila a Metoda v legendách a listoch)

 

Ocenenia:

Rad Ľudovíta Štúra I. triedy

2005, slovakista, I. m.

 

ostatné informácie

„Usiloval som sa vyplniť medzeru, ktorá tu bola. Čo-to som opísal, čo-to publikoval. Nehovorím, že sa mi to podarilo na 100 percent, ani to nie, že sa na to nedá pozerať inak. Ale to je už úlohou mladých. Dôležité je, aby mali z čoho čerpať, aby poznali historické pramene. Veď budúcnosť, ako to povedal Anatole France, sa buduje na minulosti.“
zdroj: www.sav.sk, Matica slovenská: Sto slávnych Slovákov. Zostavil Milan Ferko. Matica slovenská Martin 1997, Spracovala M. Remiašová
posledná aktualizácia 23.05.2016

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost