Bol spoluzakladateľom filmového festivalu Etnofilm vo Valašskom múzeu v prírode v Rožnově p. R. a neskôr Etnofilmu Čadca pri Kysuckom múzeu (od 1980), na ktorom získal štyrikrát Hlavnú cenu. Napísal niekoľko štúdií a statí do zborníkov a katalógov prevažne k festivalom s národopisnou a etnografickou tematikou. Viac ako 40 rokov sa zaoberal problematikou slovenského ľudového divadla a svoje poznatky z tejto oblasti zhrnul v diele Slovenské ľudové divadlo. Je tiež autorom vysokoškolskej učebnice o ľudovom divadle. Martin Slivka sa zaraďuje medzi jednu z najvýznamnejších osobností slovenskej kultúry a umenia vôbec. Autorsky sa podpísal pod vyše 140 filmov - bol autorom námetov aj scenárov, režisérom. Stal sa priekopníkom tzv. etnografickej línie slovenského dokumentarizmu, vo svojej práci sa venoval aj výskumu slovenského ľudového divadla a folklóru. Zomrel po dlhej a ťažkej chorobe, posledný projekt Francúzski partizáni zostal nedokončený. Za svoju tvorbu Martin Slivka získal vyše 40 významných ocenení na zahraničných festivaloch.

Tvorba

Spočiatku vzbudili veľkú pozornosť jeho filmy o hmotnej kultúre Voda a práca, Roľnícka práca včera a dnes, Metamorfóza vlákna a Kresané z dreva. S témou kandidátskej práce Slovesná, herecká a scénická zložka slovenského ľudového divadla súvisí veľká skupina filmov o obyčajoch od vianočných (Z ďaleka ideme, novinu nesieme; Šťastia zdravia vinšujeme, Koledníci idú) po fašiangové a iné (Fašiangy, Masky; Hra o svätej Dorote). Za najemotívnejšie dielo možno považovať film Odchádza člověk, dokument o pohrebnom obrade v bulharskej horskej dedine. Zverejnenie filmu vyvolalo odpor vtedajšieho bulharského režimu a neskôr prineslo autorovi svetové ocenenia. V rokoch 1989-91 vznikol unikátny 13-dielny cyklus Deti vetra o výrazných rysoch kultúry Rómov v jednotlivých európskych štátoch.