sk  |  en
Utorok | 23.07.2019, 00:59 | meniny: Oľga; zajtra: Vladimír

doplňte alebo opravte informácie

Margita Pauliny-Tóthová ( 75 r.)

spisovateľka, prekladateľka, publicistka, priekopníčka ženského hnutia

Kategória: spisovatelia

* 06.07.1873 Slovensko, Ružomberok

† 22.10.1948 Martin

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie žena

znamenie rak

čínske znamenie kohút

jubileum od úmrtia 70 r.

jubileum od narodenia 146 r.

Vzdelanie

- vzdelanie získala v ženských školách

Životopis

Prozaička a prekladateľka Margita Pauliny-Tóthová pochádzala z Ružomberku, kde sa narodila v roku 1873 rodičom Jánovi Milcovi a Oľge Milcovej, rod. Makovickej. Študovala na ženských školách v Nemecku, kde si osvojila viaceré cudzie jazyky (nemčinu, angličtinu, francúzštinu). Navštevovala aj školu mníšok rádu vincentiek v Žiline, kde sa vyučovalo väčšinou po maďarsky, počas štúdia vo vestfálskom Hildene navštevovala koncerty, divadlá, výstavy a absolvovala prázdninové pobyty v Anglicku a Škótsku v rodinách spolužiačok.
Priekopníčka ženského hnutia venovala veľkú časť svojho života vzdelávaniu slovenských žien.

Počas nevyliečiteľnej choroby manžela Žigmunda Paulinyho-Tótha, národohospodára, si na živobytie zarábala písaním zvestí, článkov, recenzií a besedníc do Rovniankových americkýh časopisov. Po manželovej smrti pôsobila od roku 1906 ako úradníčka Tatra banky v Martine, od roku 1918 v štátnej správe ako úradná prekladateľka a tlmočníčka.
Literárnej tvorbe sa začala venovať na radu J. Škultétyho. V roku 1911 vydala pod pseudonymom Anna Jánovská knihu čŕt a poviedok pod názvom Pastierča, v ktorej kultivovaným fejtonistickým štýlom apelovala na súcit so ženami a s deťmi. V 30. rokoch uverejňovala v Živene, Slovenských pohľadoch a v Národných novinách spomienkové črty na významné osobnosti slovenského kultúrneho života, ako boli E. M. Šoltésová, P. V. Rovnianek, J. Škultéty, A. Z. Pietrová či O. Šoltésová.

Ťažiskom práce Margity Pauliny-Tóthovej boli preklady, ktoré vychádzali na pokračovanie v Slovenských pohľadoch a v Živene. Prvým úspešným prekladom bolo Bjornsonovo Rybárča z roku 1908. Knižne vyšli aj jej ďalšie preklady: Kiplingova kniha Z indických chrastí (neskôr pod názvom Kniha džungle), romány L. C. Douglasa Mimo mesta a F. Montgomeryovej Neporozumený, ktoré sa vyznačovali kultivovaným a bohatým jazykom.

Existenčné starosti, túžba po finančnej nezávislosti a diskriminačné skúsenosti bankovej úradníčky priviedli Margitu Pauliny-Tóthovú k myšlienkam feminizmu a ženského hnutia. Od roku 1896 bola členkou Živeny, od roku 1909 pôsobila ako jej podpredsedníčka a zástupkyňa slovenských žien na ženskom medzinárodnom kongrese v Prahe. Vykonávala aj podsprávcovskú funkciu v účastinnej spoločnosti Lipa. Po vzniku ČSR zohrala úlohu pri prípravách gazdinskej školy Živeny v Martine, keď sa v roku 1919 stala členkou jej samostatného školského výboru. Na základe poznania pomerov a možností žien v zahraničí, predovšetkým v Nemecku a v Anglicku, bojovala za emancipáciu, rovnoprávnosť, právo na vzdelanie i volebné právo slovenských žien.

Tvorba

1911 Pastierča

Preklady:

1909 Rybárča (B. Björnson)
1922 Mimo mesta (L. C. Douglas)
1922 Neporozumený (F. Montgomeryová)
Kniha džungle (R. Kipling)
zdroj: Lexikón slovenských žien, Slovenská národná knižnica, Martin, 2003, s. 185 – 186; www.saske.sk. Spracovala Zlatica Mokrá

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost