Vzdelanie

V roku 1943 vstúpil do saleziánskeho noviciátu v Hronskom Svätom Beňadiku a o rok neskôr zložil prvé rehoľné sľuby. V nasledujúcich troch rokoch pokračoval v štúdiách v Saleziánskom pedagogickom študentáte v Trnave. V roku 1950 aj jeho zastihla „barbarská noc“ z 13. na 14. apríla, keď komunistický režim v Československu zlikvidoval všetky mužské rehoľné domy. 1. septembra 1950 tajne prekročil hranice Československa a odišiel do Turína, kde pokračoval v štúdiách.

1. novembra 1950 zložil večné sľuby. V rokoch 1951 - 1955 študoval na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne.

Životopis

Jozef Heriban bol 1. júla 1955 v turínskej bazilike Panny Márie Pomocnice kresťanov vysvätený za kňaza. Postgraduálne štúdia konal v roku 1955 - 1957 na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde dosiahol licenciát z biblických vied. Po ukončení štúdií odišiel vyučovať biblické vedy do Tokia.
V rokoch 1957 - 1967 bol profesorom Svätého písma v saleziánskom Teologickom študentáte v Chofu (Tokio). Zároveň zastával funkciu špirituála bohoslovcov. V rokoch 1965 - 1973 pôsobil ako kaplán a špirituál pri veľkej škole Inštitútu dcér Márie Pomocnice „Seibi Gakuen College“ v Akabane (Tokio). Jeho odbornosť v biblických vedách ocenili aj vedecké kruhy na univerzite a požiadali ho o spoluprácu.
V roku 1973 sa začala nová etapa činnosti profesora Heribana v Japonsku. V meste Osaka zastával viaceré dôležité úlohy. Bol direktorom saleziánskej komunity pri strednom a vyššom gymnáziu Seiko Gakuin a zároveň správcom tamojšej farnosti (Tennoji Katorikku kyokai). V roku 1976, takmer po dvadsiatich rokoch pôsobenia v Japonsku, sa profesor Heriban vrátil do Talianska.

Ocenenie:

* 1989 zvolený za člena medzinárodnej organizácie Studiorum Novi Testamenti Sociatas
* Prezident SR Ivan Gašparovič mu 1. januára 2005 udelil za významné zásluhy o kultúrno - duchovný rozvoj Slovenskej republiky Pribinov kríž III. triedy.

Tvorba

Dielo, ktorým sa profesor Jozef Heriban zapísal do dejín slovenskej biblickovednej literatúry, je jeho Príručný lexikón biblických vied. Vyšiel po prvý raz v roku 1992 vo vydavateľstve Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda.
Činnosť profesora Heribana v odbore biblických vied významne ocenili v roku 1989, keď ho v Dubline zvolili za člena medzinárodnej organizácie Studiorum Novi Testamenti Societas, v ktorej sa združujú významní bádatelia v odbore Nového zákona.
Meno profesora Heribana sa uvádza aj v knihe uverejňujúcej informácie o najznámejších odborníkoch a bádateľoch v odbore biblických vied a archeológie, ktorú vydali v roku 1993 vo Washingtone (USA) s názvom Who´s Who in Biblical Studies and Archaeology.
Ako hosťujúci profesor prednášal biblické vedy na viacerých univerzitách vo svete, zúčastnil sa na viacerých medzinárodných kongresoch biblistov.