sk  |  en
Sobota | 16.02.2019, 11:01 | meniny: Ida, Liana; zajtra: Miloslava

doplňte alebo opravte informácie

Martin Braxatoris-Sládkovičov ( 71 r.)

básnik, prozaik, redaktor, prekladateľ

Kategória: spisovatelia

* 02.05.1863 Banská Bystrica - Radvaň

† 26.08.1934 Senica

Slovensko

0

domovský štát Slovensko

pohlavie muž

znamenie býk

čínske znamenie prasa

jubileum od úmrtia 84 r.

jubileum od narodenia 155 r.

Vzdelanie

1874 základá škola, Radvaň
1874 – 1979 gymnázium, Banská Bystrica
1979 – 1882 lýceum
1882 štúdium teológie, Bratislava
1885 štúdium teológie, Rostock
1886 – 1887 univerzita v Lipsku

Životopis

Martin Miloš Braxatoris bol slovenský spisovateľ, redaktor, prekladateľ. Narodil sa v roku 1863 v Banskej Bystrici – Radvani. Jeho otec bol významný slovenský básnik Andrej Sládkovič, matka Antónia Júlia rod. Sekovičová, mal dvoch bratov a dve sestry. S manželkou Matildou, rod. Štollmanovou, mal dve dcéry a troch synov.
Základnú školu navštevoval v rodnej Radvani, v rokoch 1874 - 1879 absolvoval gymnázium v Banskej Bystrici, nasledujúce tri roky študoval na lýceu. Od roku 1882 sa venoval štúdiu teológie v Bratislave, v Rostocku a na univerzite v Lipsku. V roku 1887 bol Martin Braxatoris vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil u Andreja Seberíniho v Nadlacu (Rumunsko), krátko u Fridricha Baltíka v Liptovskom Mikuláši a Jána Lešku v Brezovej pod Bradlom, od roku 1892 bol evanjelickým farárom v Senici, kde pôsobil až do svojej smrti.
Martin Braxatoris-Sládkovičov písal národnú a náboženskú reflexívnu lyriku, žánrové obrázky, kratšiu žánrovú a biblickú epiku, náboženské piesne a kázne. V časti poézie inklinoval k náboženskému didaktizmu, k veršovanej vierouke (Ratoliestky z hory Olivetskej I., II., III.), v epike mu bola vzorom Hviezdoslavova poézia (vplyv Hájnikovej ženy v skladbe Hôr kráska).
Svojou tvorbou podstatne zasiahol do literatúry pre deti, jeho tvorba pre deti rešpektovala záujmy detského čitateľa (Zo života mladých, Drobné kvieťa, Vtáčí džavot, Hŕstka kláskov). Ďalší vývin tejto spisby na Slovensku podnetne ovplyvnil básňami z reálneho života, zaznamenanými hrami a zábavami detí, v ktorých sa vyhýbal didaktickým tendenciám. V humoristickej poézii pre deti staval zväčša na situačnej komike, ktorá tvorila sprievodný text k uverejňovaným ilustráciám.
Venoval sa tiež literatúre pre mládež. V rokoch 1907 - 1914 redigoval Noviny mladých. Ako redaktor tohto literárneho mesačníka podnecoval detských čitateľov k vlastnej tvorbe, z ktorej publikoval ukážky.
Tvoril prevažne poéziu, ktorú publikoval časopisecky, neskôr v zbierkach. Literárne práce uverejňoval od roku 1887 v Černokňažníku, Letopise Živeny, Cirkevných listoch a kalendároch. Súbor z časopiseckých prác vydal v troch zväzkoch pod názvom Ratoliestky z hory Olivetskej.
Vydal aj tri zväzky kázní. Bol zostavovateľom Agendy z roku 1922.
Prekladal z ruskej, nemeckej a maďarskej literatúry (Petöfy, Vörösmarty, Arany a i.), väčšina jeho prekladov vyšla v časopisoch (básne Chomiakova, Puškina, Schillera, Goetheho, z ktorého preložil celého Fausta). Knižne vydal preklady z diela Gogoľa, Puškina, Turgeneva, Aksakova, Twaina. V rukopise zanechal alegoricko-symbolické päťdejstvové libreto Esther. Z jeho diela je ešte významná dráma Popelka a z cirkevnej spisby História cirkve evanjelickej a.v. senickej.

Tvorba

Poézia:
1903, 1921, 1926 Ratoliestky z hory Olivetskej 1. - 3., Lipt. Mikuláš
1921 Zo života malých
1922 Drobné kvieťa, Trnava
1922 Vtáčí džavot, Trnava
1925 Hŕstka kláskov, Trnava
1925 Richtárov zaťko, Trnava

Výber:
1918 Verše I., Trnava

Dráma:
1922 Popelka, Lipt. Mikuláš

Preklady:
1922 Gogoľ N. V.: Starosvetskí statkári, Trnava
1925 Aksakov S.T.: Mladí manželia v Bagrove, Trnava
1925 Puškin A.S.: Dubrovský, Trnava
1928 Gogoľ N.V.: Portrét, Trnava
1928 Turgenev I.S.: Denník zbytočného človeka, Trnava
1928 Turgenev I.S.: Šľachtické hniezdo, Trnava
1929 Twain M.: Dobrodružstvá Toma Sawyera, Trnava (s J. Detrichom)

Cirkevná literatúra:
1905, 1906, 1907 Na Golgate 1. -3., Lipt. Mikuláš
1922 História cirkve evanjelickej a.v. senickej, Myjava

Rukopisy:
Verše 2, Esther a i. (Slovenský biografický slovník, Matica slovenská, Martin, 1986)
Tri odpovede. (Cyklus 2 - 3 hlasných zborov a capella na slová Martina Braxatorisa), hudba Alfréd Zemanovský, vydal Opus, Bratislava, 1971
Jesenná nálada (Úryvok z elégie "Čo šepká zem", Antológia slovenskej poézie prvej polovice 20. storočia), vydal Tatran, Bratislava, 1976

Zhudobnené básne:
1928 Hasičský pochod (hudba Karol Cobori)
1931 Na Bradle zádumčivom (spev pre mužský zbor, hudba M. Schneider Trnavský)
1932 Otčina krásna (hymnický spev pre mužský zbor, hudba hudba Pavel Petrík)
1937 Hor´sa, junač (hudba Hynek Bím)
zdroj: www.snk.sk; www.ep.edu.sk; www.binderovci.sk

  Mapa

kontaktujte nás

tip na osobnost