sk  |  en
Nedeľa | 20.05.2018, 19:45 | meniny: Bernard; zajtra: Zina
  • | Medzinárodný deň klinických experimentov

    Medzinárodný deň klinických experimentov vznikol vo Veľkej Británii v roku 2005. V ten deň roku 1747 britský lekár James Lind začal historicky prvý klinický test na liečbu skorbutu. Cieľom tohto medzinárodného dňa je zvýšenie povedomia o dôležitosti výskumu, podpora zdravotnej starostlivosti a zlepšenie klinickej praxe po celom svete.

  • | Medzinárodný deň stepu

    Medzinárodný deň stepu vznikol na základe iniciatívy Medzinárodnej stepárskej asociácie (ITA). V tento deň roku 1878 sa narodil americký černošský tanečník Bill „Bojangles“ Robinson, ktorý modernizoval step. Ide o druh tanca, ktorý sa tancuje väčšinou iba nohami. Chodidlá nôh pohybmi päty a špičky vyklepkávajú vďaka kovovým doštičkám na špeciálnej obuvi rýchly rytmus.

  • | Svetový deň masmédií

    Svetový deň masmédií a komunikačných prostriedkov, pripomína sa od roku 1966

doplňte alebo opravte informácie

PhDr. Jozef Škultéty ( 94 r.)

literárny kritik a historik, jazykovedec, prekladateľ, novinár

Kategória: spoločenské vedy, spisovatelia, novinári

* 25.11.1853 Potok

† 19.01.1948 Martin

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie strelec

čínske znamenie byvol

jubileum od úmrtia 70 r.

jubileum od narodenia 164 r.

Vzdelanie

1863 –1867 maďarské gymnázium, Rimavská Sobota
1867 – 1869 slovenské gymnázium, Revúca
1869 – 1871 učiteľská preparandia (maturita)
1872 učiteľský diplom; získal na štátnej preparandii v Kláštore pod Znievom
1874 – 1876 učiteľský ústav pre meštianke školy, štúdium pedagogiky, Budapešť; súčasne navštevoval prednášky z jazykovedy a histórie na filozofickej fakulte
1921 získal titul PhDr. h. c. na Karlovej univerzite v Prahe

Životopis

Jozef Škultéty uverejňoval svoju tvorbu aj pod pseudonymami: B. T.; B. Tatran; Jochmann; J. Š.; Šk; Náhradník; Polerecký; -ran; Slovák; Š.; Šk.

Pochádza z rodiny kožušníckeho majstra. Aktívne pôsobil na viacerých úsekoch kultúrneho a vedeckého života do neskorej staroby. Patrí k vedúcim osobnostiam slovenského národného hnutia, politického, kultúrneho, literárneho a vedeckého života na Slovensku, ktorého vývin usmerňoval viac ako polstoročie.

Národne sa prebudil a literárne sa začal prejavovať počas gymnaziálnych štúdií v Revúcej, kde prispieval do študentského časopisu Svit. Do literatúry vstúpil ako prozaik. Jeho tvorba však bola príliš závislá od pseudoromantizmu tzv. matičného obdobia. Od roku 1871 uverejňoval (Národné noviny, Dennica, Orol, Dunaj) poviedky s historickou a vlasteneckou tematikou. Ako redaktor Národných novín bol viackrát väznený (1899 a 1903 Vacov, 1900 a 1902 Banská Bystrica, 1909 Martin).

Literárnokritická činnosť je už spätá s nastupujúcou realistickou generáciou. Svoje úsilie o realizmus formuloval s Vajanským na začiatku literárnokritickej dráhy v Kritických listoch (Orol, 1880). Stal sa jedným z prvých kritikov tvorby svojich generačných druhov: Vajanského, Hviezdoslava, Kukučína, Šoltésovej, Vansovej. Sledoval aj tvorbu nastupujúcej mladej generácie – Podjavorinská, Tajovský, Timrava, Čajak. V literárnokritickej práci venoval veľkú pozornosť jazyku posudzovaných diel. Realizmus do slovenskej literatúry programovo uvádzal i svojimi prekladmi ruských autorov (N. V. Gogoľ, I. S. Turgenev, L. N. Tolstoj, A. P. Čechov a i.).

Prozaické ambície, slovanská a rusofilská orientácia ovplyvnili jeho prekladateľskú i redakčnú činnosť. V Slovenských pohľadoch sa zaslúžil o uvedenie diel okrem popredných ruských spisovateľov aj slovanských a inonárodných autorov. V edícii Románová bibliotéka vydal preklady diel N. V. Gogoľa, L. N. Tolstého, I. S. Turgeneva.

Ako literárny historik sa prejavoval najprv len príležitostne, neskôr uverejňoval výsledky svojho bádania v rubrikách Opravy textov literárnych diel a Príspevky a doplnky k životopisom slovenských spisovateľov. Veľkú pozornosť venoval najmä obdobiu národného obrodenia, kde jeho hodnotenie významu bernolákovskej literatúry, diela J. Hollého, zaradenie J. Kollára a P. J. Šafárika do slovenského literárneho kontextu patrí k nesporným kladom jeho literárnohistorickej práce.

Ako jazykovedec pôsobil najmä v dvoch smeroch: ako autor jazykovedných príspevkov z dejín jazyka a porovnávacej jazykovedy a ako redaktor Slovenských pohľadov, kde zaviedol rubriku Slovenský jazyk.

Pôsobenie
1871 – 1872 učiteľ, Sučany
1873 učiteľ, Vrútky
1876 budapeštiansky korešpondent Národných novín; pokus stať sa ich redaktorom bol neúspešný
1877 – 1879 aktuár na školskom inšpektoráte, Rimavská Sobota (pomáhal pri zostavovaní školských učebníc)
1879 – 1881 úradník v banke Slávia, Martin
1881 spolu s Vajanským redigoval obnovené Slovenské pohľady
1881 – 1919 redaktor Národných novín
1882 redigoval Slovenskú knižnicu
1885 spolu so S. H. Vajanským navštívil Rusko (Kyjev, Moskva, Petrohrad)
1890 – 1916 redaktor Slovenských pohľadov; roku 1893 sa stal aj ich vydavateľom
1902 zastupoval slovenských novinárov na slovanskom novinárskom zjazde v Ľubľane
1908 – 1909 redigoval Časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti
1908 – 1938 podpredseda Muzeálnej slovenskej spoločnosti (MSS)
1916 predseda Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku, Martin
1919 expert na mierovej konferencii v Paríži; s J. Vlčkom sa stal doživotným správcom Matice slovenskej
1920 redigoval Letopis Matice slovenskej
1921 – 1923 profesor na Filozofickej fakulte UK, Bratislava
1927 redaktor Národných novín
1932 – 1934 redigoval Zborník Matice slovenskej
1938 – 1948 predseda MSS

Zásluhy
  • Venoval sa literárnokritickej práci hlavne na stránkach Slovenských pohľadov a Národných novín, kde interpretoval diela reprezentantov realistickej tvorby a svojich generačných druhov (Hviezdoslav, Vajanský, Kukučín, Šoltésová, Vansová), ako aj tvorbu nastupujúcich spisovateľov (Tajovský, Timrava, Podjavorinská).
  • Vedomosti o slovenskom kultúrnom vývine a jeho predstaviteľoch rozširoval v početných životopisných portrétoch a nekrológoch.
  • V protiklade s Vlčkovou koncepciou sa zaslúžil o objektívne zhodnotenie bernolákovskej spisby, osvetlil význam druhej bernolákovskej generácie na čele s M. Hamuljakom, jeho spolupráce s Jánom Kollárom a Pavlom Jozefom Šafárikom. Stálu pozornosť venoval reprezentantom štúrovskej literatúry (Ján Botto, Samo Chalupka, Janko Kráľ, Andrej Sládkovič).

    Tvorba

    Literárnohistorické práce
    1911 A tót irodalom története (napísané na výzvu L. Asbótha)
    1928 O Slovákoch

    Vedecké dielo
    1920 Stodvadsaťpäť rokov zo slovenského života

    Jazykovedné práce
    1902 Cudzie slová v slovenčine

    Edičné práce – spisy
    1892 Pavol Országh Hviezdoslav
    1897 Veniec slovenských národných piesní
    1899 1900 Andrej Sládkovič
    1908 Ján Hollý
    1909 Ján Botto
    1910 Martin Kukučín
    1912 Samo Chalupka

    Iné
    1925 Leng a zászló! (Zástava veje!)
    1928 Nehaňte ľud môj!
    1929 O bývalom Uhorsku
    1931 Ešte raz o bývalom Hornom Uhorsku

    Preklady
    1883 Taras Buľba (Gogoľ)
    1883 Meteľ (Tolstoj)
    1885 V predvečer (Turgenev)
    1889 Rozprávky (Tolstoj)

    Výbery
    1968 Dejiny slovenskej literatúry
    1970 Plody pravdy národnej (literárnokritické práce)
    1973 Vôňa domoviny (literárnohistorické práce)
  • zdroj: Encyklopédia Slovenska, V. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1981; Encyklopédia spisovateľov Slovenska, Obzor – Bratislava, 1984;Matica slovenská; spracovala Viola Tóthová

      Mapa

    kontaktujte nás

    tip na osobnost