sk  |  en
Streda | 22.01.2020, 09:41 | meniny: Zora; zajtra: Miloš

doplňte alebo opravte informácie

Jur Hronec ( 78 r.)

matematik svetovej úrovne

Kategória: prírodné vedy

* 17.05.1881 Gočovo, okres Rožňava

† 01.12.1959 Bratislava

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie býk

čínske znamenie had

jubileum od úmrtia 60 r.

jubileum od narodenia 138 r.

Vzdelanie

V rokoch 1908 - 1914 študoval v Göttingene, Giessene, Berlíne, vo Švajčiarsku a v Paríži, v rokoch 1922 - 1923 v Prahe, Göttingene a Giessene. Doktorskú dizertačnú prácu z oblasti diferenciálnych rovníc obhájil roku 1912 v Giessene.
Jur Hronec sa habilitoval na Karlovej univerzite v Prahe roku 1923.

Životopis

Ušľachtilé ľudské vlastnosti a svedomitá zodpovednosť v práci charakterizujú osobnosť vedca akademika Jura Hronca.

Vyrastal v skromných pomeroch. Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, kde sa ho ujal profesor Ľ. Schlesinger. Po úspešnom ukončení univerzity pôsobil v rokoch 1906 – 1922 s menšími prestávkami, keď bol na študijných pobytoch v zahraničí, na gymnáziu v Kežmarku.

V rokoch 1924 - 1939 pôsobil ako profesor matematiky na Českej vysokej škole technickej v Brne. Pedagogická práca na tejto škole určuje jeho ďalšie vedecké zameranie. Poznáva dôležitosť matematiky v prírodných vedách a vo vedách technických, preto svoj výskum aplikuje na technické problémy.

Celoživotné dielo akademika Hronca sa dotýka troch oblastí činnosti: vedecká, pedagogická, verejná.

Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Venoval sa štúdiu problémov Fuchsovej teórie lineárnych diferenciálnych rovníc a zovšeobecnil ich. Je autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc, z nich najvýznamnejšie sú: Algebraické rovnice a ich použitie na analytickú geometriu (1923, 1949), Lineárne diferenciálne rovnice obyčajné (1938), Diferenciálny a integrálny počet I, II (1941, 1957) - prvá slovenská vysokoškolská učebnica matematiky, Diferenciálne rovnice I, II (1956 - 1958) a veľa vedeckých prác publikovaných v časopisoch. Prednášal na mnohých celoštátnych a medzinárodných konferenciách a sympóziách. Počas celej svojej vedeckej a pedagogickej pôsobnosti bol v kontakte s matematikmi v zahraničí a veľmi aktívne spolupracoval s českými matematikmi.

Význam osobnosti učiteľa zdôraznil J. Hronec vo svojich pedagogických prácach: Matematika ako prostriedok výchovy (Kluž, 1906), Vyučovanie a vyučovacia osobnosť (1923), Učiteľova osobnosť (1926).

Akademik Jur Hronec má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Na jar 1936 bol Jur Hronec iniciátorom Akcie za vybudovanie slovenských vysokých škôl. Na jej zakladajúcej schôdzi bol zvolený za predsedu. Na jeseň 1936 sa stal predsedom Akčného výboru pre vybudovanie vysokej technickej školy na Slovensku. Táto aktivita bola úspešná - v júni 1937 bol národným zhromaždením prijatý zákon o vytvorení Techniky so sídlom v Košiciach. Jur Hronec bol 4. augusta 1938 zvolený za jej prvého rektora. Keď Košice pripadli Maďarsku, SVŠT sa premiestnila najprv do Prešova, potom do Martina a nakoniec do Bratislavy. V roku 1940 sa podieľa na zriadení Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity Vysokej školy obchodnej v Bratislave a stal sa jej prvým dekanom. V roku 1946 bol predsedom komisie pre založenie Vysokej školy poľnohospodárskej a lesníckej v Košiciach a v tom istom roku položil základy Pedagogickej fakulty v Bratislave (dekanom bol v rokoch 1946 - 1948). Veľkú starostlivosť venoval katedre matematiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorej bol dlhé roky vedúcim. V roku 1953 sa stal akademikom SAV. V roku 1956 mu bol udelený titul DrSc., v rokoch 1945 - 1954 bol predsedom Matice slovenskej, v roku 1945 predsedom Umeleckej a vedeckej rady, v roku 1946 sa stal predsedom Slovenského múzea v Bratislave. Veľkú pozornosť venoval aj stredoškolskej mládeži. Z jeho iniciatívy a za spolupráce viacerých matematikov sa na Slovensku organizovali matematické súťaže pre stredoškolákov. Tieto potom pracovali od roku 1951 v rámci Matematickej olympiády.

Akademik J. Hronec mal od počiatku vrelý vzťah k Jednote matematikov a fyzikov. Bol prvým slovenským matematikom, ktorý korešpondoval s Jednotou českých matematiků a v roku 1921 sa stal jej členom. Položil základy pôsobenia Jednoty na Slovensku. Keď bol v roku 1956 ustanovený Slovenský výbor JČSMF, bol zvolený za jeho predsedu. Aktívne sa podieľal na podujatiach Matematicko-fyzikálnej spoločnosti v Bratislave, keď počas vojny Jednota z politických príčin nemohla vyvíjať činnosť.

Akademik J. Hronec má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Odchoval takmer dve generácie slovenských matematikov. Jeho vedecká, pedagogická a organizačná činnosť bola ocenená viacerými štátnymi a vedeckými vyznamenaniami. Jednota československých matematikov a fyzikov mu v roku 1959 ako prvému svojmu členovi udelila vyznamenanie Čestný člen. V roku 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V roku 1971 bola verejnosti sprístupnená izba v jeho rodnom Gočove. V roku 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu Univerzity Komenského v Bratislave s nápisom JUR HRONEC, SLOVENSKÝ MATEMATIK, PEDAGÓG A VEREJNÝ ČINITEĽ, (1881 - 1959), v Bratislave je po ňom pomenované gymnázium na Novohradskej ulici, ako aj internát SVŠT na Bernolákovej ulici.

Zomrel 1. decembra 1959 v Bratislave. Je pochovaný v rodnom Gočove.

Ocenenia:

1959 Čestný člen Jednoty československých matematikov a fyzikov
1962 Zlatá medaila J. A. Komenského (in memoriam)
zdroj: Matematický ústav Slovenskej akadémie vied

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost