sk  |  en
Utorok | 20.11.2018, 21:11 | meniny: Félix; zajtra: Elvíra
  • | Deň spriemyselnenia Afriky

    V decembri 1989 Valné zhromaždenie OSN uznalo 20. november Dňom spriemyselnenia Afriky (Africa Industrialization Day). Jedná sa o deň, kedy vlády a ostatné organizácie v mnohých Afrických krajinách prezentujú skúmané spôsoby stimulácie Africkej industrializácie.

  • | Medzinárodný deň bez fajčenia

    Medzinárodný deň bez fajčenia, alebo tiež nefajčiarsky deň, je podporovaný Medzinárodnou úniou boja proti rakovine (UICC). Tento deň je venovaný prevencii, zvýšeniu informovanosti o cigaretách, o ich negatívnom vplyve na ľudský organizmus, o riziku ochorenia na rakovinu pľúc a vzniku srdcovo – cievnych chorôb. Hlavným cieľom je presvedčiť ľudí, aby sa vzdali tejto drogy a spoločne vyvinuli úsilie boja proti zákerným chorobám vedúcich k predčasnej smrti.

  • | Medzinárodný deň modlitieb za prenasledovanú cirkev a prenasledovaných kresťanov

    Medzinárodný deň modlitieb za prenasledovanú cirkev a prenasledovaných kresťanov je podporovaný Medzinárodnou evanjelickou alianciou od roku 1996. Deň je venovaný modlitbám za veriacich po celom svete, ktorí kvôli viere v Ježiša Krista trpia prenasledovaním a násilím. Cieľom je upozorniť na túto skutočnosť a vytvoriť vhodné opatrenia k vytvoreniu náboženskej slobody.

  • | Svetový deň detí

    Hoci na Slovensku sa Medzinárodný deň detí oslavuje 1. júna, celosvetovo bolo jeho stanovenie odporúčané na 20. novembra. Odporučenie dalo Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov uznesením 836 (IX) zo dňa 14. decembra 1954. V tento deň by sme si mali pripomínať bratstvo a porozumenie medzi deťmi a mali by sme ho venovať aktivitám s deťmi, myslieť na ich dobro a životné podmienky vo svete. Výbor tiež odporúčal zasvätiť tento deň myšlienke a cieľom Charty národov.

doplňte alebo opravte informácie

Jozef Sivák ( 73 r.)

národovec, politik, poslanec v parlamente ČSR, minister školstva prvej Slovenskej republiky

Kategória: politici minulosti

* 14.01.1886 Bobrovec

† 27.01.1959

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie kozorožec

čínske znamenie pes

jubileum od úmrtia 59 r.

jubileum od narodenia 132 r.

Životopis

Jozef Sivák sa narodil 14. januára 1886 v liptovskej dedine Bobrovec. Rodina bola hlboko veriaca so silným národným povedomím. Otec pracoval v továrni na remene a matka sa starala o početnú rodinu s piatimi deťmi.
Po ukončení ľudovej i meštianskej školy sa rodičia rozhodli poslať bystrého chlapca na štúdiá do učiteľského ústavu v Spišskej Novej Vsi. Z nedostatku finančných prostriedkov štúdium dvakrát prerušil. Napokon maturoval v cirkevnom ústave v Spišskej Kapitule, kde ho prijali ako súkromného žiaka. Vzdelanie si doplnil letnými kurzami v Brezne, Kluži a Temešvári. Diplomovaný učiteľ s národným cítením nemal v období neslobody ľahké uplatnenie. Desať rokov pracoval v Liptovskej Teplej, neskôr v Likavke.
Blízkosť Ružomberka mu však umožnila stretávať sa s Andrejom Hlinkom, s ktorým mali na slovenskú otázku rovnaký názor. V nemnohých slovenských novinách a časopisoch uverejňoval články a básne, niekedy pod pseudonymom Trávnický alebo Anica Jaroslavská. Po vytvorení Československej republiky nastúpil začiatkom roka 1919 do Prievidze ako školský inšpektor. Prvou
záslužnou prácou, ktorú v mestečku vykonal, boli kurzy slovenčiny pre učiteľov a úradníkov. V tom istom roku založil s okresným náčelníkom Dr. Jánom Novákom časopis Náš kraj. Silné národné povedomie priviedlo Jozefa Siváka už v mladosti do ľudovej strany. 11. marca 1919 bol zaradený medzi 14 doplňujúcich poslancov do Revolučného Národného zhromaždenia v Prahe. Všetci slovenskí poslanci boli združení v Slovenskom klube, do ktorého patrili aj Dr. Alica Masaryková a Dr. Edvard Beneš. Ako učiteľ v poslaneckom kresle sa zaujímal o jemu známe problémy školstva a pomáhal ich riešiť. Tak napríklad zachránil pred zánikom najstaršie piaristické gymnázium na Slovensku – v Prievidzi. Po prijatí ústavy ČSR (1920) Jozef Sivák už nezasadol do poslaneckej lavice a naplno sa venoval svojej pedagogickej činnosti v Prievidzi. K tomu patrilo aj zostavovanie dovtedy neexistujúcich, v slovenskom jazyku vydávaných učebníc pre národné školy. Postupne napísal Abecedár, čítanky pre všetky ročníky ľudových škôl, Prírodopis, Mravovedu, učebnicu Krátka náuka o hospodárstve, z češtiny preložil tri diely Merovedy a rysovania pre školy meštianske i Rozprávky pre najmenších, vydal zbierku Hry našich detí a knihu básní Na úslní. Význam jeho učebníc bol v prvých rokoch republiky nesmierny. Niektoré z jeho kníh boli preložené aj do maďarčiny a nemčiny.
Vo svojom pôsobisku, v Prievidzi, s priateľmi založil Odbor Slovenskej Matice, Muzeálny spolok hornej Nitry, Združenie priateľov Prievidze a na jeho návrh si mladá inteligencia vytvorila Spolok severonitrianskych akademikov. Z iniciatívy Matice slovenskej odhalili na miestnej fare pamätnú tabuľu národovcovi Andrejovi Truchlému-Sytnianskemu (1924), v Nitrianskom Rudne postavili pomník kňazovi a „zázračnému lekárovi“ Fraňovi Madvovi. V neskorších rokoch vymohol pre Prievidzu štátnu podporu na stavbu Okresného zdravotného strediska (1928) a v mestečku, v ktorom prežil takmer dvadsať rokov, inicioval i výstavbu novej budovy gymnázia (1930). Aj preto mu obecné zastupiteľstvo za pozdvihnutie kultúrnej a hospodárskej úrovne udelilo čestné občianstvo. Bránil záujmy každého, bez ohľadu na politickú a náboženskú príslušnosť. Jeho postoje a práca neušli pozornosti ani predstaviteľom ústredných politických i spoločenských inštitúcií. V roku 1928 bol za rozvoj cirkevného školstva na Slovensku pápežom Piom XI. vyznamenaný pápežským Rytierskym radom sv. Silvestra. Jozef Sivák sa do parlamentu vrátil v roku 1924, po smrti Arnolda Boboka zo Slovenskej ľudovej strany. Opäť sa venoval hlavne problémom v školstve a kultúrno-osvetovej oblasti. Stal sa známym ako rozvážny a umiernený politik, no neohrozený bojovník za kultúrne práva Slovákov a za politické právo slovenského národa na autonómiu. V pražskom parlamente pôsobil až do vytvorenia Slovenskej republiky v roku 1939. V novom štátnom útvare zastával post ministra školstva a národnej osvety. Za obdobie jeho pôsobenia bolo vydaných 4000 knižných titulov a po prvý raz sa začalo aj s vlastnou filmovou produkciou. Kultúrna tvorba bola zameraná na národné tradície a kresťanský hodnotový systém, popritom sa však rešpektovala sloboda tvorenia. Sivák nedovolil, aby sa do vyučovacieho procesu dostala ideológia nemeckého národného socializmu. Mal osobný vplyv na vznik Slovenskej akadémie vied a umení, od roku 1940 udeľoval štátne ceny slovenským vedcom a umelcom. Podporoval všeslovanskú spoluprácu a protestoval proti vojnovému stavu so Sovietskym zväzom. V čase príprav návrhu Židovského kódexu minister Sivák oznámil, že ak bude schválená jeho realizácia, z vlády vystúpi. Na prosbu židovských rabínov to neurobil, pretože potom by Židia stratili aj posledného, ktorý ich nezištne informoval o chystaných protižidovských akciách. Vo funkcii ministra zotrval až do začiatku septembra 1944, keď po demisii vlády na znak nesúhlasu s pozvaním nemeckého vojska na potlačenie Slovenského národného povstania odstúpil z funkcie. Viac sa do politiky nevrátil. Jozefa Siváka 4. mája 1945 zatkli, postavili pred Národný súd a odsúdili na dva roky väzenia a konfiškáciu majetku. V roku 1947 bol z väzby prepustený. S rodinou sa musel vysťahovať do maďarskej dediny Tachty neďaleko Fiľakova, neskôr do Trubína v blízkosti Žiaru nad Hronom. Jeho životná púť sa skončila v roku 1959, pochovaný je v Bratislave, na cintoríne v Slávičom údolí.
Nový politicko-mocenský systém to síce nikdy nepriznal, no v oblasti školstva a kultúry v mnohom pokračoval na základoch položených Jozefom Sivákom.
Pri príležitosti výročia usporiadal Klub dôchodcov Bôbar v Prievidzi v spolupráci s MO Matice slovenskej v Prievidzi v roku 2006 spomienkovú oslavu a výstavu o živote a diele J. Siváka. Organizátorka podujatia Anna Sabová pri tejto príležitosti povedala: „Aj keď Jozef Sivák nebol rodený Prievidžan, toto mesto i celý kraj mimoriadne pozdvihol, využil pritom svoj post poslanca parlamentu. Výstavu sme zorganizovali pri príležitosti jeho nedožitého 120. výročia narodenia, ale tiež preto, že náš klub sa stretáva práve v dome, ktorý si J. Sivák dal postaviť v Prievidzi, kde pôsobil ako školský dozorca.“ Na výstave sa zúčastnila aj Mária Sucháňová, jediná dcéra Jozefa Siváka, žijúca v Mníchove. Na otca si v dome svojho detstva zaspomínala: „O šiestej ráno už sedel za pracovným stolom. V polospánku som počula jeho ťukanie na písacom stroji, lebo si všeličo pripravoval vopred. Počas večerov bývali rôzne spoločenské podujatia. S mojou mamou chodili na recepcie, bankety, opery v Národnom divadle. Bol veľmi zaneprázdnený, že len cez dovolenky sme vlastne boli spolu.“
Dcéra Jozefa Sucháňa si pripomenula aj na povojnový osud „nežiaducej“ rodiny. „Keď sme sa v roku 1945 vrátili z „evakuácie“ v Piešťanoch, byt v Bratislave nám zabrali Rusi a „naši“ všetko vyhádzali a byt zapečatili. Nás deložovali. Otca zatvorili a nás s mamou prichýlili sestričky v kláštore. Otca po prepustení tiež prichýlili do kláštora. Potom nás v rámci „akcie B“ ako nepohodlné osoby vyviezli z mesta na vidiek,“.

Ocenenia:
1928 Rytiersky rad sv. Silvestra za rozvoj cirkevného školstva na Slovensku, vyznamenanie udelené pápežom Piom XI.

Tvorba

2003 Z mojich pamätí, Matica Slovenská, Martin, 349 s.

Svoje Pamäte koncipoval Jozef Sivák veľmi široko a plánoval ich rozvrhnúť do niekoľkých dielov, žiaľ, stihol dokončiť len prvú časť do roku 1924. I tak však Sivákove spomienky na detstvo v Liptovskom Mikuláši koncom 19. storočia a na mladosť v Ružomberku v časoch prvej svetovej vojny prinášajú čítavý a farbistý obraz Liptova na prelome storočí i viacero menej známych pohľadov na udalosti späté s domácimi pomermi a reáliami okolo vzniku Česko-Slovenskej republiky od človeka, ktorý "videl pod pokrievku." Sivákove memoáre dopĺňa štúdia Dr. V. Bystrického a dobu dokresľujú aj publikované dokumenty.

Počas svojho života sa Jozef Sivák podieľal na tvorbe mnohých školských úradov, gymnázií, odhaľoval pamätníky mnohým slovenským osobnostiam. Zostavil mnoho učebníc a kníh v slovenskom jazyku (napr.: Abecedár, čítanky pre všetky ročníky ľudových škôl, prírodopis, mravovedu...). Význam jeho učebníc bol nesmierny. Niektoré jeho knihy boli preložené do nemčiny a maďarčiny. Zakladal mnoho vedeckých, historických a katolíckych spolkov.
zdroj: www.matica.sk

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost