sk  |  en
Sobota | 31.10.2020, 06:04 | meniny: Aurélia; zajtra: Denis, Denisa
  • | Deň reformácie

    Svetový deň reformácie je spomienka na deň kedy agustiánsky mních Martin Luter pribil na dvere kostola vo Witteburgu svojich '95 téz' tiež známych ako 'Výpovede proti odpustkom'. Podstatou reformácie bol návrat k Božiemu slovu, náprava chýb a očistenie cirkvi.

  • | Svetový deň sporenia

    Svetový deň sporenia bol vyhlásený na 1. medzinárodnom bankovníckom kongrese v Miláne v októbri 1924. V roku 1989 ho schválilo OSN. Hlavným cieľom je zvýšenie povedomia verejnosti o význame úspor pre domácnosti a ekonomiku krajiny. Sú dôležitým prvkom v boji proti chudobe a prvkom sociálneho a ekonomického pokroku.

  • | Svetový týždeň detí

    1. november - 7. november. Medzinárodná spoločnosť priateľstva a dobrej vôle - ISFGW.

doplňte alebo opravte informácie

Janko Kráľ ( 54 r.)

básnik, významný reprezentant štúrovskej generácie, aktívny účastník revolučných udalostí rokov 1848 - 1849, publicista, burič a revolucionár

Kategória: spisovatelia

* 24.04.1822 Slovensko, Liptovský Mikuláš

† 23.05.1876 Zlaté Moravce

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie býk

čínske znamenie kôň

jubileum od úmrtia 144 r.

jubileum od narodenia 198 r.

Vzdelanie

1828 - 1834 ľudová škola, Liptovský Mikuláš
1835 - 1837 gymnázium, Gemer
1837 - 1841 Evanjelické lýceum, Levoča
1841 - 1842 Evanjelické lýceum, Kežmarok
1842 - 1844 Evanjelické lýceum, Bratislava

Životopis

Janko Kráľ sa narodil v rodine mäsiara a krčmára. Na lýceu v Bratislave sa zapojil do práce v Ústave reči a literatúry. Z tohto obdobia pochádzajú nielen jeho české prvotiny, ale aj básne v spisovnej slovenčine. Na protest proti zosadeniu Ľ. Štúra z funkcie námestníka a profesora v marci 1844 opustil s viacerými druhmi Bratislavu a v štúdium dokončil externe.

Jeho poézia sa začleňuje do pozícií tvorby celoeurópskeho romantizmu. Štúr ho označil za najtalentovanejšieho básnika. Písal v intenciách dobového estetického kánonu najprv epické básne s historickou tematikou, neskôr nadviazal na zdroje ľudovej slovesnosti. Najmä jeho balady, vychádzajúce zo žriediel ľudovej slovesnosti, ktorými sa preslávil, ukázali novú cestu slovenskej poézii. Nikdy mu nešlo o prosté reprodukovanie ľudovej slovesnosti, ani o ich vecnú interpretáciu. Cez subjektívnu motiváciu konfliktov ich prenášal do najaktuálnejších morálnych a sociálnych relácií. Boli okrem iného dôkazom, že spisovná slovenčia je tvárny literárny jazyk, schopný vyjadriť aj najsubtílnejšie stavy lyrického subjektu. Sprítomňoval v nich svet mravného cítenia ľudu, úctu k ľudskej bolesti a odpor k panskej svojvôli.

Okrem balád a piesní vytvoril aj poéziu celkom iného charakteru, tzv. cyklické skladby. Básnická výpoveď tu využíva rozmanité prostriedky, postupy a formy: štylizované povesti, ponášky, dramatické monológy a dialógy, alegorické obrazy, reflexie, meditácie a programové výzvy. V snahe o celistvý pohľad kládol raz do popredia obraz imaginárnej skutočnosti, inokedy zase bezprostrednú realitu.

Pre príznačné nekonformné postoje a nepredvídateľné správanie mu prischla prezývka „divný Janko. Patril k samotárom, vedel sa však zaujímať o zložité osudy slovenského národa a prežívať ich s hlbokou účasťou. Jeho poézia bola nezvykle emotívna a myšlienkovo nabitá, lebo vo svojej ľudskej podstate bol burič a revolucionár. Ostáva však reprezentatívnym básnikom slovenského literárneho romantizmu.
Taktiež bol prezývaný ako básnik-burlivák.

Zastával revolučné stanovisko v protifeudálnom hnutí. Vyzýval sedliakov spáliť urbárske tabely a v obciach Horné, Dolné a Stredné Plachtince a Príbelce vyvolal ľudové povstanie, ktoré bolo potlačené 3. 3. 1848.

O mieste, kde sa nachádza jeho hrob, sa dodnes vedú odborné polemiky. V Liptovskom Mikuláši, v tzv. Seligovskom dome, sa nachádza Múzeum J. Kráľa a v Zlatých Moravciach jeho pamätník.

Pôsobenie:

1844 na protest proti zosadeniu Štúra odišiel do Liptovského Mikuláša, kde sa aktívne zúčastnil na prípravách založenia Tatrína
1845 - 1848 pisár, praktikant v advokátskej kancelárii Alexandra B. Vrchovského, Budapešť
1848 väznený, Šahy
1849 vládny komisár, neskôr stoličný pisár, Balážske Ďarmoty
1850 námestník hlavného slúžneho a sudcu v Modrom Kameni a Lučenci
1854 stoličný pisár, adjunkt pri slúžnovskom úrade, Balážske Ďarmoty
1854 pomocný úradník v Čadci
1858 súdny adjunkt na okresnom úrade, Martin
1860 súdny adjunkt, pomocný slúžny, Kláštor pod Znievom
1862 prísediaci súdu Tekovskej župy, Zlaté Moravce
1867 prepustený zo štátnych služieb

Tvorba

Poézia:

1844 Zverbovaný; Moja pieseň; Pieseň bez mena; Zabitý; Pesnička na kare a i.)
1845 - 1847 Orol; Potecha; Kvet; Pán v tŕní; Duma bratislavská; Kríž a čiapka; Choč
1848 Krajinská pieseň
1848 Tri vŕšky
1849 Šahy
1849 Jarná pieseň
1849 Duma dvoch bratov
1861 Duma slovenská na pamiatku zjazdu turčiansko-sv. martinského 6. júna 1861

Balady:

1844 Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
1843 Pán v tŕní
1843 Povesť
1844 Zverbovaný
1847 Kríž a čiapka
1865 Skamenelý

Epos:

1843 Výlomky z Jánošíka

Romantická poviedka:

1846 Syn pustiny

Ostatné:

1844 Dráma sveta
1861 Duma slovenská

Súborné dielo:

1952 Súborné dielo Janka Kráľa – Dráma sveta (M. Pišút)

Výbery:

1952 Moja pieseň
1957 Balady
1961 Balady a piesne
1969 Zažíhaj svetlá
1972 Poézia
1976 Jarná pieseň
1976 Janko Kráľ vo výbere Milana Rúfusa
zdroj: Encyklopédia Slovenska, III. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1979; Encyklopédia spisovateľov Slovenska, Obzor – Bratislava, 1984; Drahoslav Machala: Majstri slova, Perfekt 2002; spracovala Viola Tóthová

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost