sk  |  en
Štvrtok | 18.07.2019, 23:42 | meniny: Kamila; zajtra: Dušana

doplňte alebo opravte informácie

Jožo Nižnánsky ( 72 r.)

spisovateľ, básnik, novinár, prekladateľ, vydavateľ spoločenského obrázkového týždenníka Nový svet

Kategória: spisovatelia, novinári

* 30.08.1903

† 07.03.1976 Bratislava

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie panna

čínske znamenie zajac

jubileum od úmrtia 43 r.

jubileum od narodenia 115 r.

Vzdelanie

1910 -1914 Ľudová škola v rodisku, Zavare a v rumunskom Satu Mare /v tom čase Szatmár Németi/
1915 - 1918 nižšie triedy gymnázia v Svätom Jure pri Bratislave
1919 - 1922 vyššie triedy gymnázia v Trnave
1922 - 1923 Právnická fakulta na bratislavskej univerzite, štúdium nedokončil

Životopis

Literárnu činnosť začal ako básnik v okruhu generačnej skupiny združenej okolo časopisu Vatra. Prispieval však aj do Mladého Slovenska, DAV-u a Slovenského diela. Jeho poézia sa tematicky viaže na oslavu života roľníckych predkov a civilizačného procesu.
Dňa 1.1.1923 sa stal redaktorom Slováka, čo rozhodlo o definitívnom prerušení vysokoškolských štúdií, pretože sa naplnil jeho životný sen robiť novinárčinu. V týchto novinách redigoval Nedeľnú prílohu a rubriku Kultúra a umenie. Po roku však z novín odchádza v dôsledku konfliktu s vedením pre rozdielnosť názorov.
Jožo Nižnánsky sa najvýraznejšie do dejín slovenského novinárstva a žurnalistiky zapísal ako redaktor novín Slovenská politika. V tomto agrárnickom periodiku pôsobil od júna 1924 až do októbra 1939. V novinách sa venoval najmä kultúrnym rubrikám, kde sa odrážal jeho vlastný spisovateľský naturel, či išlo o besednicu alebo nedeľné beletristické prílohy. Popritom v rokoch 1929 - 39 pôsobil i ako externý redaktor spoločenského obrázkového týždenníka Nový svet a v rokoch 1931 - 37 redigoval Slovenský týždenník.
Svoju vlastnú tvorbu venoval písaniu veršov, ktorú zavŕšil v roku 1928 vydaním zbierky – súboru sociálno - vitalistických veršov Medzi nebom a zemou. Túto básnickú zbierku, ktorá bola jeho literárnym debutom, prijala literárna kritika veľmi priaznivo. Písanie veršov  neskôr nahradili pôvodné i prekladové beletristické žánre, uverejňoval aj literárne a divadelné kritiky a články z kultúrneho diania.
Novinárske povolanie orientoval najmä na žánre, ktorými mohol bezprostredne nadviazať kontakt s masovým čitateľom, až sa dostal k písaniu historicko-dobrodružných románov, ktoré boli uverejňované na pokračovanie doma i v zahraničí. Pred vydávaním románov Joža Nižnánskeho bol náklad Slovenskej politiky stanovený na 2 000 výtlačkov a noviny zápasili o holú existenciu. Vďaka jeho románom sa zvýšil náklad na v tom čase neuveriteľných 40 000 exemplárov. Temer každý rok ponúkol svojmu periodiku nové dielo.
V intenciách tzv. ľudového čítania a inoliterárnych vzorov (A. Dumas, M. Jókai, H. Sienkiewicz a i.) spájal v románoch rozprávačský talent s pohotovosťou žurnalistu. Zdôrazňujúc väčšmi oddychovú ako esteticko-poznávaciu funkciu diela, beletristicky spracúval širokú škálu motívov histórie i fantázie, domova i cudzieho sveta, lásky a boja, hrdinstva i zbabelosti, pričom konflikty dobra a zla štylizoval v zmysle spontánneho víťazstva zásad historickej spravodlivosti. Hľadal témy svojich románov skôr v epizodických ako v určujúcich faktoch slovenských dejín 16. až 19. stor. Dej pritom podriaďoval fantazijným rozlohám rozprávačskej invencie a historických faktov sa pridržiaval iba rámcovo.
Koncom  roku 1939 prechádza denník Slovenskej politiky pod vydavateľstvo Slovák. Pre svoje protifašistické zmýšľanie dostáva v tomto vydavateľstve druhý krát výpoveď.
Od roku 1939 sa prejavili jeho organizátorské schopnosti pri vydávaní spoločenského obrázkového, spoločenského a kritického týždenníka Nový svet, ktorého bol majiteľom a zodpovedným redaktorom. Sprvu vychádzal s prílohou Slovenský rozhlas, od r.1940 s bohatou románovou prílohou. Tento časopis sa zaradil k populárnym a najčítanejším periodikám vojnového obdobia. Aj v ňom sa Jožo Nižnánsky držal svojich pevných zásad slúžiť čitateľom /nie politickým stranám/. V apríli 1945 po obsadení Bratislavy Červenou armádou sa dostáva na niekoľko mesiacov do väzenia, a to po krivom obvinení o údajnej spolupráci s ústredňou štátnej bezpečnosti. Uvedený zásah do jeho života má za následok i zánik týždenníka Nový svet.
Od roku 1945 pôsobí ako šéfredaktor časopisov Čas v obrazoch a Demokratický týždenník, ktoré v tomto období vydávala Demokratická strana.
V roku 1948 sa stal zamestnancom vydavateľstva Práca, v rámci ktorého bol redaktorom Života v obrazoch a od roku 1950 redaktorom Života /nástupcami Času v obrazoch/ a potom redaktorom Sveta socializmu. Z redakcie tohto časopisu však v období vrcholiaceho stalinizmu a schematizmu musel (r.1953), ako politicky nespoľahlivý odísť.
Od roku 1953 do roku 1957 bol zamestnaný vo vydavateľstvách pre deti a mládež ako redaktor a prekladateľ.
V 50. rokoch minulého storočia ako nepotrebný románopisec, publicista a redaktor sa živil prekladateľskou činnosťou, ktorej sa venoval už od roku 1923. Prekladal predovšetkým prózu z francúzskej, maďarskej, nemeckej a ruskej literatúry. Situácia v prospech Joža Nižnánskeho sa zmenila po páde stalinizmu a kultu osobnosti, schematizmu a bezprávnych totalitných praktík. Po zdĺhavých procedúrach ho v roku 1957 prijali za člena Zväzu československých spisovateľov v Bratislave. V tomto roku však v dôsledku zdravotných problémov odchádza do predčasného dôchodku. V ďalších rokoch života sa venuje predovšetkým úpravám svojich románov, ktorými sa chcel viac priblížiť potrebám čitateľov.
O romány Joža Nižnánskeho je stály záujem i po 70. rokoch od ich prvých vydaní. I v súčasnosti vychádzajú v reedícii a to doma i v zahraničí. Prežil mnohých spisovateľov, ktorí sú napriek „vysokým umeleckým ambíciám“ v zabudnutí. Patrí medzi najčítanejších slovenských spisovateľov a román Čachtická pani je možné vnímať ako najväčší slovenský bestseller. Jeho novinárske, redaktorské a publicistické aktivity ho radia medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej žurnalistiky 20. storočia.

Pôsobenie
1923 - 1924 redaktor v ústrednom orgáne HSĽS Slovákovi
1924 - 1939 redaktor v denníku agrárnej strany Slovenská politika
1939 - 1943 redaktor v ústrednom orgáne HSĽS Slovákovi
medzitým
1929 - 1939 externý redaktor spoločenského obrázkového týždenníka Nový svet
1939 - 1945 majiteľ spoločenského obrázkového týždenníka Nový svet
1931 - 1937 redigoval Slovenský týždenník
1945 - 1948 šéfredaktor časopisov Demokratickej strany Čas v obrazoch a Demokratický týždenník
1948 - 1951 redaktor vo vydavateľstve Práca
1952 - 1957 redaktor Sveta socializmu, Slovenského nakladateľstva detskej literatúry a Mladých liet

Ocenenia
1935 Cena Václava Beneša Třebízskeho

Tvorba

Poézia
1928 Medzi zemou a nebom
1973 2. doplnené vydanie zbierky Medzi zemou a nebom

Romány
1932 Čachtická pani
1933 Dobrodružstva Mórica Beňovského
1934 Spišské tajomstvo
1934 Cholera
1935 Krásna Hedviga
1935 Studňa lásky
1937 Žena dvoch mužov
1937 Právo prvej noci
1938 Trnava ruža krvavá
1938 Proti kaštieľu
1960 Bojnické kamenné dukáty
1971 Lásky Žofie Bosniakovej

Preklady z francúzštiny
1929 G. Sandová: Víťazná láska
1930 G. Leroux: Syn troch otcov

Preklady z maďarčiny
1956 G. Gárdonyi: Jágerské hviezdy
1960 I. Köszegi: Dievča z Pešti
1964 M. Szabó: Maškarný ples
1967 J. Heltai: Jaguár

Preklady z nemčiny
1929 Rozprávky z tisíc a jednej noci

Preklady z ruštiny
1951 L. Lagin: Patent „AW“
1952 S. Üstüngel: V žalári a na slobode
1952 K. Sedych: Dauria
1953 S.N. Sergejev-Censkij: Boj o Sevastopol
1953 I. Muratov: Zore nad Bukovinou
1954 L. Vajsenberg: Mladšia sestra
1954 K. Helteš: Albrecht Durer
1954 J. Bessonov: Rodina drevorubačov
1955 V.A. Osejevová: Vasiok Trubačov a jeho kamaráti, 3.diel
1955 A. Gudaitis-Guzevičius: Pravda kováča Ignotasa
1958 T.S. Aksakov: Detské roky Bagrovho vnuka
1960 A. Kopťajevová : Chirurg Aržanov
1961 A. Kopťajevová : Priateľstvo
1961 A. Kopťajevová : Túžba
1962 O. Betlen: Život v ríši smrti
1964 J.M. Koroľko: Tajomstvá vojny, 2.diel

Monografie a štúdie o autorovi
Ivan Sulík: Vývinová problematika populárnej prózy. Slovenská literatúra č.25/1978.
Vladimír Petrík: Dobrodružstvá podľa Nižnánskeho. Slovenské pohľady 8/1983.
Štefan Drug: Nižnánsky z inej strany. Slovenské pohľady 2/1984.
Ivan Mojík: Na nebi slovenskej literatúry. Romboid 10/1993.
Vladimír Petrík: Básnik Jožo Nižnánsky. Biografické štúdie 30/2004, SNK Martin.
Štefan Drug: Z literárnej biografie Joža Nižnánskeho. Biografické štúdie 30/2004, SNK Martin.
Ivan Sulík: Historicko-dobrodružný román. Biografické štúdie 30/2004, SNK Martin.
Peter Liba: Jozef Nižnánsky v kontexte populárnej prózy v medzivojnovom období. Biografické štúdie 30/2004, SNK Martin.
Pavol Parenička: Novinár, redaktor a publicista Jožo Nižnánsky. Biografické štúdie 30/2004, SNK Martin.
Augustín Maťovčík: Dokumenty o Jozefovi Nižnánskom v Archíve literatúry a umenia SNK. Biografické štúdie 30/2004, SNK Martin.
zdroj: Encyklopédia spisovateľov Slovenska, Obzor – Bratislava, 1984; Encyklopédia Slovenska, IV. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1980; P. Parenička: Novinár, redaktor a publicista Jožo Nižnánsky, Biografické štúdie 30, SNK Martin 2004; rodinný archív Joža Nižnánskeho; spracoval Ing. František Nižnánsky

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost