sk  |  en
Piatok | 26.04.2019, 02:12 | meniny: Jaroslava; zajtra: Jaroslav
  • | Svetový deň dierkovej fotografie

    Svetový deň dierkovej fotografie - Svetový deň dierkovej fotografie sa pripomína od roku 2001. Ide o udalosť vytvorenú na podporu a oslavu umenia dierkových fotografií, ktoré sú vytvorené bez objektívu, len cez malú dierku. Tento deň je príležitosťou ukryť sa pre technologickým svetom, v ktorom žijeme, a stať sa svedkom prostého aktu tvorby fotografie.

  • | Svetový deň duševného vlastníctva

    Svetová organizácia duševného vlastníctva WIPO, oslavuje sa od 2001

  • | Svetový deň modlitieb za kňazské a rehoľné povolania

    Svetový deň modlitieb za kňazské a rehoľné povolania je oslavou povolania a poslania kňazov a zasvätených osôb, ktorí svoj život zasvätili viere v Ježiša Krista a službe blížnym.

doplňte alebo opravte informácie

Juraj Langsfeld ( 23 r.)

Slovenský národovec, dobrovoľnícky dôstojník (poručík) v Hurbanovom vojsku, učiteľ, bol popravený v Kremnici 22.6.1849

Kategória: spoločnosť, armáda

* 16.10.1825 Slovensko, Sučany

† 22.06.1849 Slovensko, Kremnica

Slovensko

1

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie váhy

čínske znamenie kohút

jubileum od úmrtia 169 r.

jubileum od narodenia 193 r.

 

všeobecné informácie

Vzdelanie

Študoval na evanjelickom lýceu v Kežmarku a na ev. kolégiu v Prešove.

Životopis

Narodený v Sučanoch. Dobrovoľnícky dôstojník, učiteľ. Matka chcela mať z neho kňaza. Ale chudoba rodičov znemožnila Jurajovi dokončiť štúdiá. Učiteľ v Žabokrekoch a v Martine.

Po vypuknutí revolúcie v roku 1848 prívrženec štúrovského hnutia, za čo ho uhorské úrady na jeseň 1848 uväznili. Po príchode slovenských dobrovoľníkov do Turca v januári 1849 vstúpil do ich zboru, poručík, veliteľ čaty, v bojoch preukázal veliteľské schopnosti a odvahu. Po rozpustení zboru v polovici apríla 1849 sa s ďalšími jeho príslušníkmi z Turca a Liptova vrátil cez Halič na Oravu, aby pokračovali v boji, 28.4.1849 pri dolnom Kubíne porazení. Skrývali sa v horách, 12.5.1849 prepadli v kraľovianskej doline jednotku uhorskej domobrany pod velením H. Görgeya, spomalili jej ústup pred ruskou armádou, nakoniec ustúpili presile. Opäť sa skrýval, 20.6. ho vlastný strýko vyzradil za odmenu 300 zlatých.

Spolu s ďalšími zajatými bol potom v okovách hnaný, ako odstrašujúci prípad pre všetkých, hore Turcom. Ráno 22. júna dlhou chôdzou umorení došli do Kremnice. Görgey nariadil ihneď vyšetrovanie a náhly vojenský súd.

Žaloba znela: „Búril slovenský ľud, volal ho do zbrane a i sám so zbraňou v ruke povstal proti zemským pánom, proti Maďarom, zákonom a krajine Uhorskej“. Pred vojenským súdom v Kremnici, ktorému predsedal H. Görgey, potvrdil vernosť slovenskému národu a ideálom za ktoré bojoval. Odmietol milosť ponúknutú za zrieknutie sa revolučných ideálov a vodcov politického života. Do dnešných dní znejú Jurajove nezabudnuteľné slová pred súdom: „Teraz ma súdia nepriatelia, ale budú ma niekedy súdiť i Slováci a u tých by som nechcel prepadnúť!“.

Odsúdený na trest smrti obesením, popravný pred svojími spolubojovníkmi a obyvateľmi Kremnice. Vo svadobnej košeli od svojej nevesty Zuzky sa ho kremnický šarha pokúsil popraviť. Ale povraz aj s telom sa zošmykol až na zem. V hrôzostrašnom divadle pred plačúcim davom bol až na tretí krát, za pomoci uhorského vojaka Juraj Langsfeld vo veľkých mukách popravený.

Po porážke revolúcie symbolicky slávnostne pochovaný slovenskými dobrovoľníkmi. Dňa 28. októbra 1849 zastalo nad hrobom 30 stotín dobrovoľníkov a kňaz i učiteľ Juraja Langsfelda Ondrej Hodža. Slovami Jána Kollára: „Pre muža za národ čestne padnúť je toľko, ako zvíťaziť". Nad hrobom bol postavený pomník a zasadené dve lipy. Odkaz hodný úcty.

Podnet na postavenie pomníka nad takmer už neviditelným hrobom dali: krajan Langsfeldov, bývalý župan košický dr. Pavel Fábry a spisovatel Jozef Gregor – Tajovský. Myšlienka našla ohlas v odbore Matice slovenskej v Kremnici, ktorá vybudovala pomník za pomoci pracovníkov Mincovne v Kremnici pod vedením Ing. Horáka a obyvatelov mesta, s financným prispením dr. Fábryho sumou 5.000,- korún. Pomník bol slávnostne odhalený 28. októbra 1922.

Rodný dom v Sučanoch sa nachádza na ulici pomenovanej podľa neho, teda na ulici Ďurka Langsfelda číslo 13. Je to jedna z mála pamiatok, ktorá sa viaže na udalosti revolučných rokov 1848-1849. Evidovaný je v zozname kultúrnych nehnuteľností. V súčasnosti sa v tejto budove nachádza stála muzeálna expozícia, v ktorej je zahrnutá história obce.

Juraj Langsfeld patrí nepochybne medzi osobnosti, ktoré významným spôsobom ovplyvnili revolučné dianie v Turci. Ostal bojovníkom do posledných chvíľ svojho života a jeho krátky život je skutočným príkladom vlastenectva a úprimných citov
k svojmu národu.

 

ostatné informácie

"Teraz ma súdia nepriatelia, ale budú ma niekedy súdiť aj Slováci a u tých by som nechcel prepadnúť!"

 

galéria

posledná aktualizácia 21.10.2015

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost